Bratislava 15. februára (TK KBS) Z Kontinentálneho synodálneho zhromaždenia z Prahy sa vrátila domov slovenská delegácia Konferencie biskupov Slovenska. O čom bolo podujatie a ako bude synodálny proces pokračovať ďalej hovoril redaktor Rádia LUMEN Ľudovít Malík s Ivanom Ružičkom, jedným z členov delegácie, ktorý je národným koordinátorom synodálneho procesu na Slovensku.
- Vrátili ste s európskeho synodálneho stretnutia v Prahe, ako sa na to stretnutie pozeráte celkovo?
Stretnutie s delegátmi s 39 krajín Európy bolo stretnutím modlitby a vzájomného rozlišovania o poslaní Cirkvi v dnešnom svete, o tom, akým spôsobom by mala hovoriť o Evanjeliu tomuto svetu, aby jej rozumel. Z tohto pohľadu to stretnutie bolo veľmi obohacujúce poznať kontext iných európskych krajín, krajín, ktoré sú poznačené aj vojnou alebo napätím alebo snahou o ekumenické zjednotenie v inej miere, ako tu na Slovensku. Takže z tohto pohľadu vnímam toto stretnutie ako veľmi užitočné a Slovensko malo tiež svoju úlohu prispieť do diskusie svojím pohľadom a svojím skúsenosťami.
- Pracovalo sa tam okrem spoločných stretnutí aj v jazykových skupinách, ako to vyzeralo?
Pri takýchto medzinárodných stretnutiach je dôležité, aby pre istú konformnosť vo vyjadrovaní boli pracovné jazykové skupiny. Na stretnutí v Prahe boli vytvorené štyri - taliančina, nemčina, angličtina a poľština. V týchto skupinách sa pracovne zamýšľalo a zjednocoval sa názor na tri základné podnety, ktorým bol venovaný pracovný čas za účasti všetkých delegátov. V skupinách, ktoré boli veľmi rôznorodo zložené z laikov, zasvätených v zastúpení z rôznych štátov, bol zvolený jeden moderátor a jeden zapisovateľ, ktorí viedli danú diskusiu, aby zo všetkých príspevkov, ktoré boli publikované a ktoré boli prednesené v pléne, sa v týchto pracovných skupinách prišlo k trom konkrétnym bodom, ktoré zároveň potom znovu odzneli v pléne na diskusiu a premýšľanie.
- V Prahe zaznievali rozličné pohľady, názory, ... počúvalo sa navzájom, to bolo asi kľúčové. Bolo tam aj nejaké tvorivé napätie?
Samozrejme, pretože každá krajina má iný kontext. Slovensku a iným krajinám, ktoré prežili komunistický režim, sa dostávalo uznania za naše svedectvo viery v tomto období. A to zároveň je prítomné aj v tom, ako vieru prežívame, akým hodnotám kladieme dôraz, ako vnímame účinnosť ohlasovania Evanjelia, kde vidíme svoje nedostatky. Ale vo vzájomnom obohatení so západným svetom, ktorý mal oveľa voľnejšie teologické rozmýšľanie, je v inom postavení pozícia laikov v Cirkvi. Toto napätie, ak to tak môžeme povedať, sme zároveň vnímali ako dar, ako príležitosť sa vzájomne poznať a ako hľadať akým spôsobom chce Boh chce hovoriť k Cirkvi. To bola taká základná myšlienka. Nie, čo si Cirkev prosí od Boha a od Ježiša, ale kde Ježiš chce vidieť svoju Cirkev v Európe.
- Ukončila sa kontinentálna fáza v Európe, ako bude synodálny proces pokračovať ďalej?
Považujem za kľúčové slovo proces. Je to spoločné kráčanie, teda takto spoločne ako bola teraz Európa, teraz prebieha konzultácia a modlitba v iných kontinentov tohto sveta. A v októbri sa pripravuje celosvetové stretnutie. Nemôžeme teda hovoriť o nejakých výsledkoch, o nejakých rozhodnutiach, ale o tejto túžbe vzájomne sa viac poznať, vzájomne sa počúvať, vzájomne sa modliť a uvažovať akým spôsobom chce Cirkev ohlasovať Evanjelium dnešnému svetu.
Rozhovor pripravil redaktor Rádia LUMEN Ľudovít Malík
