[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 31. 01. 2023   Meniny má Emil      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  január  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Novoročná homília pápeža Františka: Jazykom materstva je nežne sa starať o Dieťa
P:3, 01. 01. 2023 18:43, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 1. januára (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca z eucharistickej slávnosti Panny Márie Bohorodičky. Na svätej omši, v nedeľu 1. januára 2022 o 10. hodine v Bazilike sv. Petra sa zúčastnilo okolo 5000 veriacich.

Svätá Bohorodička! Toto je radostné zvolanie svätého Božieho ľudu, ktoré zaznelo v uliciach Efezu v roku štyristo tridsaťjeden, keď konciloví otcovia vyhlásili Máriu za Božiu Matku. Toto je základný údaj viery, ale predovšetkým je to krásna správa: Boh má Matku, a preto sa navždy spojil s našou ľudskou prirodzenosťou, ako syn so svojou matkou, do tej miery, že naša ľudská prirodzenosť je jeho prirodzenosťou. Je to zdrvujúca a potešujúca pravda, a to až do takej miery, že posledný koncil, ktorý sa tu slávil, potvrdil: „Vtelením sa Boží Syn určitým spôsobom spojil s každým človekom. Pracoval ľudskými rukami, myslel ľudskou inteligenciou, konal ľudskou vôľou, miloval ľudským srdcom. Narodením z Panny Márie sa stal skutočne jedným z nás, vo všetkom nám podobný, okrem hriechu“ (Pastoračná konštitúcia Gaudium et spes, 22). To je to, čo Boh urobil, keď sa narodil z Márie: ukázal svoju konkrétnu lásku k nášmu človečenstvu a prijal ho skutočne a naplno. Bratia a sestry, Boh nás nemiluje slovami, ale skutkami; nie „zhora“, z diaľky, ale „zblízka“, práve z nášho tela, pretože v Márii sa Slovo stalo telom, pretože v Kristovom lone naďalej bije telesné srdce, ktoré bije pre každého z nás!

Svätá Bohorodička! O tomto titule bolo napísaných mnoho kníh a veľkých pojednaní. Tieto slová však predovšetkým vstúpili do srdca svätého Božieho ľudu v najznámejšej a najdomácejšej modlitbe, ktorá sprevádza rytmus dní, najúnavnejšie chvíle a najodvážnejšie nádeje: Zdravas Mária. Po niekoľkých frázach z Božieho slova sa druhá časť modlitby začína takto: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych“. Toto vzývanie často prerušovalo naše dni a umožňovalo Bohu, aby sa prostredníctvom Márie priblížil k nášmu životu a k našim dejinám. Matka Božia, pros za nás hriešnych: recitované v najrozličnejších jazykoch, na zrnkách ruženca a v núdzi, pred posvätným obrazom alebo na ulici, na toto vzývanie Matka Božia vždy odpovedá, vypočuje naše prosby, požehnáva nás so svojím Synom v náručí, prináša nám nehu Boha, ktorý sa stal telom. Jedným slovom nám dáva nádej. A my na začiatku tohto roka potrebujeme nádej ako zem potrebuje dážď. Rok, ktorý sa otvára v znamení Matky Božej a našom, nám hovorí, že kľúčom k nádeji je Mária a antifónou nádeje je zvolanie Svätá Božia rodička. A dnes zverujeme našej Najsvätejšej Matke nášho milovaného emeritného pápeža Benedikta XVI., aby ho sprevádzala pri jeho prechode z tohto sveta k Bohu.

Modlime sa k Matke osobitným spôsobom za deti, ktoré trpia a už nemajú silu modliť sa, za toľkých bratov a sestry postihnuté vojnou v mnohých častiach sveta, ktorí žijú tieto sviatočné dni v tme a chlade, v biede a strachu, ponorení do násilia a ľahostajnosti! Pre tých, ktorí nemajú pokoj, oslavujeme Máriu, ženu, ktorá priniesla na svet Knieža pokoja (porov. Iz 9,5; Gal 4,4). V nej, Kráľovnej pokoja, sa napĺňa požehnanie, ktoré sme počuli v prvom čítaní: „Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj“ (Nm 6,26). Cez ruky Matky chce Boží pokoj vstúpiť do našich domovov, do našich sŕdc, do nášho sveta. Ale ako ju privítať?

Nechajme sa viesť protagonistami dnešného evanjelia, ktorí ako prví videli Matku s Dieťaťom: betlehemskými pastiermi. Boli to chudobní a možno aj dosť drsní ľudia a v tú noc pracovali. Boli to oni, nie múdri ani mocní, ktorí ako prví spoznali Boha, ktorý bol blízko, Boha, ktorý prišiel chudobný a ktorý je rád s chudobnými. O pastieroch evanjelium zdôrazňuje predovšetkým dve veľmi jednoduché gestá. Pastieri išli a videli. Dve gestá: Ísť a vidieť.

