Rožňava 9. januára (TK KBS) Rožňavsky biskup Mons. Stanislav Stolárik slávil v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave svätú omšu za emeritného pápeža Benedikta XVI. Naživo ju prinieslo Rádio LUMEN.
V deň pohrebu zosnulého pápeža 5. januára obetoval za jeho dušu svätú omšu v kaplnke Biskupského úradu. Homíliu, ktorú predniesol v prítomnosti zamestnancov úradu, prinášame v plnom znení.
-
Nechal sa formovať „rukami“ Boha
Svätý Otec František dnes, v deň pohrebu emeritného pápeža Benedikta XVI. pri svätej omši v homílii spomenul ženy, ktoré sa ponáhľali k Ježišovmu hrobu, aby pomazali jeho telo a tak mu prejavili úctu, vďaku za všetko. Ďakujem aj vám, milí zamestnanci biskupského úradu, že ste prijali pozvanie na túto svätú omšu. Aj týmto spôsobom spoločne prejavujeme úctu zomrelému emeritnému Svätému Otcovi Benediktovi XVI.
Myšlienka dnešnej homílie Svätého Otca Františka vychádzala zo slov: „Do tvojich rúk, porúčam svojho ducha“ (Ž 31, 6; Lk 23, 46) ). Týmito slovami žalmu sa modlil na kríži zomierajúci Ježiš. Svätý Otec ich vysvetľoval nielen ako slová, ktoré človek môže či má vyslovovať, na konci života, ale že to sú slová, ktorými žil pápež Benedikt XVI. Predtým ako študent, potom ako kňaz, biskup... Vždy sa dával k dispozícii do Božích rúk, možno aj podľa obrazu z prvého čítania, z Izaiáša proroka (porov, Iz 29,16), kde bola reč o hrnčiarovi. Hrnčiar stvárňuje hlinu, miesi z nej nádobu, niečo, čo má v predstave skôr, ako to vznikne. Hrnčiar je tvorcom a vytvorený predmet je jeho dielom. Teda ak sa dávame Bohu k dispozícii, vlastne mu dovoľujeme, aby nás takto stvárňoval. A dovolím si povedať, že pápež Benedikt XVI. bol takto stvárňovaný.
Počas týchto dní som niekoľkokrát spomenul, čo dostal z domu, čo dostal do svojho detského srdca, čo ho formovalo. Prejavilo sa to aj v tom, že ešte ako malý chlapec v liste Ježiškovi napísal, že si žiada pod stromček kňazský ornát a Ľudový misál. Už vo svojom detstve chcel napĺňať práve Božiu víziu o sebe, o svojom živote a neskoršom poslaní. Potom prechádza etapami štúdia, ako kňaz je poverený viacerými činnosťami, stáva sa arcibiskupom a kardinálom pre Mníchov a potom ho Svätý Otec sv. Ján Pavol II. volá do Vatikánu, dáva ho na čelo Kongregácie pre náuku viery. Kardinál Jozef Ratzinger svojím trpezlivým, vytrvalým, pokorným štýlom života pokračuje ďalej v tak dôležitom poslaní akým je bdieť nad pravdami viery, aby sa šírila neporušená do všetkých končín sveta. Pokračuje ďalej a formuje myšlienkové prostredie Cirkvi, ktoré zostáva ako veľké bohatstvo aj pre dnešný čas. Spomeniem ako najznámejšie dielo - za zostavenie ktorého bol zodpovedný – Katechizmus katolíckej cirkvi. Možno mnohí, ktorí berú do rúk tento veľmi vážny a dôležitý cirkevný dokument, si budú často spomínať na jeho zostavovateľa. Z jeho ľudských záľub spomeniem, že veľmi rád hrával na klavíri a mal aj mačku, ktorú si obľúbil.
Keď sa stáva pápežom, mnohí - ktorí už dnes hovoria inak - vtedy hovorili: Čo ten profesor bude robiť na čele Cirkvi? On nech je zahrabaný tam, kdesi v knižkách, nech študuje a píše. On sa predsa vôbec nehodí pre pastoráciu. A odrazu svet, aj kritici uvideli, že ten, ktorý sa odovzdal do rúk Božích, sa správa tak, že je ozaj pastierom celej Katolíckej cirkvi a otcom celého ľudstva. Takže tí, ktorí nejako pochybovali, dnes hovoria inak. A to je dobre, lebo keď sa dáme Bohu k dispozícii, keď sa dáme do jeho rúk, keď v živote nepostupujeme tvrdohlavo, mysliac si, že sme múdrejší ako Boh, vtedy Boh z nás napokon vykreše či vyformuje to, čo On chce. Dnes ďakujeme za pontifikát Benedikta XVI., za veľké dielo, ktoré vykonal. Pri pohrebe sv. Jána Pavla II. už na pohrebe sa hovorilo a mohli sme vidieť transparenty s nápismi: „Santo subito!“ – „Už svätý, ihneď svätý!“. Po smrti Benedikta XVI. sa už ozývajú hlasy, ktoré žiadajú vyhlásiť ho za učiteľa cirkvi. Je to veľmi vznešený titul. Teraz, keď sa uzavrelo jeho životné dielo, jeho pozemská púť, už prichádzajú tieto signály povýšenia.
Sv. Ján Pavol II. hovoril o dvoch krídlach. Hovoril o krídle vedy a krídle viery, že ony sú dvoma krídlami, ktoré nesú človeka. Dá sa povedať, že aj kardinál Ratzinger, potom pápež Benedikt XVI. bol vynikajúci vedec, avšak človek hlbokej viery, pokory a duchovnosti. A to ho nieslo k nebeským výšinám počas života a hlavne vo chvíli jeho smrti. Dokonca vo svojom testamente spomenul to, na čo prišli mnohí, že mnohé vo svojom čase predkladané vedecké tvrdenia sa po čase rozpadnú ako domček z karát a príde sa na to, že to bola len istá hypotéza, ktorá nemá trvácnosť. Čo všeličo sa tvrdilo, lebo „to hovorí veda“ a dnes veda hovorí inak, niekedy aj celkom opačne. Ale viera hovorí vždy to isté.
Ďakujeme za toto svedectvo života pápeža Benedikta XVI., ďakujeme za všetko to, čím nás obohatil svojimi myšlienkami, keď na malom priestore dokázal povedať veľa a o veľkých veciach, ale všetko bolo naozaj zakorenené v jeho hlbokej duchovnosti a pokore. Keď si nič inšie nezapamätáme z jeho života, iba to, že sa nechal vložiť do Božích rúk a nechal sa stvárňovať Bohom a v pokore prijímal mnohé životné výzvy i skúšky, myslím, že si zapamätáme veľmi veľa nielen v spomienke na neho, ale veľa si odnesieme aj pre svoj duchovný život. Možno svoje životné krédo značnej múdrosti a zároveň hlbokej pokory a viery vyslovil v „Deus caritas est“, ktoré voľne vyslovíme asi takto: „Byť kresťanom nie je o nejakej veľkolepej myšlienke (náuke, morálke), ale o stretnutí sa s Osobou“ (Bohom), čo je naozaj o osobnom vzťahu s Bohom. V tomto duchu oveľa jasnejšie porozumieme jeho posledné slová: „Pane, milujem ťa!“. Amen.
-
Zdroj: Rožnavská diecéza
