Vatikán 9. januára (VaticanNews) V pondelok 9. januára sa Svätý Otec František stretol s diplomatickým zborom akreditovaným pri Svätej stolici. Spoločná audiencia veľvyslancov sa tradične koná na začiatku kalendárneho roka a je príležitosťou k vzájomným blahoprianiam. Diplomatov, medzi ktorými nechýbal ani slovenský veľvyslanec pri Svätej stolici Marek Lisánsky, pápež prijal o 10:00 v Aule požehnaní nad priečelím Baziliky sv. Petra.

„Vaša prítomnosť potvrdzuje hodnotu mieru a ľudského bratstva, ktoré dialóg pomáha budovať. Na druhej strane úlohou diplomacie je práve urovnávanie rozdielov s cieľom vytvoriť atmosféru vzájomnej spolupráce a dôvery pre uspokojovanie spoločných potrieb“, zdôraznil pri stretnutí pápež František.

V rozsiahlom príhovore sa venoval viacerým témam: dôsledky pandémie, akútne i vleklé humanitárne krízy, migrácia, oslabenie multilaterálnej diplomacie, formy ideologickej kolonizácie, čelenie klimatickým zmenám, nemorálnosť jadrového zbrojenia a potreba kontroly autonómnych zbraní. Svätý Otec pripomenul aj svoje posolstvo k 56. svetovému dňu pokoja, „pandémia Covid-19 nám odkázala «poznanie, že sa všetci navzájom potrebujeme». Cesty mieru sú cestami solidarity, pretože nikto sa nemôže zachrániť sám. Žijeme v takom prepojenom svete, že činy každého z nás majú nakoniec vplyv na všetkých.“

Celý príhovor tu

V úvode stretnutia v mene všetkých prítomných pozdravil Svätého Otca dekan diplomatického zboru, cyperský veľvyslanec George Poulides. Vo svojej pozdravnej reči okrem iného vyjadril úprimnú sústrasť v súvislosti s úmrtím emeritného pápeža Benedikta XVI.: „Všetci na neho spomíname s úctou a láskou, nielen pre jeho oddanosť Cirkvi a hlbokú kultúru, ale aj pre jeho láskavosť a ochotu voči nám diplomatom. Okrem toho Benedikt XVI. počas ôsmich rokov svojho pontifikátu vykonal pôsobivú pastoračnú a magisterskú prácu. Navštívil aj mnohé naše krajiny.“ Vo svojom príhovore ďalej spomenul dôsledky pandémie a prítomnosť nového hrozivého vírusu, ktorým je vojna. Spomenul aj slová pápeža pri modlitbe v Kolosseu: „dnes je pokoj vážne porušený, zranený, pošliapaný“ (Príhovor Svätého Otca predstaviteľom kresťanov a svetových náboženstiev, 25. októbra 2022). Bol silne zasiahnutý modlitbou pápeža pri modlitbe na Španielskom námestí, konkrétne slovami: „Pri pohľade na teba, ktorá si bez hriechu, môžeme naďalej veriť a dúfať, že nad nenávisťou zvíťazí láska, nad lžou pravda, nad urážkou odpustenie, nad vojnou mier" (Sviatok Nepoškvrneného počatia na Španielskych schodoch, 8. decembra 2022).

Nasledoval vyše pol hodinový príhovor Svätého Otca Františka a po ňom osobné pozdravy členov diplomatického zboru. Na novoročné stretnutie so Svätým Otcom mali tento rok veľvyslanci možnosť prísť aj s ďalšími členmi zastupiteľského úradu. Z Veľvyslanectva Slovenskej republiky pri Svätej stolici boli prítomní veľvyslanec Marek Lisánsky s manželkou, zástupkyňa veľvyslanca Janka Plameňová a cirkevný radca veľvyslanectva, duchovný otec Pavol Zvara.

Ako pri tejto príležitosti informovalo vatikánske Tlačové stredisko, v súčasnosti má so Svätou stolicou diplomatické vzťahy 183 štátov, plus Európska únia a Zvrchovaný maltézsky rád. Z nich 91 má v Ríme aj kanceláriu veľvyslanectva. V Ríme sú navyše kancelárie Ligy arabských štátov, Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Vysokého komisariátu OSN pre utečencov.

