Ukrajina 19. januára (VaticanNews) Oleh Ladnyuk, salezián a vojenský kaplán, prežil tragédiu bytového domu zničeného raketou, pri ktorej zahynulo viac ako 40 ľudí: Ľudia, dokonca aj deti, sa ponáhľali na pomoc tým, ktorí prežili, rozpráva a apeluje: Zabráňme ďalším takým hrôzam.
Je to vojna bezmocných... Absurdita, ktorá na Ukrajine trvá už 328 dní, si minulú sobotu do svojho denníka krviprelievania pripísala smrť 44 ľudí, z toho troch maloletých detí, zabitých ruskou raketou, ktorá zasiahla obytný dom v Dnipre. Zničená budova sa stala zatiaľ posledným symbolom bezohľadnosti a opäť, ako už mnohokrát za podobných okolností, magnetom solidarity, ľudí, ktorí sa cez trosky snažili dostať dovnútra, pomáhať, zachraňovať. Svedectvo podáva kňaz Oleh Ladnyuk, salezián, ktorý žije a pracuje ako učiteľ a vojenský kaplán v meste poznamenanom týmto masakrom civilistov.
Zábery budovy zasiahnutej ruskou raketou v Dnipre sú šokujúce. Ako na túto tragédiu reagovali občania?
Boli sme skutočne svedkami tragických udalostí. Okrem mnohých mŕtvych je v nemocniciach asi stovka zranených. Máme mnoho zničených domov... Je to tragické, ale zároveň sme videli, že sa ľudia spojili, aby pomohli. Po výbuchu rakety mestská správa okamžite upozornila, že škola v blízkosti zasiahnutej budovy môže ubytovať všetkých, ktorí ostali bez domova – a neskôr vedenie školy oznámilo, že túto možnosť využilo len asi 50 ľudí, pretože ostatní občania Dnipra ponúkli ubytovanie ako ľuďom bez prístrešia, tak aj tým, ktorých domovy boli poškodené v okolitých budovách, kde mnoho bytov zostalo bez okien. Videli sme veľkú jednotu medzi ľuďmi, čo potvrdzujú aj komentáre na sociálnych sieťach, v ktorých ľudia z tejto oblasti píšu, že aj napriek psychicky ťažkej situácii, ktorá je cítiť všade, chcú vzdorovať a brániť svoju krajinu. Nevieme, koľko mŕtvych ešte nájdeme, niektorých sa podarilo zachrániť, ale žiaľ je tu veľká zima a nedá sa povedať, ako dlho môžu tí, ktorí ostali pod troskami, v týchto podmienkach odolávať.
Čo robia miestne cirkvi pre konkrétnu a duchovnú pomoc obetiam?
Najprv sme sa v nedeľu pri svätých omšiach vo všetkých farnostiach modlili za mŕtvych a za ľudí, ktorých táto udalosť postihla. V sobotu, v deň tragédie, vzal náš farár niekoľko teplých prikrývok a vydal sa do zasiahnutej oblasti. Viem tiež, že sa tam dostavila skupina z Charity, dobrovoľníci, ktorí priniesli jedlo, teplý čaj a počúvali potreby ľudí. Išiel s nimi aj psychológ, aby s ľuďmi hovoril, upokojoval ich, sú ľudia, ktorí sa totiž stále snažia a dúfajú, že uvidia svojich susedov alebo členov svojej rodiny nažive... Veľmi na mňa zapôsobili zábery ľudí, ktorí bežali na pomoc hasičom, aby mohli rýchlejšie zachraňovať ľudí zo sutín. Dospelým pri záchrannej akcii pomáhali aj deti. Druhá vec, ktorá ma zasiahla, bolo tá dievčina, ktorú sme všetci videli na fotkách: bola na piatom, šiestom poschodí, zachránili ju a potom napísala z nemocnice, že dúfa, že jej rodičia žijú, ale žiaľ sa im to nepodarilo... Je nám to veľmi ľúto, môžeme sa len modliť a pomáhať týmto ľuďom zo všetkých síl. A dúfame, že sa niečo podobné nestane aj v iných ukrajinských mestách.
