Ukrajina 17. januára (VaticanNews) „Pápež František - môj najlepší priateľ“: pod takým nezvyčajným názvom sa v Charkove konala súťaž detských kresieb. Myšlienka usporiadať ju vznikla spontánne: „Na jeseň k nám prišiel kardinál Konrad Krajevski, priniesol humanitárnu pomoc a požiadal, aby ju distribuovali ľuďom,“ hovorí kňazc Wojciech Stasevič, riaditeľ Caritas-Spes Charkovsko-Záporožskej diecézy. – Keď bol balík doručený jednej z rodín, dospievajúci syn sa spýtal, kto poslal túto pomoc. Dobrovoľník Charity odpovedal, že ju do Charkova priviezol kardinál Konrad Krajewski a poslal ho pápež František. Chlapec, ktorý nedostal náboženskú výchovu, sa spýtal, kto je pápež. Dobrovoľník jednoduchými slovami hovoril o Svätom Otcovi a jeho pomoci Ukrajine. „Takže pápež František je náš najlepší priateľ,“ uzavrel chlapec.
Práve táto veta podnietila kňaza Wojciecha, aby počas adventu zorganizoval súťaž v kreslení pre deti, o ktoré sa stará diecézna pobočka Charity. To im malo pomôcť dozvedieť sa viac o osobnosti pápeža Františka. „Do konca roka sme dostali približne sto krásnych kresieb zobrazujúcich Svätého Otca,“ povedal kňaz s nadšením.
Otec Wojciech hovorí o drsných životných podmienkach charkovských detí, ktorým bolo ukradnuté detstvo: veľa času trávia v protileteckých krytoch, často len v suterénoch výškových budov. Niektoré rodiny schádzajú do úkrytov s deťmi za zvuku náletu, iné tam chodia každý večer spať do pokojnejšieho prostredia, nezobudiť sa a nezbehnúť v prípade ostreľovania. Caritas-Spes sa snaží pomáhať deťom v štyroch mestských oblastiach tým, že pre ne organizuje rôzne aktivity. „V novembri sme navyše v našom sociálnom centre otvorili sálu pre deti,“ hovorí riaditeľ. Niektorých prinesú rodičia, iných si sami vyzdvihneme z útulkov. Môžu zostať v našom centre pol dňa, venovať sa umeleckej tvorivosti, hudbe, telesnej výchove, potom im dávame obed.“
Je strašné, že deti si zvykajú na vojnu. „Pamätám si,“ hovorí otec Stasevič, „ako som sa raz, keď som sa rozprával s dievčaťom v útulku, spýtal, kde je jej lepšie: doma alebo v útulku. Odpovedala: „Tu, pretože som so svojimi priateľmi.“ Človek by si myslel, že si na takéto podmienky rýchlo zvyknú, no v skutočnosti trpia viac ako ostatní. Rodičia hovoria, že deti sa v noci často prebúdzajú, majú nočné mory, kričia, niektoré začali zajakávať sa: toto je vplyv tejto vojny na najmenšie deti. Ďalší problém súvisí s tým, že v Charkove, podobne ako v celom regióne, prebieha vyučovanie iba online. Všetky školy sú zatvorené, pretože asi 70 percent budov je nepoužiteľných, buď úplne zničených alebo poškodených. Veľmi často nie je elektrina a internet a všetko je prerušené. To vedie k mimoriadne negatívnym dôsledkom na výchovu a vzdelávanie detí a mládeže.“
V tomto kontexte sa konala súťaž v kreslení „Pápež František je môj najlepší priateľ“. Pre deti a tínedžerov sa stal podnetom pre kreativitu a príležitosťou stretnúť človeka, o ktorom väčšina z nich nič nevedela. Pre svoje kresby, vysvetlil kňaz Wojciech, sa najmladší účastníci (najmladší má 6 rokov, najstarší 13) museli samozrejme obrátiť na internet. „Prekvapilo ma však,“ hovorí kňaz, „že ani jedna zo sto kresieb neopakuje druhú. Na mnohých z nich je pápež zobrazený s deťmi, na pozadí symbolov Ukrajiny a symbolov sveta. Takto deti vyjadrili svoju predstavu o pápežovi a o tom, čo v súčasnosti robí pre Ukrajinu.
„Pápež František opakovane slovami a skutkami ukázal svoju blízkosť Ukrajine, blízkosť trpiacim ľuďom,“ pokračoval kňaz. – Pre miestnych obyvateľov, či už sú veriaci alebo neveriaci, je veľmi dôležité vedieť, čo si Svätý Otec o Ukrajine myslí, znepokojuje a pripomína celému svetu, že tento ľud trpí, že dochádza k ozbrojenej agresii. Ľudia môžu povedať: „Nie sme sami. Niekto na nás myslí. Pápež často hovorí, že by sme si nemali zvykať na vojnu. V Charkove nie je možné zvyknúť si na vojnu: naučili sme sa žiť vo vojnových podmienkach, ale nie je možné si na to zvyknúť. Vieme však, že ľudia v zahraničí si na vojnu zvykajú, a preto sú slová pápeža Františka, často vyjadrené dojatím, nevyhnutné, je to pre nás veľká morálna a duchovná podpora.“
Život v Charkove nie je jednoduchý. Sú problémy s elektrinou, s kúrením, veľa domov je zničených, nie je tam práca a do mesta naďalej prichádzajú ľudia z iných častí regiónu v nádeji, že nájdu lepšie podmienky na život. Bombardovanie je každé dva alebo tri dni. Aby do tejto tmy vniesli trochu svetla, rozhodli sa organizátori súťaže pozvať do katedrály Nanebovzatia Panny Márie asi pätnásť mladých účastníkov: v nedeľu 8. januára sa deti zúčastnili na svätej omši so svojimi rodinami a potom monsignor Pavlo Gončaruk, biskup Charkovsko-Záporožský, odovzdal im ocenenia. „Bol to veľmi vzrušujúci moment pre deti aj rodičov,“ povedal kňaz Wojciech. "Bolo pekné vidieť, koľko radosti priniesla taká zdanlivo jednoduchá udalosť, akou je súťaž v kreslení."
