[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 10. 12. 2023   Meniny má Radúz      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Mastodon][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Katechéza pápeža Františka o evanjelizačnom nadšení (4): Prvý apoštolát
P:3, 15. 02. 2023 17:38, ZAH

Vatikán 15. februára (Vatican News) V duchu evanjelizačného nadšenia a apoštolskej horlivosti pokračoval Svätý Otec v katechézach, kde sa zameriava na tému ohlasovania evanjelia. V štvrtom pokračovaní sa venuje téme: prvý apoštolát.

Nadšenie pre evanjelizáciu vysvetľuje slovami: „Je to vášeň, ktorá zahŕňa všetko: myseľ, srdce, ruky..., celý človek je zapojený do ohlasovania evanjelia, a preto hovoríme o vášni evanjelizovať.“

V Ježišovi sme videli vzor a majstra ohlasovania, preto sa dnes zameriavame na prvých učeníkov, ktorých Ježiš povolal a poslal kázať, hovorí pápež. 

Aby sme pochopili, prečo Ježiš hovorí o tom, aby boli najprv s ním a aby ich poslal ohlasovať, musíme pochopiť, že ohlasovanie sa rodí zo stretnutia s Pánom, a preto neexistuje ísť bez toho, aby človek bol s Ježišom. Na druhej strane, nasledovanie Krista nie je vnútornou skutočnosťou, a teda neexistuje zostať bez toho, aby človek išiel. Vysvetľuje ďalej Svätý Otec a dodáva:

„Jeden aspekt sa zdá byť protirečivý: povoláva ich, aby boli s ním a aby išli kázať. Človek by si povedal: buď jedno, alebo druhé, buď zostať s Ježišom, alebo ísť ohlasovať. Práve naopak: pre Ježiša neexistuje ísť ohlasovať bez toho, aby človek zostal s Ježišom, a neexistuje zostať s Ježišom bez toho, aby človek išiel ohlasovať.“

Misijná skúsenosť je súčasťou kresťanskej formácie, a teda pre každého učeníka sú dôležité tieto dva momenty: zostať s Ježišom a ísť, poslaný Ježišom. „Preto Ježišovo evanjelium môže prinášať len ten, kto je s ním. Ten, kto nie je s Ježišom, nemôže prinášať evanjelium. Prináša myšlienky, ale nie evanjelium“, zdôraznil pápež.

Ježiš pred poslaním učeníkov predniesol misijnú reč, ktorá hovorí o tom, prečo ohlasovať, čo ohlasovať a ako ohlasovať, pokračoval v katechéze Svätý Otec:

„Po tom, čo Kristus povolal učeníkov k sebe a predtým, ako ich poslal, predniesol im reč, známu ako „misijná reč“. Nachádza sa v 10. kapitole Matúšovho evanjelia a je akoby „ústavou“ ohlasovania. Z tejto reči, ktorú vám odporúčam dnes si prečítať - je to iba jedna stránka v evanjeliu -, vyvodzujem tri aspekty: prečo ohlasovať, čo ohlasovať a ako ohlasovať.“

Po katechéze pripomenul pápež František pri dnešnej generálnej audiencii sviatok slovanských apoštolov týmito slovami:

„Inšpirovaný svätými Cyrilom a Metodom, apoštolmi Slovanov a spolupatrónmi Európy, ktorých liturgický sviatok sme slávili včera, vás pozývam, aby ste každý deň vydávali svedectvo o evanjeliu a šírili okolo seba vôňu Kristovej lásky, ktorá získava srdcia pre dobro.“

Viac sa dozviete v katechéze pápeža Františka, ktorú prinášame v plnom znení.     

Biblickým úvodom ku katechéze bol úryvok z Evanjelia podľa Matúša (10,7-10.16):

[Ježiš povedal svojim učeníkom]: «Choďte a (cestou) hlásajte: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.[…] Hľa, posielam vás ako ovce medzi vlkov».

Videozáznam

Prvý apoštolát
4. pokračovanie cyklu evanjelizačné nadšenie - apoštolská horlivosť veriaceho

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Pokračujeme v našich katechézach, zvolili sme si tému o evanjelizačnom nadšení, o apoštolskej horlivosti. Pretože evanjelizovať neznamená povedať: „Pozri, blablabla“ a nič viac; je to vášeň, ktorá zahŕňa všetko: myseľ, srdce, ruky, ísť... všetko, celý človek je zapojený do ohlasovania evanjelia, a preto hovoríme o vášni evanjelizovať. Po tom, čo sme v Ježišovi videli vzor a majstra ohlasovania, prechádzame dnes k prvým učeníkom, to čo konali prví apoštoli. Evanjelium hovorí, že Ježiš „ustanovil Dvanástich – ktorých nazval apoštolmi – , aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,14), sú to dve veci: aby boli s Ním a aby ich poslal ohlasovať. Jeden aspekt sa zdá byť protirečivý: povoláva ich, aby boli s ním a aby išli kázať. Človek by si  povedal: buď jedno, alebo druhé, buď zostať, alebo ísť. Práve naopak: pre Ježiša neexistuje ísť bez toho, aby človek zostal, a neexistuje zostať bez toho, aby človek išiel. Nie je ľahké to pochopiť, ale je to takto. Pokúsme sa pochopiť trochu v akom zmysle nám Ježiš hovorí tieto veci.

