Bratislava 7. decembra (TK KBS) Tento týždeň v stredu, piatok a sobotu sú v kalendári zimné kántrové dni. Hovoríme o nich s kňazom Danielom Dianom.

- Pojem kántrové dni už počul snáď každý, ale málokto vie, čo sú naozaj zač. O čo vlastne ide a kedy presne sú, resp. je ich dátum pohyblivý, alebo každý rok ten istý?

Aby sme mohli odpovedať, najskôr azda otvoríme jazykovedný slovník a tam nájdeme: kántry(ov) mužský pomnožný rod; Vysvetlenie: Cirkevné pôstne dni predpísané Katolíckou cirkvou pripadajúce na začiatok štyroch ročných období.

Kántrové dni v každom roku pripadajú na iné dni. Všetko závisí totiž od dátumu začiatku Adventu (zimné kántry), od dátumu Popolcovej stredy (jarné kántry), od dátumu Siedmej veľkonočnej nedele (letné kántry) a od jedného pevného dátumu – od Sviatku povýšenia Svätého kríža 14. septembra (jesenné kántry).

- Ako vznikli, kam až siaha ich história? Ako prišli k svojmu názvu? Súvisia s nejakými sviatkami? (Poznámka: keď som si urobila malý prieskum medzi ľuďmi o kántrových dňoch, väčšina si myslela, že súvisia s country hudbou.)

Odpoveď na otázku ako tieto dni prišli k svojmu názvu hľadajme trochu v histórii Cirkvi. Po vydaní Milánskeho ediktu v roku 313 cisárom Konštantínom veľkým začal sa život Cirkvi slobodne rozvíjať.

Prejavilo sa to v tom, že sa začali stavať prvé chrámy. V nich sa konala náležitá liturgia. Sila pohanstva značne slabla  a postupne zanikalo. Nakoľko však u mnohých veriacich pretrvával akýsi zlozvyk pridŕžať sa niektorých starých pohanských zvykoch (netreba sa diviť, veď aj dnes mnohí vytiahli na povrch pohanský Halloween, ktorý má pôvod u starého keltského obyvateľstva Britských ostrovov), preto sa Cirkev snažila dať pohanským sviatkom nový charakter. Kántrové dni alebo kántry vznikli z rímskych pohanských osláv siatby v mesiaci decembri,  žatvy v mesiaci júni  a vinobrania v mesiaci septembri. Boli to dni rozpustilej zábavy. Cirkev im dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, dni pokánia. V 5. storočí pribudli k doterajším kántrovým dňom aj pôstne (jarné) kántry. Nazývali sa kvatembrové dni (od latinského slova quattuor, štyri) lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu v stanovenom týždni, takže s úsmevom môžeme konštatovať, že vôbec nie sú naviazané na country hudbu.  

- Čo sú to kántrové dni?

Iste vieme čo sú kántrové dni. Slovenský názov kántry má iste súvis so slovom kántriť alebo ničiť. Iste nie sú to dni na ničenie človeka alebo nejakých vecí. Pretože ich má v svojom liturgickom kalendári Cirkev ta v živote veriaceho človeka, člena tejto Cirkvi  sú to dni modlitieb pôstneho sebazapierania a dobrých skutkov, teda toho čo skutočne ničí v nás to, čo je hriešne, ničí naše nezriadené sklony a náruživosti. A tak, kántrové dni sú naozaj dňami „zničenia“ starého hriešneho človeka a pomáhajú k obnove, alebo dokonca k vzniku nového človeka. Niekde kántrové dni volali aj Suché dni, lebo v minulosti ich veriaci prežívali ako silne pôstne dni o suchom chlebe a vode, istým spôsobom ako nejakú druhú Popolcovú stredu alebo Veľký piatok. Treba však pripomenúť, že na rozdiel od týchto dvoch dní, kedy je Cirkvou nariadený prísny pôst, na kántrové dni sa takéto nariadenie nevzťahovalo a nevzťahuje. Pôst je odporúčaný.

- Štyrikrát do roka máme kántrové dni. Kedy sú? Aký je ich význam, a zmysel? Máme na kántrové dni nejaké špeciálne modlitby, prípadne majú jednotlivé dni nejaké osobitné ciele alebo témy?

Áno, Cirkev slávi štvoro kántrových dní. Všeobecné smernice pre liturgický rok uvádzajú, že v týchto dňoch Cirkev prosí Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu a verejne ďakuje Bohu. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia kántrových dní a prispôsobiť ich slávenie miestnym potrebám veriacich. My si odpovieme na otázku, kedy sú, tým čo má Rímskokatolícka cirkev v DIREKTÓRIU na omše a liturgiu hodín. Rok Pána 2023.

Prosebné dni a štvoro kántrových dní

1. Na prosebné dni a na štvoro kántrových dní Cir­kev prosí Pána za rozličné ľudské potreby, najmä za zemskú úrodu a požehnanie pre ľudskú prácu, a verej­ne ďakuje Bohu.

