Vatikán 6. januára (VaticanNews) Arcibiskup Georg Gänswein, prefekt pápežského domu a osobný sekretár najskôr kardinála Josepha Ratzingera a neskôr pápeža Benedikta XVI. v rozhovore pre vatikánske médiá hovorí o posledných okamihoch pozemskej púte emeritného pápeža, o zrieknutí sa pápežského úradu či o Ratzingerových vlastnostiach, ktoré sa ho najviac dotkli.

Benedikt XVI. slúžil Cirkvi ako Rímsky biskup od roku 2005 do roku 2013. Ako v rozhovore pripomenul jeho osobný sekretár, od Benediktovho historického rozhodnutia zrieknuť sa pápežského úradu ubehlo takmer 10 rokov. Mons. Gänswein odpovedal v štúdiu Vatikánskeho rozhlasu na otázky Silvie Kritzenbergerovej z nemeckej redakcie. Prinášame vybrané časti rozhovoru.

Tisíce veriacich sa prišli vzdať úctu telesným pozostatkom emeritného pápeža. Strávili ste s ním veľkú časť Vášho života, ako prežívate tento moment?

Ľudsky, s veľkým utrpením. Bolí ma to, trpím... Duchovne, veľmi dobre. Viem, že pápež Benedikt je teraz tam, kam chcel ísť.

V akom duchu prežíval Benedikt XVI. tieto posledné dni? Aké boli jeho posledné slová?

Jeho posledné slová som nepočul na vlastné uši, ale v noci pred jeho smrťou ich počul jeden zo zdravotníkov, ktorý naňho dozeral. Okolo tretej hodiny povedal: „Pane, milujem ťa.“ Zdravotník mi to povedal ráno, hneď ako som prišiel do jeho izby, boli to posledné zrozumiteľné slová. (...) Okolo ôsmej ráno začal dýchať čoraz ťažšie. Boli tam dvaja lekári (...) a povedali mi: „Obávame sa, že teraz nadíde chvíľa jeho posledného pozemského boja“.

Ako uviedol Mons. Gänswein členovia domácnosti Benedikta XVI. pri lôžku spoločne modlili modlitby za umierajúceho. Následne sa už každý modlil v tichu:

„Boli sme pri ňom, každý sa modlil v tichu a o 9.34 posledný krát vydýchol. Pokračovali sme spoločnými modlitbami za zomrelého, ktoré ukončil spev Alma Redmptoris Mater. (...) Všetkým som povedal: Rýchlo zavolám pápežovi Františkovi, on o tom musí vedieť ako prvý. Zavolal som mu a on povedal: „Rýchlo prídem!“ Potom prišiel, sprevádzal som ho do spálne, kde zomrel [Benedikt XVI]. a povedal som všetkým, zostaňte tu. Pápež všetkých pozdravil, sadol si k posteli a modlil sa. Udelil svoje požehnanie a potom sa rozlúčil.“

Ktoré slová duchovného testamentu Benedikta XVI. sa Vás najviac dotkli?

„Vybrať len niektoré z nich je ťažké. (...) Bol napísaný rukou,, maličkým písmom, ale čitateľne, v druhom roku pontifikátu. V nemčine sa hovorí „O-Ton Benedikt“, čo znamená „je to celý Benedikt“. Keby som mal text ako taký, nevediac, kto je autorom, rozpoznal by som ho. (...) Je v ňom on celý, na dvoch stránkach. (...) Je poďakovaním, ale aj povzbudením veriacich, aby sa nenechali zviesť nijakými hypotézami ani v teologickej, ani vo filozofickej, ani v akejkoľvek inej oblasti.“

Čo je najsilnejšie posolstvo Benediktovho pontifikátu?

