Bratislava 9. decembra (TK KBS) Komiksovú výstavu o živote dvoch "nenápadných hrdinov" Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla otvorili vo štvrtok v galérii na Západnej terase Bratislavského hradu v Bratislave.

Súčasťou expozície, ktorá sa dá pozrieť do 22. decembra, sú diela výtvarníčky a pedagogičky Janky Gallikovej, básne Františka Neupauera, prírodné aranžmány a intermediálne diela Márie Bednárovej a vitríny so vzácnymi artefaktami zo života Krčméryho a Jukla od členov Spoločenstva Fatima. 

Výstavu zorganizovalo občianske združenie Nenápadní hrdinovia. Opisuje životný príbeh Krčméryho s Juklom na vyše 30 paneloch. Vytvorila ich pedagogička a výtvarníčka Martina Frajštáková, autorom námetu tvorby výstavy formou komiksu aj textov je Neupauer.

Vernisáž sa konala pod záštitou podpredsedu Národnej rady SR Gábora Grendela, ktorý prítomných aj pozdravil. Prihovoril sa aj apoštolský nuncius na Slovensku Nicola Girasoli a autori výstavy. 

Kto bol Silvester Krčméry?

Silvester Krčméry je rodákom z Trnavy, no detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici. Jeho život ovplyvnil páter František Paňák a neskôr predovšetkým kňaz, profesor Kolakovič. Štúdium na lekárskej fakulte začal v Bratislave, pokračoval v Paríži (s praxou aj v Maroku) a v Prahe, kde promoval roku 1948. Od roku 1949 pracoval ako dermatovenerológ v Košiciach. Organizoval evanjelizáciu študentov, hlavne medikov v Prahe, a robotníkov v českom pohraničí, hlavne v Litoměřickej diecéze. Pre túto aktivitu bol roku 1951 počas základnej vojenskej služby zatknutý. Tri roky bol vo vyšetrovacej väzbe a 24. júna 1954 bol pod titulom vlastizrady odsúdený vojenským súdom v Trenčíne a po odvolaní Najvyšším vojenským súdom v Prahe na 14 rokov väzenia. Tieto roky strávil vo viacerých väzniciach (Banská Bystrica, Mírov, Ostrov nad Ohří) a v koncentračných pracovných táboroch.

Po prepustení pôsobil 20 rokov ako lekár – rádiodiagnostik a internista v Bratislave. Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom v evanjelizácii vysokoškolákov, neskôr učňov a narkomanov, alkoholikov a väzňov. V roku 1974 spolu s V. Juklom a Rudolfom Fibym založil Sekulárny inštitút Spoločenstvo Fatima, kde sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev tzv. krúžkov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolu s V. Juklom rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia, ktoré bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže (terajšie Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže) a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí.

Od čias pôsobenia sv. Jána Pavla II. v Krakove ako arcibiskupa boli blízkymi priateľmi. Pápež si ho vážil natoľko, že ho pozval aj na biskupskú synodu, no komunistický režim mu nedovolil vycestovať do Ríma. Pápež mu vtedy odkázal: “Pri každej súkromnej svätej omši myslím na Teba.” Je autorom kníh spomienok ...to nás zachránilo s podtitulom Brainwashing – vymývanie mozgu, ku ktorej Ján Pavol II. vlastnou rukou dopísal: „MUDr. Silvestrovi Krčmérymu, ktorý vydal svedectvo Kristovi a Cirkvi s požehnaním Ján Pavol II. 11.IV.1995“ a Vo väzniciach a táboroch. Písal denníky, publikoval v lekárskych časopisoch. 

Verejnosť spoznala aj publikáciu s doteraz knižne nevydanými osobnými spomienkami na Silvestra Krčméryho. Zomrel krátko pred úmrtím žil v ústraní vo svojom byte v Bratislave, kde sa o neho starala opatrovateľka Milka Krajčovicová. Posledné dni bol hospitalizovaný v nemocnici v Bratislave. Zomrel v utorok 10. septembra 2013, v predvečer 10. výročia poslednej návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensku. Reč Silva Krcmeryho na súde 24. júna 1954 sa stala inšpiráciou pre vznik pamätného dňa SR venovaného obetiam komunistického režimu. Slávime ho vždy 24. júna.

Kto bol Vladimír Jukl? 

Vladimír Jukl pochádzal z Bratislavy. Štúdia ukončil v Prahe a stal sa asistentom matematiky na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. V roku 1948 začal v Prahe štúdium teológie, ktoré z dôvodu nástupu na vojenčinu a perzekúcií nedokončil. Vo väzení v Jáchymovských baniach ako väzeň s číslom 7936 absolvoval kurz „betonár“, a to s prospechom „prospel s vyznamenaním“. Po prepustení z väzenia získal v Dopravnom podniku mesta Bratislava výučný list z učebného odboru elektrotechnik (1965). Dňa 20. mája 1969 získal na UK v Bratislave titul RNDr. vo vednom odbore „približovanie a numerické metódy“. Teológiu vyštudoval tajne a v roku 1971 prijal z rúk tajného biskupa Jána Korca SJ kňazské svätenie.

