Vatikán 25. decembra (TK KBS) Dnes 25. decembra napoludnie sa pápež František prihovoril mestu Rím i celému svetu s vianočným prianím z loggie na priečelí Baziliky sv. Petra. Vo svojom príhovore dal na prvé miesto pokoj, ktorý zvestovali anjeli svetu, dnes sužovanému množstvom konfliktov a vojen. Posolstvo Urbi et Orbi prinášame v plnom znení.
Vianočné posolstvo pápeža Františka Urbi et Orbi
Vatikán, 25. decembra 2022
Drahí bratia a sestry v Ríme a na celom svete, požehnané Vianoce!
Pán Ježiš, narodený z Panny Márie, nech prinesie všetkým vám Božiu lásku, prameň dôvery a nádeje; a nech prinesie súčasne dar pokoja, ktorý zvestovali anjeli betlehemským pastierom: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje“ (Lk 2,14).
V tento sviatočný deň obraciame svoj pohľad do Betlehema. Pán prichádza na svet v jaskyni a je uložený v jasliach pre zvieratá, pretože jeho rodičia nemohli nájsť ubytovanie, hoci Márii už nadišiel čas pôrodu. Prichádza medzi nás v tichu a temnote noci, pretože Božie Slovo nepotrebuje reflektory ani vravu ľudských hlasov. On sám je Slovo, ktoré dáva zmysel existencii, On je svetlo, ktoré osvetľuje cestu. „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka – hovorí evanjelium – prišlo na svet“ (Jn 1,9).
Ježiš sa rodí medzi nami, je Boh-s-nami. Prichádza, aby sprevádzal náš každodenný život, aby sa s nami delil o všetko, o radosti i bolesti, nádeje i starosti. Prichádza ako bezbranné dieťa. Rodí sa v chlade, chudobný medzi chudobnými. Pretože potrebuje všetko, klope na dvere nášho srdca, aby našiel teplo a prístrešie.
Tak ako betlehemskí pastieri, nechajme sa zahaliť svetlom a vykročme, aby sme videli znamenie, ktoré nám dal Boh. Prekonajme malátnosť duchovného spánku a falošné predstavy o slávení, ktoré nám dávajú zabudnúť, koho oslavujeme. Opusťme hluk, ktorý znecitlivuje srdce a navádza nás na prípravu ozdôb a darčekov, a nie k rozjímaniu o Udalosti: Božom Synovi, ktorý sa pre nás narodil.
Bratia, sestry, obráťme sa k Betlehemu, kde zaznieva prvý plač Kniežaťa pokoja. Áno, pretože On sám, Ježiš, On je náš pokoj: ten pokoj, ktorý svet nemôže dať a ktorý Boh Otec dal ľudstvu tým, že poslal na svet svojho Syna. Svätý Lev Veľký má výrok, ktorý v stručnosti latinského jazyka, zhŕňa posolstvo tohto dňa: „Natalis Domini, Natalis est pacis“, „Vianoce Pána sú Vianocami pokoja“ (Sermone 26,5).
Ježiš Kristus je tiež cestou pokoja. Svojím vtelením, utrpením, smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril prechod z uzavretého sveta, utláčaného temnotou nepriateľstva a vojny, do sveta otvoreného, slobodného pre život v bratstve a mieri. Bratia a sestry, nasledujme túto cestu! Aby sme to však dokázali, aby sme dokázali kráčať za Ježišom, musíme sa zbaviť bremien, ktoré nás hatia a blokujú nás.
A aké sú to bremená? Čo je to za „príťaž“? Sú to tie isté negatívne vášne, ktoré zabránili kráľovi Herodesovi a jeho dvoru rozpoznať a prijať narodenie Ježiša, sú to pripútanosť k moci a peniazom, pýcha, pokrytectvo, lož. Tieto bremená bránia ísť do Betlehema, vylučujú z milosti Vianoc a uzatvárajú prístup k ceste pokoja. A skutočne, musíme s bolesťou konštatovať, že zatiaľ čo je nám darované Knieža pokoja, ľadové vetry vojny naďalej dujú nad ľudstvom.
Ak chceme, aby boli Vianoce, Vianoce Ježiša a pokoja, hľaďme do Betlehema a upriamme svoj pohľad na tvár Dieťaťa, ktoré sa nám narodilo! A v tej malej nevinnej tváričke spoznávajme tváre detí, ktoré v každej časti sveta túžia po mieri.
