Vatikán 16. januára (VaticanNews) „Uvoľniť cestu Bohu aj iným je rozhodujúcim krokom k rastu v duchu služby,“ povedal pápež v zamyslení pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 15. januára. S odkazom na evanjelium o Ježišovom krste v Jordáne František zdôraznil Jánovu pripravenosť odísť zo scény a uvoľniť cestu Mesiášovi. V tomto prorok vystupuje ako skutočný vychovávateľ, ktorý nikoho k sebe neviaže, ale upriamuje pozornosť učeníkov na niekoho väčšieho.
Príhovor Svätého Otca
Drahí bratia a sestry, peknú nedeľu!
Evanjelium dnešnej liturgie (porov. Jn 1,29-34) podáva svedectvo Jána Krstiteľa o Ježišovi po tom, čo ho pokrstil v rieke Jordán. Hovorí: „To je ten, o ktorom som povedal: Za mnou prichádza niekto väčší, lebo bol skôr ako ja“ (v. 29-30). Toto je jeho svedectvo.
Toto vyhlásenie, toto svedectvo, odhaľuje Jánovho ducha služby. Bol poslaný, aby pripravil cestu pre Mesiáša, a urobil tak bez toho, aby sa šetril. Ľudsky povedané, človek by si myslel, že dostane "cenu", významné miesto v Ježišovom verejnom živote. Ale nie. Ján po splnení svojho poslania vie ustúpiť bokom, stiahne sa zo scény, aby uvoľnil miesto Ježišovi. Videl, ako naňho zostúpil Duch (porov. v. 33-34), ukázal na neho ako na Baránka Božieho, ktorý sníma hriech sveta, a teraz ho pokorne počúva. Z proroka sa stáva učeník. Kázal ľuďom, zhromažďoval učeníkov a dlho ich vychovával. Napriek tomu k sebe nikoho nepripútava. A to je ťažké, ale je to znak pravého pedagóga: nepripútavať ľudí k sebe. Ján to robí: stavia svojich učeníkov pred Ježiša. Nejde mu o to, aby mal nasledovníkov, aby získal prestíž a úspech, ale vydáva svedectvo a potom ustupuje, aby mnohí mohli mať radosť zo stretnutia s Ježišom. Môžeme povedať: otvorí dvere a odíde.
Týmto duchom služby – a to je skutočný duch služby – svojou schopnosťou uvoľniť miesto Ježišovi nás Ján Krstiteľ učí niečo dôležité: sloboda od lipnutia. Áno, pretože je ľahké pripútať sa k rolám a pozíciám, k potrebe byť oceňovaný, uznávaný a odmeňovaný. A to je síce prirodzené, ale nie je to dobré, pretože služba zahŕňa bezplatnosť, starostlivosť o druhých bez vlastného prospechu, bez postranných úmyslov, bez očakávania protislužby. Tiež nám prospeje, keď si podobne ako Ján vypestujeme čnosť, že vo vhodnej chvíli ustúpime nabok a dosvedčíme, že referenčným bodom nášho života je Ježiš. Ustúpiť nabok, naučiť sa odchádzať. Urobil som túto misiu, absolvoval som toto stretnutie, ustupujem nabok a nechávam priestor Bohu. Naučiť sa teda ustúpiť na stranu, nebrať následne niečo ako protislužbu pre nás samých.
Uvážme, aké je to dôležité pre kňaza, ktorý je povolaný kázať a slúžiť nie kvôli zviditeľneniu alebo záujmu, ale preto, aby sprevádzal druhých k Ježišovi. Zamyslime sa nad tým, aké je to dôležité pre rodičov, ktorí svoje deti vychovávajú s toľkými obeťami, ale potom im musia nechať voľnú ruku, aby sa vydali vlastnou cestou v práci, v manželstve, v živote. Je dobré a správne, že rodičia aj naďalej poskytujú svoju prítomnosť a hovoria svojim deťom: „Nenecháme ťa samého“, ale diskrétne, bez vtieravosti. To je sloboda rastu. To isté platí aj pre ďalšie oblasti, ako je priateľstvo, partnerský život, život v spoločenstve. Oslobodiť sa od lipnutia na vlastnom egu a vedieť ustúpiť niečo stojí, ale je to veľmi dôležité: je to rozhodujúci krok k rastu v duchu služby. Rastieme v duchu služby tým, že niečo urobíme a potom ustúpime nabok bez toho, aby sme čakali protislužbu.
Bratia a sestry, skúsme si položiť otázku: Sme schopní robiť miesto druhým? Načúvať im, nechať im voľnosť, nepripútavať ich k nám požiadavkou uznania? Nechať ich hovoriť, niekedy hneď povieme: „Ale veď ty o tom nič nevieš...“. Nechajte druhých porozprávať, uvoľnite im miesto. Priťahujeme teda druhých k Ježišovi, alebo k sebe? A opäť podľa Jánovho vzoru: vieme sa radovať z toho, že sa ľudia vydávajú vlastnou cestou a nasledujú svoje vlastné povolanie, aj keď to znamená, že sa od nás trochu odpútavajú? Radujeme sa z ich úspechov úprimne a bez závisti? Radujeme sa, keď druhí postupujú vpred s úprimnosťou a bez závisti? Toto znamená nechať druhých rásť.
Nech nám Mária, služobnica Pána, pomôže oslobodiť sa od lipnutia, urobiť miesto pre Boha a pre druhých.
