Bratislava 14. marca (VaticanNews) V rozhovore pre portál talianskeho denníka Il Fatto quotidiano (ilfattoquotidiano.it) pri príležitosti desiateho výročia svojho pontifikátu hovorí František o pohoršujúcej skazenosti srdca a o boji proti zneužívaniu neplnoletých, ktorý pokračuje v ceste vytýčenej Benediktom XVI. rovnako, ako o bratskej cirkvi, ktorá smeruje k jednote, čo však neznamená uniformitu.
Korupcia, a to ekonomická alebo skazenosť srdca, od ktorej je veľmi ťažké sa odvrátiť. Toto najviac trápi pápeža Františka v týchto desiatich rokoch jeho pontifikátu. Hovorí o tom s Francescom Antoniom Granom, vatikanistom talianskeho portálu ilfattoquotidiano.it. Pápež opakuje, že korupcia „zapácha“, ako povedal v Neapole v roku 2015, „spôsobuje hnilobu duše“, a preto sú „mafiáni exkomunikovaní: zašpinili si totiž ruky krvavými peniazmi“, pretože podnikajú so zbraňami a drogami, čím zabíjajú mladých a spoločnosť. „V cirkvi nie je miesto pre mafiánov!“, zdôrazňuje František. „Blahoslavení Pino Puglisi a Rosario Livatino sa s mafiou nezmierili, a preto zaplatili životom.“
Pri riešení prípadov zneužívania v cirkvi vychádzať z počúvania obetí
Od korupčného škandálu pápež prechádza k zneužívaniu maloletých a zraniteľných osôb v cirkvi, ktoré odvážne verejne odsúdil Benedikt XVI., ktorý, ako František pripomína, už ako kardinál „zo všetkých síl bojoval proti krytiu a utajovaniu týchto škandálov, ktoré sa po desaťročia zamlčali. „Vydal som sa cestou, ktorú vytýčil on“, zdôrazňuje a vyzdvihuje, že „v cirkvi nie je miesto pre tých, ktorí sa poškvrnili týmto ohavným hriechom proti Bohu a ľuďom.“ Najradikálnejšou zmenou mentality cirkvi pri riešení tohto škandálu bolo podľa pápeža „začať s počúvaním obetí. Pre pastoráciu je to zásadné“. Benedikt XVI. to zaviedol na svojich cestách a potom k tomu prvýkrát pristúpili mnohí predsedovia biskupských konferencií, aby sa pripravili na svetový summit o zneužívaní v cirkvi vo februári 2019 vo Vatikáne, a „aby plakali spolu s obeťami: to je dar sĺz“.
Cirkev potrebuje odvážne myšlienky, ale potom jednotu pri tom istom stole
Pápež František hovorí aj o vnútrocirkevnej diskusii v cirkvi, ktorá ho však nikdy nepripravila o pokojný spánok, pretože „je krásne, že medzi bratmi má človek odvahu hovoriť si veci z očí do očí, a nie priživovať táranie, ktoré zabíja“. Ako podotýka, mnohé rekonštrukcie údajných polemík sú „celkom vymyslené“. Cirkev nie je orchester, kde všetci hrajú rovnaký part, vysvetľuje, „máme síce usilovať o jednotu, čo ale neznamená uniformitu. Sme predsa bratia! Musíme mať odvahu mať svoje vlastné názory a priamo ich vysloviť, ale potom sa máme stretnúť pri jednom stole“.
Trpím globalizáciou ľahostajnosti
Do budúcna pápež dúfa v mier „na sužovanej Ukrajine a vo všetkých ostatných krajinách, ktoré trpia vojnovými hrôzami“, a praje si menej ľahostajnosti vo svete. Pretože ho veľmi trápi „globalizácia ľahostajnosti, odvracanie tváre bokom a konštatovanie: Čo ma je potom? Je mi to jedno! To nie je môj problém!“ A ľahostajnosť, pripomína, je slovo, ktoré dala Liliana Segre, talianska senátorka, ktorá prežila šoa, napísať na 21. nástupište milánskej stanice, odkiaľ vychádzali vlaky do nacistických koncentračných táborov. Núti to k zamysleniu, „pretože onen masaker miliónov ľudí sa odohral za zbabelej ľahostajnosti mnohých iných ľudí, ktorí radšej odvrátili tvár a povedali si: Čo ma je po tom?“.
Cirkev, ktorá je uprostred ľudí, ako ju stelesnil don Tonino Bello
František dúfa, že sa cirkev skutočne naučí „vychádzať a musí byť uprostred ľudu“, podľa príkladu dona Tonina Bella: „Tento významný juhotaliansky biskup stál uprostred svojho ľudu a zo všetkých síl bojoval za mier. Muž, ktorého vo svojej dobe nikto nepochopil, pretože bol tak ďaleko vpredu. Dnes je znovu objavovaný. Prorok!“, pripomína František ctihodného biskupa, u ktorého prebieha proces blahorečenia. „Snívam o cirkvi bez klerikalizmu, čo je to najhoršie, čo sa môže cirkvi prihodiť, a je to ešte horšie ako za čias skorumpovaných pápežov. Kňaz, biskup alebo kardinál, ktorý ochorie na klerikalizmus, cirkvi veľmi škodí. A ešte horší sú klerikalizovaní laici, mor v cirkvi. Laik má byť laikom“, uzatvára pápež František.
Vládnuť v súzvuku s Pánom, nie podľa sveta
Na záver pápež upresňuje, že programom jeho pontifikátu vždy bolo a bude „pokorne počúvať“ Božiu vôľu a uvádzať ju do praxe. „Môže sa to zdať ako veľmi jednoduchá úloha, ale nie je to tak. Treba sa naladiť na Pána, nie na svet“, čo Benedikt XVI. vyjadril pri svätej omši na začiatku svojho pontifikátu: „počúvať s celou Cirkvou slovo a vôľu Pána a nechať sa ním viesť, aby on sám viedol cirkev v tejto hodine našich dejín“. A čitateľov stránok talianskeho denníka nakoniec pápež František žiada, aby „nikdy nestrácali nádej! Aj keby sa vám prihodili zlé veci, aj keby vaša skúsenosť s nejakým mužom či ženou cirkvi nebola práve dobrá, nenechajte sa tým ovplyvňovať. Pán na vás vždy čaká s otvorenou náručou“.
