[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 25. 07. 2024   Meniny má Jakub      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Konžská demokratická republika – 1. etapa 40. apoštolskej cesty pápeža Františka
P:3, 30. 01. 2023 10:57, ZAH

Vatikán 30. januára (VaticanNews) Pápež František sa už o niekoľko dní vydá na svoju 40. apoštolskú cestu, ktorá ho zavedie do Konžskej demokratickej republiky a Južného Sudánu. V dňoch 31. januára až 3. februára navštívi hlavné mesto Konžskej demokratickej republiky Kinšasa a následne spolu s čelnými predstaviteľmi anglikánov a škótskych presbyteriánov (arcibiskupom Canterbury a moderátorom Generálneho zhromaždenia Škótskej cirkvi) absolvuje v dňoch 3. až 5. februára ekumenickú púť mieru do Džuby v Južnom Sudáne.

Južný Sudán privíta pápeža vôbec po prvýkrát v histórii. Konžskú demokratickú republiku už dvakrát navštívil sv. Ján Pavol II., a to v rokoch 1980 a 1985.

Pápež počas svojej 40. apoštolskej cesty vysloví celkovo 13 príhovorov, vrátane dvoch homílií. V rámci každej etapy bude Svätý Otec sláviť eucharistiu s hromadnou účasťou. Okrem stretnutí s verejnými predstaviteľmi krajín pápeža čaká v Konžskej demokratickej republike aj stretnutie s mládežou i obeťami násilia z oblasti Severné Kivu. Počas ekumenickej púte v Južnom Sudáne sa pápež stretne aj s vnútorne vysídlenými osobami. V rámci každej etapy bude Svätý Otec sláviť eucharistiu s hromadnou účasťou. 

Táto apoštolská cesta do Afriky bola plánovaná už v júli minulého roku, no pre zdravotné problémy s kolenom ju bol pápež František nútený odložiť. Obe krajiny však prišiel v júli v mene Svätého Otca navštíviť vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, aby im vyjadril pápežovu blízkosť.  

Ako bolo spomenuté, návšteva v Južnom Sudáne bude mať ekumenický charakter so zameraním na upevnenie mierového procesu v krajine. Vôľu navštíviť Južný Sudán Svätý Otec prejavil už viackrát. Spolu s anglikánskym prímasom, canterburským arcibiskupom Welbym, tam plánoval ísť už v roku 2017, avšak nepriaznivá politická, bezpečnostná a humanitárna situácia cestu znemožnila.

Pripomeňme, že v roku 2019 absolvovali politickí i cirkevní lídri Južného Sudánu vo Vatikáne niekoľkodňové duchovné stíšenie s cieľom prehĺbiť proces zmierenia v krajine. Pápež vtedy vykonal akt, ktorý sa vryl  hlboko do pamäti všetkých účastníkov – pobozkal súperiacim politickým lídrom nohy.

Pripomeňme, že s Južným Sudánom je hlboko spätý aj život a pôsobenie slovenskej misionárky a lekárky sr. Veroniky Ráckovej, členky Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého, ktorá zahynula po streľbe ozbrojencov na jej služobné auto 16. mája 2016.

„Všetci zmierení v Kristovi“ – motto prvej etapy pápežovej cesty

Prvou zastávkou pápežovej cesty (od utorka 31. januára do piatka 3. februára) bude Konžská demokratická republika ležiaca v strednej časti Afriky. Ide o druhú najrozľahlejšiu krajinu kontinentu, rozlohu má štyrikrát väčšiu než Francúzsko. 

Konžskou demokratickou republikou nachádzajúcou sa v srdci subsaharskej Afriky prechádza rovník. Tretina krajiny leží na severnej a dve tretiny na južnej pologuli. Štát hraničí  s Angolou, Kongom, Stredoafrickou republikou, Južným Sudánom, Ugandou, Rwandou, Burundi, Tanzániou prostredníctvom jazera Tanganika a Zambiou. S Atlantickým oceánom ju spája 50 km pobrežie v Guinejskom zálive.

Viac než 100 miliónová Konžská demokratická republika je najľudnatejšou frankofónnou krajinou sveta. Ide o bývalú belgickú kolóniu. Žije tu vyše 200 etník a 450 kmeňov, pričom najväčšou skupinou je bantu.

Z hľadiska náboženstva tvoria väčšinu obyvateľstva kresťania. Katolíci predstavujú 30%, moslimovia 10% a rovnako 10% kimbanguisti - vyznávači tamojšieho kresťanského hnutia založeného v roku 1921.