2. Biskupské konferencie majú určiť čas a spôsob slávenia prosebných dní a štvoro kántrových dní, aby sa ich slávenie prispôsobilo rozličným miestnym po­trebám veriacich. 3. Patričnej vrchnosti prináleží rozhodnúť, či majú trvať jeden alebo viac dní, alebo či miestne potreby vyžadujú, aby sa konali viackrát v roku.

4. Omšový formulár na slávenie týchto dní sa vy­berie z omší za rozličné potreby tak, aby zodpovedal úmyslom veriacich (VSLR, 45 – 47).  

Slávenie u nás

Jarné kántrové dni Slávia sa v týždni po Prvej pôstnej nedeli.
Obsah: Príprava na pokánie a na sviatosť zmiere­nia a činorodá láska k blížnemu.
Omšový formulár: Za odpustenie hriechov  alebo Za dar lásky.

Letné kántrové dni

Slávia sa v týždni pred nedeľou Zoslania Ducha Svätého.
Obsah: Prosby za jednotu kresťanov alebo za du­chovné povolania. Omšový formulár: Za jednotu kresťanov  alebo Za povolania na kňazský stav, alebo Za rehoľné povolania.

Jesenné v treťom septembrovom týždni                                                                                                                                                                         Slávia sa v treťom septembrovom týždni (po sviat­ku Povýšenia Svätého kríža). Obsah: Poďakovanie za úrodu.  Omšový formulár: Na poďakovanie Pánu Bohu alebo Na poďakovanie za úrodu.

Zimné kántrové dni v druhom adventnom týždni.
Slávia sa v druhom adventnom týždni.
Obsah: Príchod Kristovho kráľovstva do rodín; du­chovná obnova rodín; pokoj a spravodlivosť vo svete. Omšový formulár: Za upevnenie rodín  alebo Za zachovanie mieru a spravodlivosti.

Nejaké iné špeciálne modlitby nemáme.

- Aké pravidlá by mali veriaci počas kántrových dní dodržiavať?

Odpoviem veľmi jednoducho: všeobecné platné na pôstne dni celkom dobrovoľné. (1) Pôst od jedla napr. zdržovanie sa mäsitého pokrmu, (2) skutok nábožnosti: účasť na svätej omši alebo krížová cesta, alebo bolestný ruženec, čítanie Svätého písma trvajúce aspoň 10 minút, skutok lásky k blížnemu: návšteva chorého s konkrétnym prejavom pomoci alebo návšteva cin­torína spojená s modlitbou za zosnulých, alebo hmot­ná pomoc chudobným či viacdetným rodinám a pod., zrieknutie sa sledovania televíznych progra­mov (okrem správ) alebo fajčenia, alebo alkoholických nápojov, alebo iné sebazaprenie a samozrejme modlitby.

- V oznamoch na svätej omši často počujeme, že jeden deň je záväzný. Čo to znamená? Je rovnako záväzný ako Popolcová streda alebo Veľký piatok?

Áno, záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota, ale veľmi jasne musíme zdôrazniť, že kántrové dni nie sú čo sa týka pôstu postavené na roveň Popolcovej strede a Veľkému piatku. Pôst v kántrové dni je celkom dobrovoľný. Záväznosť jedného dňa je myslená na kňaza, ktorý by mal v jednom z uvedených dní brať predpísaný formulár svätej omše, teda v mene Božieho ľudu takto v tieto dni prosiť o požehnanie od Boha pre človeka a jeho činnosť alebo poďakovať za obsiahnuté dobrodenia.

- Prečo sa o kántrových dňoch hovorí tak málo a tým pádom ich len málo ľudí dodržiava? Mali by sa viac propagovať? Koná sa počas nich vo farnostiach aj spoločný program – modlitby, svätá omša?

Prečo? Toto by zaujímalo aj mňa, lebo sa stretávam aj s tým, že v oznamoch mnohí duchovní pastieri nepripomenú ani tzv. ľubovoľné spomienky svätých, v tom ktorom dni, kedy Cirkev dáva možnosť sláviť svätú omšu a vyzdvihnúť tak  príklad ich života pre veriacich. Jer naozaj nepochopiteľné pripomenúť, že sú dni, v ktorých nás Cirkev volá po obnove duchovného života, k prosbám i vďaky vzdávaniu. A okrem toho sú ešte aj tzv. Prosebné dni tri dni pred Nanebovstúpením Pána. Sú akoby zdôraznením jarných kántrových dní, keď prosíme o požehnanie úrody a znovu aj tu je zá­väzný je jeden deň. A či sa koná vo farnostiach v tieto dni nejaký osobitný program? Neviem či počas kántrových dňoch áno, ale viem, že vďaka Bohu v mnohých farnostiach veriaci v procesii idú do poľa, aby tam pri kríži prosili o úrodu. Tam kde tento zvyk majú nech ho zachovajú a kde naň zabudli, nech ho obnovia.