Južný Sudán 4. februára (VaticanNews) „Som rád, že som v tejto krajine, ktorú nosím v srdci. ...Prichádzam ako pútnik zmierenia so snom sprevádzať vás na vašej ceste za mierom, na ceste, ktorá je síce strastiplná, ale ktorú už viac nemožno odkladať.“ To sú jedny z prvých slov pápeža Františka na pôde Južného Sudánu, kam prišiel v piatok 3. februára v rámci druhej etapy svojej 40. apoštolskej cesty.
Svätý Otec do tejto 14 miliónovej krajiny, v ktorej katolíci tvoria zhruba 50% obyvateľstva, prišiel na dlho očakávanú ekumenickú púť pokoja spolu s čelnými predstaviteľmi anglikánov a škótskych presbyteriánov – arcibiskupom Justinom Welbym a reverendom Iainom Greenshieldsom.
Prezident Južného Sudánu Salva Kiir na stretnutí Svätého Otca s verejnými predstaviteľmi a diplomatickým zborom pripomenul duchovnú obnovu vo Vatikáne v roku 2019, pri ktorej pápež František pobozkal nohy súperiacim politickým lídrom krajiny a prosil ich o nastolenie mieru. Prezident vyjadril ochotu obnoviť mierové rozhovory v Ríme sprostredkované Komunitou Sant‘Egidio s opozičnými skupinami, ktoré ešte nepodpísali mierovú zmluvu.
Pápež František prehovoril po krátkych príhovoroch arcibiskupa Welbyho a reverenda Greenshieldsa. Okrem iného povedal:
„Zdá sa, že roky vojen a konfliktov nemajú koniec a dokonca včera, došlo k tvrdým stretom, zatiaľ čo procesy zmierenia sa zdajú byť paralyzované a sľuby o mieri zostávajú nesplnené. Nech toto vyčerpávajúce utrpenie nie je zbytočné“
Obyvatelia Južného Sudánu „potrebujú viac otcov ako pánov; potrebujú stabilné kroky rozvoja, nie neustále pády“, zdôraznil pápež a vyzval k obnoveniu mierového procesu, ktorý podľa neho potrebuje nový impulz. „Je treba pretaviť slová do praxe“, skonštatoval pápež.
Svätý Otec zároveň odsúdil obchodovanie so zbraňami:
„Dosť bolo preliatej krvi, dosť bolo konfliktov, dosť bolo násilia a vzájomného obviňovania tých, ktorí sa ho dopúšťajú.... Dosť bolo ničenia, teraz je čas budovať! Nech je čas vojny za nami a nastane čas mieru...“
„V prvom rade je potrebné zastaviť príliv zbraní, ktoré napriek zákazom naďalej prichádzajú do mnohých krajín v oblasti a tiež do Južného Sudánu: veľa je tu toho potrebného, no určite nie ďalšie nástroje smrti.“