„Jeho sila spočíva v motte, ktoré si zvolil, keď sa stal mníchovským arcibiskupom a citoval tretí Jánov list: „cooperatores veritatis“, teda „spolupracovníci pravdy“, čo znamená, že pravda nie je niečo myslené, ale je to osoba: je to Boží Syn. Boh sa vtelil v Ježišovi Kristovi, v Ježišovi z Nazareta a toto je jeho posolstvo: nasledovať nie teóriu o pravde, ale nasledovať Pána. (...)“

Mons. Gänswein reagoval aj na otázku o zrieknutí sa pápežského úradu 11. februára 2013. Na margo pochybovačov, ktorí hľadali za jeho rozhodnutím iné dôvody, než aké zverejnil sám Benedikt XVI., jeho osobný sekretár hovorí:

„Benedikt mi na to povedal: „Ten, kto neverí, že to, čo som povedal, je skutočným dôvodom zrieknutia sa, neuverí mi ani, ak teraz poviem: „Verte mi, je to tak!“

Mons. Gänswein bol medzi prvými, ktorým Benedikt XVI. povedal o svojom rozhodnutí. Keď sa ho snažil odhovoriť, odpovedal jasne: „Počujte, nežiadam Vás o Váš názor, ale komunikujem Vám moje rozhodnutie. Premodlené, pretrpené, urobené coram Deo (pred Bohom)“.  (...) Holou pravdou je toto: už nemal silu viesť Cirkev, ako povedal v ten deň v latinčine. Spýtal som sa: „Svätý Otec, prečo po latinsky? Odpovedal: „Je to jazyk Cirkvi“.

Na otázku, ktorý aspekt Benedikta XVI. sa ho najviac dotkol v období, keď bol emeritným pápežom, Mons. Gänswein odpovedal, že okrem pokory je tu aj ďalšia pozitívna vlastnosť, ktorá možno nebola pre verejnosť až tak viditeľná – „schopnosť prijať to, keď ľudia nesúhlasili s tým, čo hovoril“. (...)

„Jeho slová ako Petrovho nástupcu neboli prijaté. To nám však hovorí, že vedenie Cirkvi sa neuskutočňuje len prostredníctvom rozkazovania, rozhodovania, ale aj prostredníctvom utrpenia, a táto časť – utrpenie – nebola malá.“

Na otázku, či by si pomyslel, že bude žiť tak dlho po jeho zrieknutí sa pápežského úradu, Mons. Gänswein povedal:

„Benedikt sám hovoril: „Musím povedať, že som prvý, kto je prekvapený, že mi Pán dal viac času. Myslel som si, že to bude maximálne tak rok, a on mi ich dal 10! A 95 rokov je pekný vek, ale aj roky a staroba majú svoju váhu, ba aj pre emeritného pápeža.  Ďalej povedal: „Prijal som to a snažil som sa plniť to, čo som sľúbil: modliť sa, byť prítomný a predovšetkým sprevádzať môjho nástupcu prostredníctvom modlitby. (...)

Prijal som to, čo mi Pán dal. Dal mi toto, musím mu poďakovať. To je moje presvedčenie. Iní môžu mať iné názory, teórie alebo presvedčenia, no toto je to moje.“

Čo bolo pre vás najväčším ponaučením do života a čo vám bude najviac chýbať v súvislosti s Josephom Ratzingerom?

Najväčším učením je, že viera napísaná, vyslovená a hlásaná, nie je len niečo, čo povedal a hlásal, ale čo žil. (...)“

(...) Bol Benedikt XVI. človekom šťastným, ktorý sa realizoval?

Bol hlboko presvedčený, že v Pánovej láske sa človek nikdy nezmýli, aj keď sa ľudsky dopúšťame mnohých chýb. A toto presvedčenie mu dalo pokoj a - dalo by sa povedať – tú pokoru a tiež jasnosť. Hovorieval: „Viera musí byť vierou jednoduchou, nie zjednodušenou (...). Pretože všetky veľké teórie, všetky veľké teológie sú založené na základe viery. A toto je a zostane jedinou výživou pre seba a tiež pre ostatných.“