Krajina získala nezávislosť od Belgicka v roku 1960. Avšak aj naďalej trpela dôsledkami koloniálnej éry a striedali sa v nej autoritárske režimy i vnútorné krvavé konflikty a masakre späté s obrovským minerálnym a prírodným bohatstvom krajiny. Do konfliktov zasahovalo aj zahraničie i európske ťažobné spoločnosti. V rokoch 1971- 1997 sa krajina nazývala Zair.

Z tunajších konfliktov spomeňme tzv. Druhú konžskú vojnu (1998-2003), nazývanú aj Veľká africká vojna, do ktorej bolo zapojených 8 štátov a 25 ozbrojených skupín. Po roku 2006 opäť vypukla občianska vojna, ktorá vyvolala i etnické konflikty, osobitne vo východných provinciách Severné a Južné Kivu, Ituri a Katanga.

Na ťažbu nerastov sú využívané aj deti

Ide o regióny bohaté na nerastné suroviny, osobitne na kobalt a lítium vyhľadávané na jednej strane nadnárodnými spoločnosťami, na druhej strane i ozbrojenými skupinami, ktoré so surovinami nelegálne obchodujú a na ich ťažbu využívajú deti. Konžská demokratická republika je vo svetovom rebríčku využívania detskej práce na ôsmom mieste.

V poslednom období v oblasti pribudli aj džihádistické skupiny napojené na ISIS, ktoré využívajú chaos v regióne a znásobujú svoje útoky. Aj skupiny z Rwandy a Ugandy ťažia zisk z nestability v regióne, čo im umožňuje získavať koltan, nazývaný aj „sivé zlato“. Je to veľmi žiadaná surovina obsahujúca nerasty používané na výrobu súčastí mobilov či počítačov a je využívaná aj v kozmickom priemysle i v zbrojárskych systémoch.

Civilisti sú tu počas konfliktov ohrozovaní nielen zbraňami, ale aj prostredníctvom sexuálneho násilia, ktoré nedokázali zastaviť ani mierové misie OSN. Obyvatelia krajiny trpia okrem vojny, korupcie a chudoby aj epidémiami - v roku 2018 to bola napríklad epidémia Eboly a neskôr COVID-19.

Krajinu v tomto roku čakajú prezidentské voľby.

Cirkev v Konžskej demokratickej republike

 

Cirkev v tejto krajine patrí k najstarším v subsaharskej Afrike. Prvými evanjelizátormi boli v 15. storočí portugalskí misionári. Keď sa vtedajší kráľ Konga v roku 1491 dal pokrstiť, kresťanstvo sa stalo oficiálnym náboženstvom kráľovstva.

Katolícka cirkev sa tu zakorenila najmä v čase belgickej kolonizácie (1877 -1960). V tomto období sem prichádzajú aj tzv. Bieli otcovia, misionári Scheut (Kongregácia Nepoškvrneného Srdca Panny Márie) a prvé rehoľné sestry. Vznikajú tu katolícke školy a nemocnice. V roku 1954 bola založená prvá univerzita, ktorú viedli jezuiti. Prvý konžský biskup bol vysvätený v roku 1956.

Počas diktatúr dochádzalo v krajine k poštátneniu katolíckych škôl i univerzít a k zakázaniu náboženských symbolov vo verejných budovách.

Krajinu dvakrát navštívil pápež sv. Ján Pavol II., najprv v roku 1980 pri príležitosti stého výročia evanjelizácie krajiny a v roku 1985 pri blahorečení rehoľníčky Anuarite Nengapety, nazývanej „Sv. Agnesa Afriky“.

V roku 1996 bol zavraždený arcibiskup Bukavu jezuita Christophe Munzihirwa za svoju pomoc utečencom a odsúdenie nespravodlivostí a vojenských plánov v oblasti veľkých jazier.

I napriek spoločenským problémom je Cirkev v Konžskej demokratickej republike jednou z najplodnejších v Afrike, počet veriacich tu stále vzrastá. Pôsobí tu vyše šesťtisíc kňazov, z toho štyritisíc je diecéznych, okrem nich je tu aj veľký počet kňazov misionárov Fidei Donum, ďalej približne 11-tisíc rehoľníkov a rehoľníčok a vyše štyritisíc bohoslovcov. Množstvo laikov je zapojených do apoštolátov v rámci rozličných združení a hnutí.

Cirkev v Konžskej demokratickej republike je rozdelená do 48 cirkevných oblastí a pôsobí tu 62 biskupov. Pomáha najmä v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, no snaží sa tiež vychovávať občanov k hodnotám pokoja a demokracie.

Pápež František mal pôvodne v pláne navštíviť aj sužovaný región Severné Kivu, aby sa stretol s obeťami násilia. Kvôli nebezpečnej situácii však bolo stretnutie s obeťami presunuté do hlavného mesta Kinšasa.



( TK KBS, VaticanNews, zk; rp ) 20230130016   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]