[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 27. 01. 2023   Meniny má Bohuš      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Krátky životopis Benedikta XVI. bude uložený v rakve
P:3, 05. 01. 2023 09:40, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 5. januára (VaticanNews) Do rakvy z cyprusového dreva s telesnými pozostatkami emeritného pápeža vložia aj vrecúško s pamätnými mincami z jeho pontifikátu, ako aj olovenú trubičku s krátkym životopisom Benedikta XVI. v latinskom jazyku (Rogito). Text Rogita prečítal majster pápežských liturgických slávení Mons. Diego Ravelli. Prinášame jeho znenie.

Vo svetle Krista vzkrieseného z mŕtvych 31. decembra roku Pána 2022 o 9.34 hod., keď sa rok chýlil ku koncu a my sme boli pripravení spievať Te Deum za mnohé dobrodenia, ktoré nám Pán udelil, milovaný emeritný pastier Cirkvi Benedikt XVI. odišiel z tohto sveta k Otcovi. Celá Cirkev spolu so Svätým Otcom Františkom v modlitbe sprevádzala jeho prechod.

Benedikt XVI. bol 265. pápežom. Jeho pamiatka zostáva v srdci Cirkvi a celého ľudstva.

Joseph Aloisius Ratzinger, zvolený za pápeža 19. apríla 2005, sa narodil 16. apríla 1927 v Marktl am Inn v Pasovskej diecéze (Nemecko). Jeho otec bol žandárskym komisárom a pochádzal z poľnohospodárskej rodiny v Dolnom Bavorsku, ktorej ekonomické podmienky boli pomerne skromné. Jeho matka bola dcérou remeselníkov z Rimstingu pri jazere Chiem a pred svadbou pracovala ako kuchárka vo viacerých hoteloch.

Detstvo a dospievanie prežil v Traunsteine, malom mestečku pri rakúskych hraniciach, asi tridsať kilometrov od Salzburgu, kde získal kresťanské, ľudské a kultúrne vzdelanie.

Čas jeho mladosti nebol ľahký. Viera a výchova v rodine ho pripravili na tvrdú skúsenosť s problémami spojenými s nacistickým režimom, keďže poznal atmosféru silného nepriateľstva voči katolíckej cirkvi v Nemecku. V tejto zložitej situácii objavil krásu a pravdu viery v Krista.

V rokoch 1946 až 1951 študoval na Vyššej škole filozofie a teológie vo Freisingu a na univerzite v Mníchove. Dňa 29. júna 1951 bol vysvätený za kňaza a nasledujúci rok začal pôsobiť ako učiteľ na tej istej škole vo Freisingu. Následne prednášal v Bonne, Münsteri, Tübingene a Regensburgu.

V roku 1962 sa stal oficiálnym expertom Druhého vatikánskeho koncilu ako asistent kardinála Josepha Fringsa. Pápež Pavol VI. ho 25. marca 1977 vymenoval za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a 28. mája toho istého roku bol vysvätený za biskupa. Ako biskupské heslo si zvolil „Cooperatores Veritatis“.

Pápež Montini ho 27. júna 1977 na konzistóriu vymenoval za kardinála s titulom Santa Maria Consolatrice na Tiburtíne.

Ján Pavol II. ho 25. novembra 1981 vymenoval za prefekta Kongregácie pre náuku viery a 15. februára nasledujúceho roku sa vzdal pastoračného riadenia arcidiecézy Mníchov a Freising.

Dňa 6. novembra 1998 bol vymenovaný za prodekana kardinálskeho kolégia a 30. novembra 2002 sa stal dekanom a prevzal titul suburbika Ostie.

V piatok 8. apríla 2005 predsedal pohrebnej omši Jána Pavla II. na Námestí svätého Petra.

Kardináli zhromaždení v konkláve ho 19. apríla 2005 zvolili za pápeža a prijali meno Benedikt XVI. Z Loggie požehnaní sa predstavil ako „pokorný robotník v Pánovej vinici“. V nedeľu 24. apríla 2005 slávnostne začal svoju petrovskú službu.

