Vatikán 22. januára (VaticanNews) Pápež František 20. januára prijal na osobitnej audiencii účastníkov kurzu o posvätnej liturgii pod názvom: „Prežívať naplno liturgickú službu“. Projekt realizoval Pápežský inštitút sv. Anzelma a bol určený pre vedúcich liturgických slávení v diecézach.
Vo svojom príhovore sa pápež František dotkol základných tém liturgickej reformy.
„Tento kurz, ktorý sa práve končí, zodpovedá pokynom Apoštolského listu Desiderio desideravi o liturgickej formácii. Starostlivosť o liturgické slávnosti si skutočne vyžaduje prípravu a odhodlanie. My biskupi si to v našej službe dobre uvedomujeme, pretože potrebujeme spoluprácu tých, ktorí pripravujú liturgiu a pomáhajú nám plniť si náš mandát predsedať modlitbe svätého ľudu. Táto vaša služba liturgii si okrem hlbokých znalostí vyžaduje aj hlboký pastoračný zmysel. Preto ma teší, že si opäť obnovujete svoj záväzok študovať liturgiu. Je to - ako povedal svätý Pavol VI. – „prvotný zdroj tej Božskej výmeny, v ktorej sa nám odovzdáva Boží život, je to prvá škola našej duše“ (Príhovor na záver druhého zasadania Druhého vatikánskeho koncilu, 4. decembra 1963). Preto si liturgiu nikdy nemôžeme úplne osvojiť, nikdy sa jej nenaučíme naplno, nejde len o pojmy, remeslo, ľudské zručnosti. Je to základné umenie Cirkvi, ktoré ju tvorí a charakterizuje.“
Priblížime si zopár podnetov Svätého Otca: „Dnes už nehovoríme o „ceremoniárovi“, teda o tom, kto sa stará o „posvätné obrady“; liturgické knihy hovoria skôr o majstrovi slávenia (maestro delle celebrazioni). A majster učí liturgii, keď vedie k stretnutiu s veľkonočným Kristovým tajomstvom.“
Liturgia okrem posvätnosti a krásy sa má vyznačovať jednoduchosťou a poriadkom (porov. Caeremoniale Episcoporum, 34), pripomenul pápež František a pokračoval:
„Služba majstra slávení je diakonia: spolupracuje s biskupom v službe spoločenstvu.“ Úlohou majstra slávení je byť čo najmenej v popredí, koná diskrétne, usilovne, nie je nadradený tomu, čo sa slávi, ale svojím konaním zdôrazňuje, že stredobodom je ukrižovaný a vzkriesený Kristus, skonštatoval pápež.
Najmä v Katedrále je potrebné, aby niekto koordinoval biskupské slávenia ako najbližší spolupracovník biskupa, aby tak podporil plodnú účasť Božieho ľudu, pokračoval v príhovore Svätý Otec a zdôraznil hlavný cieľ liturgie:
„Vždy je potrebné mať na zreteli jeden z hlavných princípov Druhého Vatikánskeho koncilu: vždy je potrebné mať na zreteli dobro spoločenstva, pastoráciu veriacich (porov. tamže, 34). To je hlavný cieľ, ktorý musí byť v popredí aj pri príprave a vedení osláv. Ak to zanedbáme, budeme mať síce krásne rituály, ale bez sily, bez chuti, bez zmyslu, pretože sa nedotýkajú srdca a existencie Božieho ľudu. Je to Kristus, kto rozochvieva srdce, je to stretnutie s ním, ktoré priťahuje ducha. «Slávenie, ktoré neevanjelizuje, nie je autentické» (Desiderio Desideravi, 37).“
Pápež František dáva odpoveď na otázku ako sa dá dosiahnuť to, aby sme naďalej neprestávali žasnúť nad tým čo sa pri slávení deje pred našimi očami:
„Odpoveď sa nachádza už v Sacrosanctum Concilium. V č. 14 odporúča formáciu veriacich, ale - konštitúcia hovorí - «keďže v to nemožno dúfať, ak sami pastieri duší nie sú preniknutí, predovšetkým oni, duchom a silou liturgie a ak sa nestanú jej majstrami, je absolútne nevyhnutné dať na prvé miesto liturgickú formáciu kléru.» Samotný majster teda najprv rastie v liturgickej škole a podieľa sa na pastoračnom poslaní formovať klérus a veriacich.“
Napokon pápež František zdôraznil potrebu posvätného ticha:
„Bratstvo je krásne, keď sa navzájom pozdravíme, ale zmysel nášmu stretnutiu, nášmu spoločnému stretnutiu dáva stretnutie s Ježišom. Musíme znovu objaviť a oceniť ticho!“