Vatikán 15. marca (VaticanNews) Pápež František sa rozprával s argentínskym portálom „Perfil“: rozhovor sa zameral na rôzne cirkevné, sociálne, politické a náboženské témy. František spomína na svoje zvolenie pred desiatimi rokmi a na slová, ktoré mu brazílsky kardinál Hummes povedal v Sixtínskej kaplnke, spolu s výzvou, aby nezabudol na chudobných. Ako príklad významnej cirkevnej politiky potom uvádza kardinála Casaroliho, ktorý okrem svojej práce vysokého vatikánskeho diplomata pravidelne navštevoval väzňov.
Po Infobae a La Nación hovoril pápež František pri príležitosti desiateho výročia svojho pontifikátu s ďalším argentínskym médiom Perfil. Rozsiahly rozhovor s novinárom Jorgem Fontevecchiom, spoluzakladateľom Perfilu, sa zameral na mnoho tém, ako sú metafyzika, cirkev, teológia, jezuiti, komunizmus, peronismus, ekonomika, pandémia, geopolitika, migranti, Brazília, evanjelikáne cirkvi, sveta, Argentína, sociálne hnutia, kňazi tretieho sveta, Matky z Májového námestia, diktatúra, domorodé národy a návrat do vlasti.
Pápež sa venoval téme smrti, o ktorej, ako povedal, často premýšľa, a to „s veľkým pokojom“: „Pomáha nemyslieť na to, že sme tu navždy, pretože sú ľudia, ktorí sa domnievajú, že majú kúpenú minulosť, prítomnosť i budúcnosť až do roku 2050. Treba na to pamätať.“
Okrem toho, že sa pápež venoval rôznym otázkam cirkvi, vrátane synodálnej cesty, vnútorných a vonkajších výziev a možných rozdelení, vysvetlil, že „práca pápeža s cirkvou a biskupa s diecézou spočíva v harmonizácii. Toto slovo je zásadné, pretože keď hovoríme o Duchu Svätom, musíme skončiť pri tomto slove. Jasný príklad: ráno na Turíce je veľký humbuk, a kto robí tento humbuk? Duch Svätý. Duch Svätý je teda ten, kto spôsobuje rozdiely v cirkvi a potom ich uvádza do súladu“.
K rôznym teologickým a disciplinárnym otázkam v cirkvi, ako je prístup k sviatostiam pre rozvedených, ktorí uzavreli nové manželstvo, alebo manželstvo osôb rovnakého pohlavia, František zopakoval, že „každý je Božím dieťaťom a každý Boha hľadá a nachádza, a to tak, ako môže. Boh si drží od tela iba pyšných, my ostatní hriešnici sme v rade“. K téme celibátu pápež zopakoval: „Ešte nie som pripravený ho revidovať, ale samozrejme je to vec cirkevnej disciplíny, nemá to nič spoločné s dogmou, ktorá dnes je a zajtra byť nemusí“.
Prečo sa stotožňujete s Františkom z Assisi? spýtal sa potom argentínsky novinár Fontevecchia. „Je to spontánna záležitosť. Vidieť toho chlapca z dobrej rodiny, ktorý v dvadsiatich rokoch všetko opustí, dokonca sa vyzlečie pred svojím otcom a začne žiť životom plným pôsobivej tvorivosti. Františkov život je životom revolucionára, ktorý má odvahu úplne prevrátiť karty, životom bezstarostného človeka, ktorý sa vydáva za kalifom alebo sultánom, hoci si je vedomý toho, že mu môžu odrezať hlavu. Je to ona ľahkomyseľnosť človeka zamilovaného do Ježiša. Obdivuhodná, ale nie úplne napodobiteľná. Práve títo svätci, aby vyznačili cestu, ktorú treba nasledovať, idú ďalej, ale potom sa musia trochu priblížiť bežnému životu.“
Pápež sa potom vrátil k 13. marcu pred desiatimi rokmi a spomenul si na emócie, ktoré pocítil v okamihu vyhlásenia voľby: „Človek sa bráni tým, že nechce počuť. Keď už bolo takmer jasné, že to pre mňa dopadne zle (sic), prišiel za mnou kardinál Hummes a povedal: 'Neboj sa, bolo to dielo Ducha Svätého'. Veľký muž, kardinál Hummes. A keď som bol zvolený, mal som dve tretiny, Hummes ku mne prišiel a povedal: 'Nezabudni na chudobných'. A odtiaľ pochádza meno František. Hummes ma odprevadil týmito dvoma gestami“, rozpráva Jorge Mario Bergoglio.
Počas rozhovoru bol daný priestor aj ekonomickým otázkam, na ktoré pápež reagoval zopakovaním sociálnej vízie cirkvi a naznačil, že „dnes sa veci posunuli ďalej a je možné viesť veľmi dobrý dialóg s ekonomikou a dosiahnuť kroky porozumenia alebo formulácií, ktoré idú dobre. Na druhej strane nemožno viesť dobrý dialóg s financiami“.
K téme migrácie pápež zdôraznil, že „dnes žiaľ existujú vykorisťujúce krajiny a vykorisťované krajiny, či sa nám to páči alebo nie. A žiaľ neexistuje absencia hraníc, existuje formálna absencia hraníc, ale nie skutočná, pretože v rámci Európy existujú rozdiely, ktoré sú de facto hranicami“. Na otázku, ako si predstavuje svet bez hraníc, odpovedá, že „nie ako uniformitu alebo otázku vonkajšieho imidžu, ale ako bohatstvo každej krajiny, každého národa, každého kontinentu, ponúkané na výmenu“.
Na záver sa František zamýšľa nad kňazmi a ich pastoračným poslaním, pričom opäť povzbudzuje, aby boli pastiermi, ktorí sú cítiť ovcami. „Môže byť človek takým pastierom tu vo Vatikáne?“ spýtal sa novinár. „Áno, samozrejme“, odpovedal pápež a pripomenul príklad kardinála Casaroliho, ktorý v dobách Jána XXIII. okrem svojej plodnej práce vysokého diplomata navštevoval v nedeľu aj väzenie pre mladistvých.
Na konci rozhovoru pápež Bergoglio odkazuje svojim argentínskym krajanom: „Chcem poďakovať svojmu národu, ktorý ma vychoval. Som Argentínčan, vychovaný argentínskym ľudom, s jeho bohatstvom a rozpormi, toto všetko som zdedil, som synom prisťahovalcov, ale dušou Argentínčan“.