Náš pohľad nech naplnia tváre ukrajinských bratov a sestier, ktorí prežívajú tieto Vianoce v tme, v chlade alebo ďaleko od svojich domovov v dôsledku skazy spôsobenej desiatimi mesiacmi vojny. Nech nás Pán urobí pripravenými na konkrétne gestá solidarity na pomoc tým, čo trpia, a nech osvieti mysle tých, ktorí majú moc umlčať zbrane a okamžite ukončiť túto nezmyselnú vojnu! Žiaľ, radšej sa počúvajú iné dôvody, diktované logikou sveta. Ale hlas Dieťaťa, kto ho počúva?
Naša doba tiež zažíva vážny nedostatok mieru aj v iných oblastiach, na iných javiskách tejto tretej svetovej vojny. Spomeňme si na Sýriu, stále sužovanú konfliktom, ktorý ustúpil do úzadia, no neskončil sa; a spomeňme si na Svätú zem, kde sa v posledných mesiacoch zvýšilo násilie a strety, s mŕtvymi a ranenými. Úpenlivo prosme Pána, aby sa tam, v krajine, ktorá uzrela jeho zrodenie, obnovil dialóg a hľadanie vzájomnej dôvery medzi Palestínčanmi a Izraelčanmi. Nech Dieťa Ježiš podporuje kresťanské spoločenstvá žijúce na celom Blízkom východe, aby sa v každej z tých krajín mohla žiť krása bratského spolunažívania medzi ľuďmi rôznych vierovyznaní. Nech pomôže zvlášť Libanonu, aby sa konečne pozdvihol, s podporou Medzinárodného spoločenstva a v sile bratstva a solidarity. Nech Kristovo svetlo ožiari oblasť Sahelu, kde je mierové spolunažívanie medzi národmi a tradíciami narušované stretmi a násilím. Nech usmerní k trvalému prímeriu v Jemene a k zmiereniu v Mjanmarsku a v Iráne, aby sa zastavilo všetko krviprelievanie. Nech inšpiruje politické autority a všetkých ľudí dobrej vôle na americkom kontinente, aby pracovali na upokojení politických a sociálnych napätí, ktoré postihujú rôzne krajiny.
V tento deň, keď je pekné zísť sa okolo prestretého stola, nespúšťajme oči z Betlehema, ktorý znamená „dom chleba“, a myslime na ľudí, ktorí trpia hladom, najmä deti, pričom každý deň sa plytvá veľkým množstvom jedla a míňajú sa zdroje na zbrane. Vojna na Ukrajine ešte väčšmi zhoršila situáciu a vystavila celé populácie riziku hladomoru, najmä v Afganistane a v krajinách Afrického rohu. Každá vojna – to vieme – spôsobuje hlad a využíva samotné jedlo ako zbraň, brániac jeho distribúcii už trpiacemu obyvateľstvu. V tento deň, učiac sa od Kniežaťa pokoja, zaangažujme sa všetci, predovšetkým tí, ktorí majú politickú zodpovednosť, aby jedlo bolo iba nástrojom mieru. Keď si vychutnávame radosť zo stretnutia s našimi najbližšími, myslime na rodiny, ktoré sú najväčšmi zranené životom, a na tie, ktoré sa v tomto čase ekonomickej krízy ťažko majú ťažkosti kvôli nezamestnanosti a chýba im to najpotrebnejšie pre život.
Drahí bratia a sestry, dnes, ako aj vtedy, Ježiš, pravé svetlo, prichádza na svet trpiaci ľahostajnosťou – zlou chorobou, ľahostajnosťou, ktorá ho neprijíma (porov. Jn 1,11), ba odmieta ho, ako sa to stáva mnohým cudzincom, alebo ho ignoruje, ako príliš často my robíme voči chudobným. Nezabúdajme dnes na množstvo utečencov a vysídlených ľudí, ktorí klopú na naše dvere hľadajúc útechu, teplo a jedlo. Nezabúdajme na tých, čo sú na okraji, osamelých, siroty a starých ľudí – múdrosť národa, ktorým hrozí, že skončia vyradení, na väzňov, na ktorých sa pozeráme len cez ich chyby a nie ako na ľudské bytosti.
Bratia a sestry, Betlehem nám ukazuje jednoduchosť Boha, ktorý sa nezjavuje múdrym a učeným, ale maličkým, tým, ktorí majú čisté a otvorené srdce (porov. Mt 11,25). Tak ako pastieri, kráčajme aj my bez meškania a nechajme sa ohromiť nemysliteľnou udalosťou Boha, ktorý sa stáva človekom pre našu spásu. Ten, ktorý je prameňom všetkého dobra, sa robí chudobným[1] a prosí ako almužnu našu úbohú ľudskosť. Nechajme sa dotknúť Božou láskou a nasledujme Ježiša, ktorý sa zriekol svojej slávy, aby nám dal účasť na svojej plnosti[2].
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Marek Vaňuš SVD)
[1] Porov. Sv. Gregor Nazianzský, Príhovor 45.
[2] Porov. ibid.