Komunikát Svätej stolice sumarizuje vývoj v oblasti medzištátnych zmlúv:

15. augusta bola podpísaná Dohoda medzi Svätou stolicou a Demokratickou republikou Svätého Tomáša a Princovho ostrova a 14. septembra bola podpísaná Dodatková dohoda k Dohode medzi Svätou stolicou a Kazašskou republikou o vzájomných vzťahoch z 24. septembra 1998 o udeľovaní víz a povolení na pobyt cirkevným a duchovným osobám prichádzajúcim zo zahraničia. Svätá stolica a Čínska ľudová republika sa 22. októbra dohodli na predĺžení platnosti Dočasnej dohody o menovaní biskupov, ktorá bola uzavretá 22. septembra 2018 a prvýkrát obnovená 22. októbra 2020, o ďalšie dva roky. Nakoniec 4. októbra 2022 vstúpil do platnosti Rámcový dohovor OSN o zmene klímy a Parížska dohoda pre Svätú stolicu v mene Mestského štátu Vatikán.

Z príhovoru Svätého Otca

Členom diplomatického zboru, 9. januára 2023

„Vaše excelencie, dámy a páni, ďakujem vám za vašu prítomnosť na našom zvyčajnom stretnutí, ktoré chce byť tento rok výzvou k mieru vo svete, ktorý je svedkom čoraz väčšieho rozdelenia a vojen.“

Následne poďakoval dekanovi diplomatického zboru, Jeho Excelencii pánovi Georgesovi Poulidesovi, za želania, ktoré mu v mene vás všetkých adresoval, a poďakoval za kondolencie zaslané pri príležitosti úmrtia emeritného pápeža Benedikta XVI. a za blízkosť, ktorú prejavili počas jeho pohrebu.

Vo svojom príhovore pápež pripomenul uplynulé Vianoce: „Práve sme ukončili vianočné obdobie, počas ktorého si kresťania pripomínajú tajomstvo narodenia Božieho Syna. Prorok Izaiáš to predpovedal týmito slovami: «Dieťa sa nám narodilo, syn nám bol daný. Na jeho pleciach je znak zvrchovanosti a nazýva sa: Predivný radca, mocný Boh, Otec naveky, Knieža pokoja» (Iz 9,5).“

Zároveň ubezpečil o plnej spolupráci Štátneho sekretariátu a dikastérií Rímskej kúrie, „ktorá bola po promulgácii novej apoštolskej konštitúcie Prædicate Evangelium v niektorých štruktúrach reformovaná, aby lepšie plnila «v evanjeliovom duchu svoju vlastnú funkciu, pracovala pre dobro a službu spoločenstva, jednoty a budovania univerzálnej Cirkvi a starala sa o potreby sveta, v ktorom je Cirkev povolaná plniť svoje poslanie».“

Roztrúsená tretia svetová vojna

Pápež vyzval na ukončenie nezmyselnej vojny, upozornil, že konflikty ovplyvňujú nás všetkých a pod hrozbou jadrových zbraní sme všetci vždy porazení:

„Drahí veľvyslanci, tento rok si pripomíname 60. výročie encykliky svätého Jána XXIII. Pacem in terris, ktorá bola vydaná necelé dva mesiace pred jeho smrťou. V očiach „dobrého pápeža“ bolo nebezpečenstvo jadrovej vojny, ktoré v októbri 1962 spôsobila takzvaná kubánska kríza, stále živé. Ľudstvo bolo krok od vlastného vyhladenia, ak by nezvíťazil dialóg, uvedomujúc si ničivé účinky atómových zbraní.

Nanešťastie, aj dnes sa stále vyvoláva jadrová hrozba, ktorá vrhá svet do strachu a úzkosti. Môžem len zopakovať, že vlastníctvo atómových zbraní je nemorálne, pretože - ako poznamenal Ján XXIII. – „ak je ťažké presvedčiť, že existujú ľudia schopní prevziať zodpovednosť za ničenie a bolesť, ktoré by spôsobila vojna, nie je vylúčené, že nepredvídateľná a nekontrolovateľná udalosť by mohla zapáliť iskru, ktorá by spustila vojnovú mašinériu“ . Pod hrozbou jadrových zbraní sme všetci vždy porazení!

Z tohto hľadiska je mimoriadne znepokojujúca patová situácia v rokovaniach o obnovení spoločného komplexného akčného plánu, známejšieho ako jadrová dohoda s Iránom. Dúfam, že sa čo najskôr podarí nájsť konkrétne riešenie, ktoré zabezpečí bezpečnejšiu budúcnosť.

