Bratislava 14. marca (TK KBS) Vzťah s Bohom by mali byť podľa gréckokatolíckeho kňaza Mareka Barana založený na dialógu, teda rozhovore. “Predstavte si vzťah dvoch zaľúbených ľudí, ktorý by fungoval na monológu jedného z partnerov. Veľmi ťažká predstava. Vo vzťahoch dvoch ľudí je komunikácia veľmi dôležitá. Je nesmierne dôležité počúvať jeden druhého. Iba tak sa vzťah môže prehĺbovať, rásť a dozrievať. Tak by to malo byť aj vo vzťahu človeka s Bohom. Malo by ísť o dialóg, rozhovor s Bohom. Boh počúva človeka a človek počúva Boha,“ povedal Marek Baran, ktorý pôsobí ako správca farnosti v Hrabovčíku.
Kňaz upozorňuje, že Boh je ten prvý, ktorý sa v Biblii prihovára človeku. Boh sa rozpráva s Adamom a Evou v rajskej záhrade. Boh sa na púšti v horiacom kríku prihovára Mojžišovi. Boh hovorí cez prorokov k svojmu ľudu. Ježiš oslovuje ľudí a pozýva ich, aby ho nasledovali. „Skrátka Boh hovorí. A chce hovoriť aj ku mne. Ale nie je to niekedy v našom vzťahu s Bohom, v našej modlitbe o tom, že my sme tí prví, ktorí hovoria Bohu? O našich potrebách, chorobách, ťažkostiach či plánoch. Áno, aj to je potrebné a Boh nás túži počúvať. Veď sme Jeho deti a On je náš „Abba“ - Otecko. Avšak niekedy naša modlitba končí iba pri tom. Ja sa vyrozprávam alebo sa formálne odmodlím svoje zaužívané modlitby a zabudnem počúvať Boha, čo my chce povedať On,“ zdôraznil.
Aj preto, môže byť podľa Marrka Barana pôstne obdobie, ktoré momentálne prežívame časom, kedy sa môžeme zamyslieť nad tým: „Ako ja počúvam hlas Boha? Túžim ho počúvať? Dovolím mu to? Je pravdou, že v dnešnej dobe, kedy máme veľa povinností, práce, aktivít, málo času, žijúc často v hluku médií a chaose sveta, je počuť hlas Pána náročné, ba priam nemožné. To si uvedomovali aj mnohí otcovia púšte, a preto odchádzali z miest do ticha púšte a tam v samote načúvali Bohu. Takto budovali hlboký vzťah s Otcom,“ uviedol.
Aj nás Ježiš upriamuje na ticho, na samotu. Ježiš hovorí: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6,6) „Na to, aby som mohol viesť s Bohom rozhovor si potrebujem nájsť miesto – stánok stretnutia, kde budem so svojím Bohom. Preto si niekedy potrebujeme skôr privstať, aby sme mali čas na Pána v tichu. Ako kňaz i otec rodiny mám skúsenosť, že ak ráno nevstanem pred tým, než vstanú ostatní členovia rodiny, je ťažké v priebehu dňa zastaviť sa a počúvať hlas Otca. Večer už prichádza únava. Pre mňa je najlepší čas načúvania Bohu v rannom tichu,“ prezrádza gréckokatolícky kňaz s tým, že niekedy potrebujeme odložiť mobil, vypnúť rádio či TV, prerušiť prácu a rozhodnúť sa byť s Bohom. „V tomto čase ticha môžeme v modlitbe hovoriť, ale aj načúvať Bohu. Najčastejšie k nám Boh hovorí cez svoje Slovo. A preto je dôležité, aby sme do času našej osobnej modlitby zahrnuli čítanie Božieho slova,“ vysvetil.
Boh k nám túži podľa Mareka Barana hovoriť cez slová Písma. On nás chce povzbudzovať na našej ceste viery, chce nám ukazovať smer, chce nám zjavovať svoju lásku, ale aj pravdu o seba aj o nás. Chce nás formovať pre Božie kráľovstvo. „Ježiš k nám hovorí skrze svojho Svätého Ducha, Jeho hlas je jemný, no je potrebné učiť sa počúvať ho,“ povedal. V čase pôstu môžeme podľa neho taktiež hľadieť na kríž, ktorý máme v našich izbách či v chrámoch – aj tam ku mne Boh hovorí. Na kríži nám ukazuje ako veľmi mu na nás záleží, ako veľmi nás miluje, ako silno nás chce objať.
Boh hovorí ku nám mnohými spôsobmi. „Hovorí nám cez učenie Cirkvi, cez modlitbu Cirkvi v chráme, cez bratov a sestry, cez chudobných. Taktiež nás pozýva do ticha v adorácii, kde nie vždy musí hovoriť On alebo my. Niekedy len túži byť s nami, v uzdravujúcom a posvätnom tichu. Byť spolu. Boh a ja. Ja pozerám na Neho a On na mňa. Sme spolu. A to stačí. Ako dvaja zaľúbení, ktorí nepotrebujú veľa slov, ba niekedy žiadne slová, no už to, že sú spolu im stačí a ich vzťah rastie a prehlbuje sa. Prajem nám všetkým, aby sme takýto hlboký vzťah s naším Bohom zakúšali po celý život, lebo On je dobrý a miluje nás,“ dodal Marek Baran.