Predovšetkým neexistuje ísť bez toho, aby človek bol s Ježišom: predtým, ako Kristus pošle učeníkov na misiu, - hovorí evanjelium – „povoláva ich ku sebe“ (porov. Mt 10,1). Ohlasovanie sa rodí zo stretnutia s Pánom; odtiaľ sa začína každá kresťanská činnosť, najmä misia. Nevyučuje sa na univerzite, to nie! Začína sa od stretnutia s Pánom. Svedčiť o ňom v skutočnosti znamená vyžarovať ho, ale ak neprijímame Jeho svetlo, zhasneme; ak sa s ním často nestretávame, budeme namiesto neho prinášať seba – prinášam seba a nie Jeho - a všetko bude zbytočné. Preto Ježišovo evanjelium môže prinášať len ten, kto je s ním. Ten, ktorý nie je s Ježišom, nemôže prinášať evanjelium. Prináša myšlienky, ale nie evanjelium.  

Rovnako však neexistuje zostať bez toho, aby človek išiel. Totiž nasledovanie Krista nie je vnútornou skutočnosťou: bez ohlasovania, bez služby, bez misie vzťah s Ježišom nerastie. Všimnime si, že v evanjeliu Pán posiela učeníkov skôr, ako dokončil ich prípravu: krátko po tom, ako ich povolal, ich už posiela! To znamená, že misijná skúsenosť je súčasťou kresťanskej formácie. Pamätajme teda na tieto dva momenty, ktoré sú pre každého učeníka určujúce: zostať s Ježišom a ísť poslaný Ježišom.

Po tom, čo Kristus povolal učeníkov k sebe a predtým, ako ich poslal, predniesol im reč, známu ako „misijná reč“. Nachádza sa v 10. kapitole Matúšovho evanjelia a je akoby „ústavou“ ohlasovania. Z tejto reči, ktorú vám odporúčam dnes si prečítať - je to iba jedna stránka v evanjeliu -, vyvodzujem tri aspekty: prečo ohlasovať, čo ohlasovať a ako ohlasovať.

Prečo ohlasovať. Motivácia spočíva v piatich Ježišových slovách, ktoré je dobré si pripomenúť: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (v. 8). Je to päť slov. Prečo teda ohlasovať? Pretože som zadarmo dostal a mám zadarmo dávať. Ohlasovanie nepochádza od nás, ale z krásy z toho, čo sme dostali zadarmo, bez zásluh: stretnúť sa s Ježišom, poznať ho, objaviť, že sme milovaní a spasení. Je to taký veľký dar, že si ho nemôžeme nechať pre seba, cítime potrebu šíriť ho ďalej; ale v rovnakom štýle teda nezištne. Inými slovami: máme dar, preto sme povolaní stať sa darom. Dostali sme dar a našim povolaním je stať sa darom pre iných. Je v nás radosť z toho, že sme Božími deťmi, treba sa o ňu podeliť s bratmi a sestrami, ktorí o tom ešte nevedia! To je dôvod ohlasovania. Ísť a prinášať radosť z toho, čo sme dostali.

Po druhé: Čo teda ohlasovať? Ježiš hovorí: „Hlásajte, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (v. 7). V prvom rade treba povedať, že Boh je blízko. Nikdy však nezabúdajte na toto: Boh bol vždy blízko ľuďom, sám to ľuďom povedal: „Pozrite, ktorý Boh je tak blízko národom ako som ja vám?“ Blízkosť je jednou z najdôležitejších vlastností Boha. Dôležité sú tri veci: blízkosť, milosrdenstvo a neha. Nezabudnite na to. Aký je Boh? Blízky, nežný, milosrdný. To je Božia prirodzenosť.