Bratia a sestry, ak chceme prijať Boha a jeho pokoj, nemôžeme sedieť a pohodlne čakať, kým sa veci zlepšia. Je potrebné vstať, chopiť sa príležitosti na milosť, ísť, riskovať. Je potrebné riskovať. Dnes, na začiatku roka, namiesto toho, aby sme sedeli a premýšľali a dúfali, že sa niečo zmení, bolo by dobré položiť si otázku: „Kam sa chcem tento rok dostať? Voči komu budem konať dobro?“ Toľko ľudí v Cirkvi a v spoločnosti čaká na dobro, ktoré môžete dať vy a len vy, vaša služba. A tvárou v tvár lenivosti, ktorá znecitlivuje, a ľahostajnosti, ktorá ochromuje, tvárou v tvár riziku, že sa obmedzíme na sedenie pred obrazovkou s rukami na klávesnici, nás dnešní pastieri provokujú, aby sme išli, aby sme sa nechali pohnúť tým, čo sa deje vo svete, aby sme si zašpinili ruky a konali dobro, aby sme sa zriekli mnohých zvykov a pohodlia a otvorili sa Božej novosti, ktorá sa nachádza v pokore služby, v odvahe starať sa. Bratia a sestry, napodobňujme pastierov: kráčajme!

Evanjelium hovorí, že keď pastieri prišli, „našli Máriu, Jozefa a dieťa ležiace v jasliach“ (v. 16). Potom poznamenáva, že až „keď ho uvideli“ (v. 17), začali plní úžasu rozprávať o Ježišovi iným a oslavovať a chváliť Boha za všetko, čo počuli a videli (porov. v. 17-18,20). Zlomovým bodom bolo, že ho videli. Je dôležité vidieť, objať pohľadom, stáť ako pastieri pred Dieťaťom v Matkinom náručí. Bez toho, aby niečo povedali, bez toho, aby sa na niečo opýtal, bez toho, aby niečo urobil. Pozerať sa v tichu, klaňať sa, prijímať očami utešujúcu nehu Boha, ktorý sa stal človekom, jeho a našej Matky. Na začiatku roka, uprostred množstva nových vecí, ktoré by sme chceli zažiť, a množstva vecí, ktoré by sme chceli urobiť, nájdime si čas na to, aby sme videli, to znamená, aby sme otvorili svoje oči a nechali ich otvorené pre to, čo je dôležité: pre Boha a pre druhých. Máme odvahu pocítiť úžas nad stretnutím, ktoré je Božím štýlom, ktorý je úplne odlišný od zvádzania sveta, ktoré ťa upokojuje. Úžas nad Bohom, nad stretnutím s Ním, ti dáva pokoj; to druhé ťa len znecitlivie a dodá ti upokojenie.

Ako často v našom zhone nemáme čas stráviť ani minútu v spoločnosti Pána, aby sme počúvali jeho slovo, modlili sa, klaňali sa, chválili... To isté sa deje s druhými: zabraní naším zhonom alebo predvádzaním sa, nemáme čas vypočuť si manželku, manžela, porozprávať sa s deťmi, opýtať sa ich, ako sa cítia vnútorne, nielen ako sa im darí v štúdiu a v zdraví. A ako je dobré počúvať starších ľudí, dedka a babku, pozrieť sa do hĺbky života a znovu objaviť korene. Položme si teda otázku, či sme schopní vidieť, kto býva vedľa nás, kto býva v našom dome, koho denne stretávame na ulici. Bratia, sestry, napodobňujme pastierov: učme sa pozerať! Porozumieť tak, že sa pozeráme srdcom. Učme sa pozerať.

Kráčať a vidieť. Dnes prišiel Pán medzi nás a svätá Bohorodička nám ho kladie pred oči. Nanovo objavme odhodlanie ísť a s údivom vidieť tajomstvo, aby bol tento rok skutočne novým, a prekonať únavu zo zotrvávania alebo falošného pokoja zvádzania.

A teraz, bratia a sestry, vás všetkých pozývam hľadieť na Pannu Máriu. Prednesme trikrát spoločne: Svätá Bohorodička, ako to urobil Efezský ľud: Svätá Bohorodička! Svätá Bohorodička! Svätá Bohorodička!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Andrej Klapka)



( TK KBS, RV, mh; rp ) 20230101009   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]