Vatikán/Konžská demokratická republika 16. februára (Vatican News) Pápež František sa 2. februára počas svojej apoštolskej cesty do Konžskej demokratickej republiky stretol s 82 jezuitmi pôsobiacimi v tejto krajine. Medzi nimi bol aj jezuita Mons. Donat Bafuidinsoni, biskup z Inonga.

Stretnutie sa uskutočnilo v Kinšase na nunciatúre o 18.30 h po návrate z modlitbového stretnutia s kňazmi, diakonmi, zasvätenými a seminaristami v katedrále „Notre Dame du Congo“. Po predstavení provincie pátrom Kyunguom bol ponechaný priestor na otázky prítomných. O rozhovore informoval v jezuitskom časopise La Civilità Cattolica v článku zo 16. februára páter Antonio Spadaro SJ. 

Na otázku o súčasnom poslaní jezuitov pápež odpovedal: „ukazovať cesty k Bohu prostredníctvom Duchovných cvičení a rozlišovania.“ Druhé poslanie, dodal pápež, je „zmierenie a spravodlivosť, ktoré sa musí uskutočňovať kráčaním spolu s chudobnými, vylúčenými, tými, ktorých dôstojnosť je zranená.“ Napokon je to sprevádzanie mladých ľudí.

Na otázku ako sa Cirkev pripravuje na rok 2025, keď sa bude sláviť 1700. výročie Prvého nicejského koncilu, pápež František odpovedal: „Pripravujeme stretnutie na rok 2025. S patriarchom Bartolomejom sa chceme dohodnúť na dátume Veľkej noci, ktorý sa zhoduje s týmto rokom. Koncil chceme osláviť ako bratia.“ Svätý Otec potom pripomenul: „Len si pomyslite, že Bartolomej bol prvým patriarchom, ktorý prišiel na inauguráciu služby pápeža po toľkých storočiach!“

Ďalšou témou rozhovoru boli dôvody prijať najprv úrad biskupa, neskôr hodnosť kardinála a napokon úrad Petrovho nástupcu, hoci jezuiti majú sľub odmietať cirkevné hodnosti. Pápež k tomu dodal:

„Dve žiadosti som odmietol kvôli sľubu, ktorý som zložil. Tretíkrát prišiel nuncius, ale už s poverením podpísaným generálnym predstaveným pátrom Kolvenbachom, ktorý súhlasil, aby som to prijal a bol pomocným biskupom v Buenos Aires. Prijal som to teda v duchu poslušnosti. Potom ma vymenovali za koadjútora arcibiskupa a v roku 2001 za kardinála. Na posledné konkláve som prišiel s malým kufríkom, aby som sa okamžite vrátil do diecézy, ale musel som zostať. Verím v jezuitskú výnimočnosť ohľadom tohto sľubu a urobil som všetko pre to, aby som neprijal biskupský úrad.“

Hovorilo sa aj o možnosti rezignácie, Svätého Otca Františka a taktiež o generálnom predstavenom jezuitov, čo je tiež doživotná funkcia. Pápež František na margo povedal, že podpísal rezignáciu dva mesiace po zvolení pre prípad, keby nebol schopný zo zdravotných dôvodov vykonávať službu, ale ako dodáva nemyslí si, žeby „sa rezignácia pápežov mala stať, povedzme, „módou“, normálnou vecou.“ Potom dodal: „Benedikt mal odvahu to urobiť, pretože sa kvôli svojmu zdraviu necítil na to, aby pokračoval. Toto momentálne nie je v úvahe. Som presvedčený, že pápežova služba je ad vitam. Nevidím dôvod, prečo by to tak nemalo byť.“

Na otázku o generálovi jezuitov pápež povedal: „Páter Kolvenbach a páter Nicolás, poslední dvaja predchádzajúci generáli, odišli zo zdravotných dôvodov. Myslím si, že je tiež dôležité si uvedomiť, že jedným z dôvodov doživotného generálneho úradu v Spoločnosti Ježišovej je vyhnúť sa volebným kalkuláciám, frakciám, klebetám...“

Pápež odpovedal aj na otázku o konžskom obrade: „Konžský obrad sa mi páči, pretože je to umelecké dielo, liturgické a poetické majstrovské dielo. Bol urobený s cirkevným zmyslom a estetickým cítením.“

Ďalší z jezuitov sa spýtal na vysvetlenie obrazu Cirkvi ako nemocnice, pápež objasnil tento obraz nasledovne: „Cirkev ide tam, kde sú ľudia zranení. Cirkev nie je duchovná nadnárodná organizácia. Pozrite sa na svätých! Uzdravujte, starajte sa o rany, ktoré svet prežíva! Slúžte ľuďom! Slovo «slúžiť» je veľmi ignaciánske. «Vo všetkom milovať a slúžiť» je ignaciánske heslo. Chcem Cirkev služby.“

Na otázku aké sú najväčšie útechy a sklamania pápeža, uviedol: „Najväčšou útechou je, keď vidím jednoduchých ľudí, ktorí veria. Mojou útechou sú veriaci Boží ľudia, hoci hriešni, ale veriaci. Na druhej strane, sklamaním sú elity, hriešnici, ale neveriaci. Kňazi nech sú pastiermi ľudí a nie monsignori.“

Pápež František sa 4. februára v Džube v Južnom Sudáne stretol s 11 jezuitmi pôsobiacimi v krajine a s pátrom Kizitom Kiyimbom, predstaveným Východoafrickej provincie, ktorá zahŕňa Sudán, Južný Sudán, Etiópiu, Ugandu, Keňu a Tanzániu. Afrika musí rásť, nie byť vykorisťovaná: to je sen, ktorý tu pápež vyjadril pre tento kontinent a o ktorom už informoval v novembri minulého roka počas online stretnutia s africkými študentmi. Pripomenul ich svedectvá, ktoré odhalili brilantnú inteligenciu. „Afrika potrebuje takých politikov: dobrých, inteligentných, ktorí sa postarajú o rast svojich krajín. Predovšetkým politikov, ktorí sa nenechajú oklamať korupciou. Politická korupcia neponecháva priestor pre rast krajiny, ale ju ničí,“ zopakoval pápež svojim spolubratom.

S jezuitmi z Južného Sudánu František hovoril aj o beatifikačnom procese pátra Pedra Arrupeho, ktorý bol generálnym predstaveným rádu v rokoch 65-83. „Jeho kauza pokračuje,“ povedal Svätý Otec, „pretože jedna z etáp už bola ukončená. Hovoril som o tom s pátrom generálom. Najväčší problém sa týka spisov pátra Arrupeho. Napísal toho veľa a my to musíme všetko prečítať. A to celý proces spomaľuje.“ Spomienka na jeho osobnosť dáva pápežovi príležitosť zdôrazniť aj dôležitosť modlitby, modlitby, ktorá je vždy vtelená do požiadaviek reality, v ktorej sa nachádzame. „Bojím sa kazateľov, ktorí sa modlia abstraktne, teoreticky, ktorí veľa hovoria s prázdnymi slovami,“ upozorňuje pápež František. Táto vtelená modlitba spolu s odvahou a nehou je to, čo si u jezuitov želal svätý Ignác. A rovnakú výzvu adresuje pápež svojim spolubratom aj dnes.