Pri kázaní často vyzývame ľudí, aby niečo urobili, to je dobré, ale nezabúdajme, že hlavným posolstvom je, že On je nám blízko: blízkosť, milosrdenstvo a nežnosť. Prijať Božiu lásku je ťažšie, pretože vždy chceme byť v centre, my chceme byť hlavnými hrdinami, sme náchylnejší niečo robiť, ako sa nechať formovať, skôr hovoriť, ako počúvať. Ale ak bude na prvom mieste to, čo robíme, stále budeme hlavnými hrdinami my. Namiesto toho ohlasovanie musí dať prvenstvo Bohu, nech je Boh na prvom mieste a druhým dať možnosť prijať ho, uvedomiť si, že je blízko. Kým ja som v úzadí.

Tretí bod: ako ohlasovať. To je aspekt, ktorému sa Ježiš venuje najviac: ako ohlasovať, aká je metóda ohlasovania, akým jazykom ohlasovať: je to významné: hovorí nám, že spôsob, štýl je pri svedectve podstatný. Svedectvo nezahŕňa len myseľ a vyslovenie niečoho, pojmov: nie. Zahŕňa všetko, myseľ, srdce, ruky, všetko, tri jazyky človeka: jazyk myslenia, jazyk cítenia a jazyk práce. Tri jazyky. Nemožno evanjelizovať len mysľou, len srdcom alebo len rukami. Všetko zahŕňa.

A v tomto štýle je dôležité svedectvo, ako to chce Ježiš. Hovorí toto: „Posielam vás ako ovce medzi vlkov“ (v. 16). Nežiada od nás, aby sme vedeli čeliť vlkom, teda aby sme boli schopní argumentovať, argumentovať proti a brániť sa. Uvažovali by sme takto: staňme sa dôležitými, početnými, prestížnymi a svet nás bude počúvať a rešpektovať a porazíme vlkov: nie, nebolo to takto. Nie, posielam vás ako ovce, ako baránky – toto je dôležité. Ak nechceš byť ovečkou, Pán ťa nezachráni pred vlkmi. Postaraj sa o seba ako sa môžeš. Ak si však ovečkou, máš istotu, že Pán ťa ochráni pred vlkmi.

Byť pokorní. Žiada nás, aby sme boli takí, aby sme boli tichí a mali túžbu byť nevinní, byť ochotní obetovať sa, pretože práve toto predstavuje baránok: tichosť, nevinnosť, oddanosť, nežnosť. A On, Pastier, rozpozná svoje baránky a ochráni ich pred vlkmi.

Naopak ovce prezlečené za vlkov budú odmaskované a roztrhané na kusy. Istý cirkevný otec napísal: „Pokiaľ budeme baránkami, zvíťazíme, a aj keď nás obklopí množstvo vlkov, zvládneme ich premôcť. Ak sa však staneme vlkmi – ach, prefíkaný, pozri, ako sa mám dobre -, budeme porazení, pretože nám bude chýbať pomoc pastiera. On nepasie vlkov, ale baránky“ (sv. Ján Zlatoústy, Homília 33 na Matúšovo evanjelium). Ak chcem byť Pánov, musím ho nechať, aby bol mojím pastierom, a on nie je pastierom vlkov, ale pastierom baránkov, tichých, pokorných, milých Pánovi.

Pokiaľ ide o spôsob ohlasovania, je pozoruhodné, že Ježiš namiesto toho, aby predpísal, čo si treba vziať na misiu, hovorí, čo si netreba brať so sebou. Niekedy človek vidí nejakého apoštola, nejakého človeka, ktorý sa presúva, nejakého kresťana, ktorý o sebe hovorí, že je apoštol a že svoj život odovzdal Pánovi, a nesie si veľa batožiny: ale to nie je od Pána, Pán ťa núti čítať o výstroji, však!: „Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze, ani kapsu, ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu“ (v. 9-10). Nič si nenoste. Hovorí, aby sme sa neopierali o materiálne istoty, aby sme išli do sveta bez svetáctva.

Treba povedať toto: idem do sveta nie so štýlom sveta, nie s hodnotami sveta, nie so svetáctvom - pre Cirkev je upadnutie do svetáctva to najhoršie, čo sa môže stať. Ja si vystačím s jednoduchosťou.

Takto sa ohlasuje: skôr ukazovať Ježiša, ako o ňom hovoriť. Ako ukážeme Ježiša? Našim svedectvom. A napokon spoločné kráčanie: v spoločenstve. Pán posiela všetkých učeníkov, ale nikto nejde sám. Apoštolská cirkev je celá misionárska a v misii nachádza svoju jednotu. Teda ísť spolu, tichí a dobrí ako baránky, bez svetskosti a ísť spoločne. Tu je kľúč k ohlasovaniu, tu je kľúč k úspechu evanjelizácie.

Prijmime tieto Ježišove výzvy: nech sú jeho slová naším východiskom.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)



( TK KBS, Vatican News, mj; ml ) 20230215030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]