Počas vysokoškolského štúdia sa zoznámil so Silvestrom Krčmérym a ten ho doviedol k profesorovi Kolakovičovi. Stali sa členmi spoločenstva Rodina. Spoločne s Krčmérym sa octili vo vyšetrovacej väzbe „U dvoch levov“ v Bratislave už v roku 1946 za spoluprácu s Kolakovičom. Po nástupe komunistického režimu boli kruto vypočúvaní a týraní. Jukl bol v roku 1951 odsúdený na 25 rokov odňatia slobody za vlastizradu. Len tesne unikol poprave. V nemeckom zajatí bol aj počas SNP. Jukl a Krčméry si odsedeli vyše trinásť rokov. Členovia Kolakovičovej Rodiny boli odsúdení približne na 600 rokov odňatia slobody.

Po návrate na slobodu sa spolu (Silvo a Vladimír) stretli, stíšili, urobili si duchovné cvičenia a začali plánovať, ako obnoviť cirkevný život u nás. V roku 1966 založili prvý vysokoškolský krúžok tajnej Cirkvi, a keď sa v roku 1968 vrátil z väzenia tajný biskup Korec, požiadali ho o patronát nad tým, na čom pracovali a plánovali do budúcna pripraviť. 

Vladimír Jukl sa angažoval i v roku 1968. Na stretnutí politických väzňov v roku 1968, v rámci SONOĽP (Slovenská organizácia na obranu ľudských práv) vystúpil v mene väznených katolíkov.  

Jukl s Krčmérym postupne vybudovali na každej bratislavskej fakulte a v každom ročníku krúžky tajnej Cirkvi, ktoré sa postupne šírili po celom Slovensku. Koncom sedemdesiatych rokov už existovala organizovaná sieť týchto krúžkov. „My sme nedemonštrovali zjavné opozičné myslenie, skôr sme nenápadne ovplyvňovali myslenie ľudí v zmysle kresťanstva.“ hovoril o tejto svojej činnosti Vladimír Jukl označovaní za generála tajnej cirkvi.

V roku 1974 založili Spoločenstvo Fatima, ktoré pôsobí aj v súčasnosti ako sekulárny inštitút na Slovensku, v Litve, v Rusku, v Čechách a v Taliansku. Jukl bol pri zrode mnohých samizdatových časopisov a rovnako aj púte na Velehrad v roku 1985, kde ľudia odmietli výroky štátnej delegácie dotýkajúce sa „poštátnenia“ odkazu sv. Cyrila a sv. Metoda. V roku 1987 organizovali zbierku podpisov pod petíciu moravských katolíkov. Bol neodmysliteľnou súčasťou príprav a podpory Sviečkovej manifestácií 25. marca 1988, ktorá sa zasadzovala za náboženské a občianske slobody a bola kruto potlačená vtedajším režimom. 

Po roku 1989 Vladimír Jukl i naďalej býval v jednoduchom byte ako predtým. Stal sa redaktorom Katolíckych novín (1990 - 1991) a výkonný tajomník Konferencie biskupov Slovenska (1991 - 1994). Slúžil sväté omše v kostole sv. Ladislava, v nemocničnej kaplnke na Heydukovej ulici a v kaplnke sv. Kataríny. Bol iniciátorom slúženia svätých omší v Katedrále sv. Martina o 12 hod. Posledné roky i naďalej viedol menšie spoločenstvá v Dome Quo Vadis a zasvätené osoby zo Spoločenstva Fatima. So Silvestrom Krčmérym napísal knihu V šľapajách Kolakoviča. Zomrel náhle 1. mája 2012 v nemocnici na Kramároch, v deň spomienky na sv. Jozefa, robotníka.

Ocenenia

Ján Pavol II. v roku 1991 udelil Silvestrovi Krčmérymu Rad sv. Silvestra. Vladimír Jukl dostal zlatú medailu za zásluhy o rozvoj slovenskej matematiky a fyziky od vedenia Matematicko-fyzikálnej fakulty už v marci 1990. V roku 2009 získal poľské štátne vyznamenanie od prezidenta Lecha Kaczyńského (Krzyź kawałerski orderu zaslugi Rzeczypospolitej Polskiej) RNDr. Vladimír Jukl a v roku 2020 od prezidenta Andrzeja Dudu in memoriam MUDr. Silvester Krčméry. Na Slovensku si ich už v roku 1998 uctila Trnavská univerzita, keď im udelila titul doctor honoris causa. Obaja získali cenu Nadácie Jána Langoša, ocenil ich Ústav pamäti národa i Konfederácia politických väzňov Slovenska. Prvého januára 2013 dostali najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy pri príležitosti 20. výročia vzniku SR od prezidenta Ivana Gašparoviča. Ocenenie získali za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd. 

Na Slovensku hrá SND hru Ľubomíra Feldeka s názvom Nepolepšený svätec. Hra mapuje väznenie MUDr. Silvestra Krčméryho (réžia: Kamil Žiška). Dňa 15. septembra sa dostal do kín fim Slavomíra Zrebného s názvom Slobodní.