Benedikt XVI. postavil tému Boha a viery do centra svojho pontifikátu, pričom neustále hľadal tvár Pána Ježiša Krista a pomáhal všetkým, aby ho spoznali, najmä prostredníctvom vydania trojzväzkového diela Ježiš Nazaretský. Bol obdarený rozsiahlymi a hlbokými biblickými a teologickými vedomosťami a mal mimoriadnu schopnosť vypracovať poučné syntézy o hlavných doktrinálnych a duchovných témach, ako aj o zásadných otázkach života Cirkvi a súčasnej kultúry.

Úspešne podporoval dialóg s anglikánmi, židmi a predstaviteľmi iných náboženstiev; obnovil tiež kontakty s kňazmi komunity svätého Pia X.

Ráno 11. februára 2013 počas konzistória zvolaného na bežné rozhodovanie o troch kanonizáciách, po hlasovaní kardinálov, pápež prečítal v latinčine toto vyhlásenie: „Bene conscius sum hoc munus secundum suam essentiam spiritualem non solum agendo et loquendo exerceri debere, sed non minus patiendo et orando. Attamen in mundo nostri temporis rapidis mutationibus subiecto et quaestionibus magni ponderis pro vita fidei perturbato ad navem Sancti Petri gubernandam et ad annuntiandum Evangelium etiam vigor quidam corporis et animae necessarius est, qui ultimis mensibus in me modo tali minuitur, ut incapacitatem meam ad ministerium mihi commissum bene administrandum agnoscere debeam. Quapropter bene conscius ponderis huius actus plena libertate declaro me ministerio Episcopi Romae, Successoris Sancti Petri, mihi per manus Cardinalium die 19 aprilis MMV commisso renuntiare ita ut a die 28 februarii MMXIII, hora 20, sedes Romae, sedes Sancti Petri vacet et Conclave ad eligendum novum Summum Pontificem ab his quibus competit convocandum esse“.

„Po opakovanom spytovaní vlastného svedomia som pred Bohom dospel k istote, že moje sily vzhľadom na pokročilý vek už nestačia na riadne vykonávanie petrovho úradu" (Konzistórna sieň Apoštolského paláca, 11. februára 2013).

Pri poslednej generálnej audiencii pontifikátu 27. februára 2013, keď sa všetkým poďakoval za úctu a pochopenie, s ktorými prijali jeho rozhodnutie, ubezpečil: „Budem naďalej sprevádzať cestu Cirkvi modlitbou a rozjímaním, s tou oddanosťou Pánovi a jeho Neveste, ktorú som sa doteraz snažil žiť každý deň a ktorú by som chcel žiť vždy.“

Po krátkom pobyte v rezidencii Castel Gandolfo prežil posledné roky svojho života vo Vatikáne, v kláštore Mater Ecclesiae, kde sa venoval modlitbe a meditácii.

Doktrinálne magistérium Benedikta XVI. je zhrnuté v troch encyklikách Deus caritas est (25. decembra 2005), Spe salvi (30. novembra 2007) a Caritas in veritate (29. júna 2009). Vydal štyri apoštolské exhortácie Cirkvi, početné apoštolské konštitúcie, apoštolské listy, ako aj katechézy prednesené na generálnych audienciách a príhovoroch, vrátane tých, ktoré predniesol počas svojich dvadsiatich štyroch apoštolských ciest po svete.

Tvárou v tvár čoraz viac sa rozmáhajúcemu relativizmu a praktickému ateizmu zriadil v roku 2010 motu proprio Ubicumque et semper Pápežskú radu na podporu novej evanjelizácie, na ktorú v januári 2013 preniesol kompetencie v oblasti katechézy.

Rozhodne bojoval proti zločinom páchaným duchovnými na maloletých alebo zraniteľných osobách a neustále vyzýval Cirkev k obráteniu, modlitbe, pokániu a očisťovaniu.

Ako uznávaný teológ zanechal bohaté dedičstvo štúdií a výskumov o základných pravdách viery.  



( TK KBS, VaticanNews, mj; rp ) 20230105048   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Top témy
Všetky

Zomrel emeritný pápež Benedikt XVI.

Pápež František v Afrike

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23