Vatikán 2. januára (RV) Zverejnený dokument, spísal Joseph Ratzinger, 29. augusta 2006
Keď sa v tejto neskorej hodine svojho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prežil, v prvom rade vidím, koľko mám dôvodov ďakovať. V prvom rade ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi daroval život a viedol ma v rôznych chvíľach zmätku; vždy ma zdvihol, keď som sa začal šmýkať, a stále mi znovu daroval svetlo svojej tváre. Spätne vidím a chápem, že aj temné a náročné úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že práve v nich ma dobre viedol.
Ďakujem svojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkých časoch a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili nádherný domov, ktorý až dodnes osvetľuje všetky moje dni ako jasné svetlo. Otcova jasná viera naučila nás súrodencov veriť a ako smerovník vždy stála pevne uprostred všetkého môjho vedeckého poznávania. Hlboká zbožnosť a veľká dobrota mojej matky zostávajú dedičstvom, za ktoré jej nemôžem dostatočne poďakovať. Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskavou starostlivosťou slúžila; môj brat mi vždy dláždil cestu jasnosťou svojich úsudkov, ráznym odhodlaním a pokojom srdca; bez tohto jeho nepretržitého predchádzania a sprevádzania by som nedokázal nájsť správnu cestu.
Zo srdca ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých mi On vždy postavil po boku; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a študentov, ktorých mi dal. Všetkých ich vďačne zverujem jeho dobrote. A chcem poďakovať Pánovi za moju krásnu domovinu na úpätí bavorských Álp, v ktorej som stále videl žiariť nádheru samotného Stvoriteľa. Ďakujem ľuďom vo svojej vlasti, pretože v nich som mohol stále znovu a znovu zažíval krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, drahí krajania: Nenechajte sa odvrátiť od viery. A nakoniec ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách svojej cesty, ale najmä v Ríme a v Taliansku, ktoré sa stalo mojou druhou vlasťou.
Všetkých, ktorým som nejakým spôsobom ublížil, prosím z celého srdca o odpustenie.
To, čo som predtým povedal svojim krajanom, teraz hovorím všetkým, ktorí sú v Cirkvi zverení do mojej služby: Zostaňte pevní vo viere! Nenechajte sa zmiasť! Často sa zdá, akoby veda - prírodné vedy na jednej strane a na strane druhej historický výskum (osobitne exegéza Svätého písma) - dokázali ponúknuť nezvratné výsledky, ktoré protirečia katolíckej viere. Dávnejšie som zažil premeny prírodných vied a mohol som skonštatovať, ako sa, naopak, rozplývali zdanlivé istoty proti viere, ktoré sa ukázali, že nie sú vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa len zdanlivo týkajú vedy. Rovnako aj viera v dialógu s prírodnými vedami sa naučila lepšie chápať hranice rozsahu svojich tvrdení, a teda svoju špecifickosť. Už je to šesťdesiat rokov, čo sprevádzam cestu teológie, osobitne biblických vied, a s postupným striedaním rôznych generácií som videl, ako sa zdanlivo neotrasiteľné tézy zrútili a ukázali sa len ako hypotézy: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), marxistická generácia. Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a nanovo vynára rozumnosť viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život - a Cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne Jeho telom.
Nakoniec vás pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom prijal do večných príbytkov. Deň čo deň sa úprimne modlím za všetkých, ktorí sú mi zverení.