V súčasnosti prebieha tretia svetová vojna globalizovaného sveta, v ktorej konflikty priamo ovplyvňujú len niektoré oblasti planéty, ale v podstate sa týkajú všetkých. Najbližším a najnovším príkladom je vojna na Ukrajine, ktorá prináša smrť a ničenie, útoky na civilnú infraštruktúru, v dôsledku ktorých ľudia prichádzajú o život nielen v dôsledku bômb a násilia, ale aj hladu a zimy.  Koncilová konštitúcia Gaudium et spes v tejto súvislosti uvádza, že „každý vojnový čin, ktorého cieľom je bez rozdielu zničiť celé mestá alebo rozsiahle regióny a ich obyvateľov, je zločinom proti Bohu a proti samotnému ľudstvu a musí byť rozhodne a bez váhania odsúdený“ (č. 80). Nezabúdajme tiež, že vojna postihuje najmä tých najkrehkejších ľudí - deti, starších ľudí, zdravotne postihnutých - a nezmazateľne rozdeľuje rodiny. Dnes môžem len zopakovať svoju výzvu na okamžité ukončenie tohto nezmyselného konfliktu, ktorého dôsledky ovplyvňujú celé regióny, dokonca aj mimo Európy, pretože má vplyv na výrobu energie a potravín, najmä v Afrike a na Blízkom východe.

Rozkúskovaná tretia svetová vojna, ktorú zažívame, nás vedie k tomu, aby sme sa zamysleli nad ďalšími dejiskami napätia a konfliktov. Aj v tomto roku, keď je toľko bolesti, sa musíme pozerať na Sýriu ako na sužovanú krajinu. Znovuzrodenie tejto krajiny musí prejsť nevyhnutnými reformami, vrátane ústavných reforiem, v snahe dať nádej sýrskemu ľudu, ktorý trpí čoraz väčšou chudobou, a zabrániť tomu, aby uvalené medzinárodné sankcie ovplyvnili každodenný život obyvateľov, ktorí už tak veľmi trpeli.

Svätá stolica tiež so znepokojením sleduje nárast násilia medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi, ktorého dramatickým dôsledkom je množstvo obetí a úplný nedostatok vzájomnej dôvery. Obzvlášť postihnutý je Jeruzalem, sväté mesto pre židov, kresťanov a moslimov. V jeho názve je napísané, že má byť mestom mieru, ale bohužiaľ sa stáva dejiskom stretov.“

Pripomenul aj plánovanú apoštolskú cestu na konci januára: „Ako viete, koncom tohto mesiaca sa konečne budem môcť vydať na mierovú púť do Konžskej demokratickej republiky v nádeji, že násilie na východe krajiny ustane a že zvíťazí cesta dialógu a vôľa pracovať pre bezpečnosť a spoločné dobro. Púť bude pokračovať do Južného Sudánu, kde ma bude sprevádzať arcibiskup z Canterbury a generálny moderátor Presbyteriánskej cirkvi Škótska. Spoločne sa chceme pripojiť k volaniu ľudí po mieri a prispieť k procesu národného zmierenia.“

Ďalšími témami boli rôzne konflikty v mnohých častiach sveta. Pápež pripomenul dôležitosť slobody prejavu, ochranu práv nenarodených detí, dodržiavanie ľudských práv, predovšetkým žien, právo na vzdelanie, nárast náboženského prenasledovania (každý 7 kresťan je prenasledovaný pre vieru), ideologický kolonializmus, ochranu životného prostredia, limity ekonomického rozvoja zameraného len na zisk, politickú a sociálnu polarizáciu a pod. 

Osobitne sa venoval pápež trom oblastiam: migrácii, hospodárstvu a práci a napokon starostlivosti o spoločný domov.

Záverom svojho príhovoru pápež František vyslovil svoje želanie: „Vaše excelencie, dámy a páni, bolo by pekné, keby sme sa raz mohli stretnúť a poďakovať Všemohúcemu Pánovi za dobrodenia, ktoré nám vždy poskytuje, bez toho, aby sme museli vymenúvať dramatické situácie, ktoré trápia ľudstvo. Ako povedal Ján XXIII: «Treba však dúfať, že ľudia pri stretnutí a rokovaniach lepšie objavia putá, ktoré ich spájajú a ktoré pramenia z ich spoločnej ľudskosti, a že tiež zistia, že jednou z najhlbších požiadaviek ich spoločnej ľudskosti je, aby medzi nimi a medzi ich národmi nevládol strach, ale láska, ktorá sa prejavuje v lojálnej a mnohostrannej spolupráci, prinášajúcej mnoho dobrého».“