Vatikán 1. marca (VaticanNews) Pri príležitosti desiateho výročia svojho pontifikátu poskytol pápež František rozhovor pre belgický katolícky týždenník „Tertio“ v spolupráci s francúzskym katolíckym týždenníkom „Dimanche“. Rozsiahly rozhovor sa venuje mnohým témam: od Druhého vatikánskeho koncilu po súčasný synodálny proces, od vojny na Ukrajine po zabudnuté konflikty vo svete. Osobitne pápež vyzýva k novému modelu hospodárskeho rozvoja, ktorý by nikoho nenechal v úzadí.

Rozhovor, ktorý bol publikovaný 28. februára, sa uskutočnil v pondelok 19. decembra 2022, dva dni po 86. narodeninách pápeža Františka. Okrem iných otázok sa belgickí novinári opýtali na svoju krajinu, kde ako uviedli, „sa vedenie Cirkvi s ubúdajúcim klérom a menším počtom veriacich zameriava skôr na liturgiu a ohlasovanie.“ Opýtali sa, či by Cirkev nemala skôr ukázať svoju sociálnu a prorockú tvár, ak chce byť dnes relevantná. Pápež odpovedal:

„Tieto misie nemožno stavať proti sebe. Nie sú protichodné. Modlitba, adorácia a bohoslužba neznamenajú ústup do sakristie. (...) Modlitba a angažovanosť idú ruka v ruke. Uctievanie Boha a služba bratom a sestrám idú ruka v ruke, pretože v každom bratovi a sestre vidíme Ježiša Krista.

Pozor, sociálna angažovanosť Cirkvi je reakciou, dôsledkom bohoslužby. Preto sa tento záväzok nesmie zamieňať s filantropickou činnosťou, ktorú môže vykonávať aj neveriaci človek. Sociálna činnosť Cirkvi vyplýva z jej bytia, pretože v nej spoznáva Ježiša. Je taká silná, že je dokonca meradlom, podľa ktorého, ako nám hovorí Ježiš, budeme súdení. Podľa Matúšovho evanjelia, verša 25, budeme toto meradlo našej dobročinnej lásky počuť počas posledného súdu: „Hľa, bol som hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som vo väzení a prišli ste ma navštíviť; bol som chorý a uzdravili ste ma...“. Všetko sú to sociálne skutky, ale nevykonávajú sa zo sociálnej povinnosti alebo dlžoby, ale preto, že je v nich prítomný Ježiš. Nikdy však vo vás nespoznám Ježiša, ak ho nepoznám aj v adorácii a bohoslužbe. Tieto dve veci idú spolu. Musia byť zjednotené. Nie je Cirkvou čisto kultová cirkev, ani čisto „sociálna“, ako sa hovorí (...)“

Medzi inými otázkami bola aj starostlivosť o mladých a starých ľudí, čo je téma blízka pápežovi, pretože v kultúre skartovania sa s nimi v skutočnosti nepočíta. Svätý Otec reagoval aj týmito slovami:

„V dialógu medzi generáciami sa dejú veľmi krásne veci. Prorok Joel napísal v tejto súvislosti nádhernú vetu: „Budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia.“ (3, 1). A potom, nech sa mladí stretajú so starými. Starí ľudia nesmú byť držaní v sklade alebo v múzeu, ale musia byť schopní naďalej dávať spoločnosti to, čo v sebe majú. Starý človek má poslanie. O starého človeka sa musíme starať ako o klenot. Aj keď už nie je v dobrom zdravotnom stave alebo keď už nie je pri plnom vedomí, musíme sa o neho starať ako o klenot, pretože tento človek, tento muž alebo žena nám dali život. (...)

