Vatikán 13. decembra (RV) „Tento rok oslavujeme Guadalupe v ťažkom období pre ľudstvo. Je to trpké obdobie plné rachotu vojen, rastúcej nespravodlivosti, hladu, chudoby a utrpenia. Je tu hlad. A hoci sa tento horizont zdá byť pochmúrny, znepokojujúci, s predzvesťou ešte väčšej skazy a spustošenia, predsa však viera, láska a Božia dobrotivosť nám hovoria, že aj toto je priaznivý čas spásy.“
To sú slová pápeža Františka z homílie pri slávnosti Guadalupskej Panny Márie, ktorej predsedal v pondelok 12. decembra v Bazilike sv. Petra. Na svätej omši bolo prítomných okolo štyroch tisíc veriacich z národov Ameriky, ktorí si v Ríme prišli tradične uctiť svoju patrónku.
V deň, keď sa v krajinách Ameriky začína deväťročná novéna pred oslavou 500. výročia guadalupskej udalosti v roku 2031, Svätý Otec povzbudil veriacich i duchovných pastierov celej Ameriky k účasti na tejto duchovnej príprave. Zdôraznil, že je potrebné zachovať správneho ducha tejto novény:
„Znepokojujú ma ideologicko-kultúrne návrhy rôzneho druhu, ktoré si chcú privlastniť stretnutie ľudí s Matkou, ktorí chcú Matku pozbaviť miešanectva, zamaskovať ju. Prosím, nedovoľme, aby sa posolstvo destilovalo do svetských a ideologických vzorcov. Odkaz je jednoduchý, je nežný: „Nie som tu ja, ktorá som tvoja Matka?“ A Matka sa neideologizuje.“
Plné znenie homílie
12. decembra 2022, Bazilika sv. Petra
Náš Boh vedie ľudské dejiny v každom čase, nič nezostáva mimo jeho moci, ktorou je neha a prozreteľná láska. Sprítomňuje sa prostredníctvom gesta, udalosti alebo osoby. Neprestáva sa pozerať na náš svet, núdzny, zranený, úzkostný, aby mu pomohol svojím súcitom a milosrdenstvom. Jeho spôsob, akým zasahuje, ako sa prejavuje, nás vždy prekvapí a naplní radosťou. Vyvoláva v nás žasnutie, a robí to svojím vlastným štýlom.
Čítanie z listu Galaťanom nám ponúka presné usmernenie, ktoré nám pomáha s vďačnosťou uvažovať o jeho pláne vykúpiť nás a urobiť z nás svoje adoptívne deti: „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy! (Gal 4,4).
A je to tak, príchod Syna v ľudskom tele je najvyšším vyjadrením jeho božskej metódy spásy. Boh, ktorý tak miloval svet, nám poslal svojho Syna „narodeného zo ženy“, aby „každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život“ (Jn 3,16). V Ježišovi, narodenom z Márie, tak Večný vstupuje do neistoty našej doby, stáva sa navždy a nezvratne „Bohom s nami“ a kráča vedľa nás ako brat a spoločník. Prišiel, aby zostal. Nič, čo je naše, mu nie je cudzie, pretože je „jeden z nás“, blízky, priateľ, rovnaký ako my vo všetkom okrem hriechu.
A niečo v tomto štýle sa udialo pred takmer piatimi storočiami, v zložitom a ťažkom období pre obyvateľov nového sveta. Pán si prial premeniť znepokojenie, ktoré vyvolalo stretnutie dvoch odlišných svetov, na obnovenie zmyslu, na obnovenie dôstojnosti, na otvorenie sa pre evanjelium; premeniť ho na stretnutie. A urobil to tak, že poslal Máriu, svoju Matku, spôsobom, ktorý nám pripomína dnešné evanjelium: „Po anjelovom zvestovaní sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji“ (Lk 1,39). Panna Mária, ktorá sa ponáhľa. Takto prišla do požehnaných krajín Ameriky naša Pani z Guadalupe a predstavila sa ako „Matka pravého Boha, pre ktorého sa žije“ (porov. Nican Mopohua), a prišla, aby utešovala, aby sa ujala potrieb maličkých, nikoho nevylučujúc, aby ich ako starostlivá matka zahrnula svojou prítomnosťou, láskou a útechou. Je to naša mestická (miešanecká) Matka.
A tento rok oslavujeme Guadalupe v ťažkom období pre ľudstvo. Je to trpké obdobie plné rachotu vojen, rastúcej nespravodlivosti, hladu, chudoby a utrpenia. Je tu hlad. A hoci sa tento horizont zdá byť pochmúrny, znepokojujúci, s predzvesťou ešte väčšej skazy a spustošenia, predsa však viera, láska a Božia dobrotivosť nám hovoria, že aj toto je priaznivý čas spásy, v ktorom nám Pán prostredníctvom mestickej Panenskej Matky naďalej dáva svojho Syna, ktorý nás vyzýva byť bratmi, odložiť bokom sebectvo, ľahostajnosť a antagonizmus, pozýva nás, aby sme sa „bez otáľania“ ujali jeden druhého, aby sme vyšli v ústrety bratom a sestrám, na ktorých naša konzumná a apatická spoločnosť zabudla a odvrhla ich. K našim bratom a sestrám ponechaným bokom. A robí to bez otáľania: je Matkou svižnou, ktorá sa ponáhľa, Matkou starostlivou.
Dnes tak ako včera sa svätá Panna Mária Guadalupská chce stretnúť s nami, tak ako sa kedysi stretla s Juanom Diegom na kopci Tepeyac. Chce zostať s nami. Prosí nás, aby sme jej dovolili byť našou matkou, aby sme otvorili svoje životy jej Synovi Ježišovi a prijali jeho posolstvo, aby sme sa naučili milovať ako on.
Prišla, aby sprevádzala americký ľud na tejto ťažkej ceste chudoby, vykorisťovania, sociálno-ekonomického a kultúrneho kolonializmu. Je uprostred karaván, ktoré v hľadaní slobôd kráčajú na sever. Je uprostred toho amerického ľudu, ktorého identitu ohrozuje divoké a vykorisťovateľské pohanstvo, ľudu zraneného aktívnym hlásaním praktického a pragmatického ateizmu. A Ona je tam. „Som tvoja matka,“ hovorí nám. Matka lásky, pre ktorú sa žije.
Dnes, 12. decembra, sa na americkom kontinente začína Interkontinentálna guadalupská novéna, ktorá je prípravou na oslavu 5. storočnice guadalupskej udalosti v roku 2031. Vyzývam všetkých členov putujúcej Cirkvi v Amerike, duchovných pastierov aj veriacich, aby sa zúčastnili na tejto slávnostnej ceste. Ale prosím, aby to robili so skutočným guadalupským duchom. Znepokojujú ma ideologicko-kultúrne návrhy rôzneho druhu, ktoré si chcú privlastniť stretnutie ľudí s Matkou, ktorí chcú Matku pozbaviť miešanectva, zamaskovať ju. Prosím, nedovoľme, aby sa posolstvo destilovalo do svetských a ideologických vzorcov. Odkaz je jednoduchý, je nežný: „Nie som tu ja, ktorá som tvoja Matka?“ A Matka sa neideologizuje.
Nech nám Ježiš Kristus, po ktorom túžia všetky národy, na príhovor našej Matky Guadalupskej daruje dni radosti a pokoja, aby Pánov pokoj prebýval v našich srdciach a v srdciach všetkých mužov a žien dobrej vôle.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka)