A mladí ľudia tu nie sú preto, aby boli rozmaznávaní a nerušili. Musíme im pomôcť rásť v múdrosti. Stretnutie mladých a starých je preto prorocké. Zažil som to mnohokrát s mladými ľuďmi. (...) Starí rodičia sú pamäťou, ktorá odovzdáva vedomosti. A nadviazať kontakt mladých ľudí so starými rodičmi znamená zasiať život, znamená zasiať budúcnosť. (...) Starí rodičia snívajú, keď vidia svoje vnúčatá napredovať, a vnúčatá získavajú odvahu, keď sa môžu oprieť o korene svojich starých rodičov. (...) Je dôležité, aby deti mali kontakt so svojimi starými rodičmi, veľmi dôležité.“

Belgickí novinári okrem iného vyzvali pápeža aj k slovám pre všetkých zdravotných pracovníkov, ktorí dávajú zo seba to najlepšie v často veľmi náročných podmienkach. Svätý Otec ich povzbudil a tiež zaspomínal:

„Vykonávajú dôležitú funkciu, veľmi záslužnú prácu. A tiež potrebnú. Ak sa táto práca žije ako povolanie, s nehou, je veľmi dôstojná. Je veľmi smutné, že niektoré domovy dôchodcov zastávajú príliš komerčnú líniu, čo má za následok stratu nehy. Keď som bol biskupom v Buenos Aires, rád som chodil sláviť Eucharistiu do domovov dôchodcov. Dbal som na to, aby som mal vždy dosť času, takže som sa so všetkými porozprával a až potom som slávil svätú omšu. (...) Starý človek hľadá spoločenstvo, blízkosť a kontakt, ktorý presahuje náboženskú vieru. Biskupom hovorím: Choďte do domovov dôchodcov, navštevujte starých ľudí.“

Pápež František odpovedal i na otázku ohľadom „Františkovej ekonomiky“, a okrem iného upozornil na opatrnosť pretože „ak sa ekonomika príliš sústredí len na financie, na obyčajné čísla, za ktorými nie sú žiadne reálne entity, potom sa ekonomika rozpráši a môže viesť k vážnej zrade. V súčasnosti existujú výnimoční ľudia, ktorí prehodnocujú ekonomiku, medzi nimi aj niektoré ženy. Ženy sú tvoriví géniovia. (...) Ekonomika musí byť sociálnym hospodárstvom. Ján Pavol II. k výrazu «trhová ekonomika» pridal «sociálna», sociálne trhové hospodárstvo. Vždy treba mať na pamäti sociálnosť.(...)“

Pápež tu upozornil, že v súčasnosti je ekonomická kríza vážna, pretože „bohatstvo je v rukách niekoľkých“ a svet hladuje. „Je potrebná harmónia. (...) Ekonomika musí byť vždy sociálna a slúžiť spoločnosti.“, dodal v tejto súvislosti pápež.

Napokon sa žurnalisti spýtali na žiadosť, ktorú so svojimi holandskými kolegami podali v otvorenom liste pri príležitosti kanonizácie holandského karmelitána Titusa Brandsmu (15. mája 2022) a požiadali v ňom, aby bol tento svätec angažovaní v žurnalistike, vyhlásený za patróna novinárov. Pápež odpovedal:

„Áno, súhlasím. Úplne súhlasím s týmto návrhom. Je tu ešte jeden svätec, ktorého možno navrhnúť na tento účel, ktorý tiež zomrel v koncentračnom tábore. Mám však v úmysle kontaktovať Dikastérium pre kauzy svätých, aby sme zistili, čo sa dá urobiť. V každom prípade by ma to potešilo. A chcel by som sa pri tejto príležitosti aj vaším prostredníctvom poďakovať všetkým novinárom za ich prácu. Je to vznešené povolanie: odovzdávať pravdu.“

Pri tejto príležitosti poprosil novinárov aby sa vyvarovali dezinformáciám, ohováraniu, pošpineniu a „koprofílii“, čiže snahy spôsobiť škandál. A napokon dodal:  

„Prednosti novinára sú počúvanie, preklad a prenos, pretože vždy musíte prekladať, však? Ale predovšetkým počúvanie... Sú novinári, ktorí sú brilantní, pretože jasne povedia: Počúval som, povedal toto, hoci ja si myslím opak. Toto je dobrá hra.  (...) Počúvajte, informujte o správe a potom kritizujte. Novinári odvádzajú obrovskú prácu.“