Vatikán 6. decembra (TK KBS) V Ríme sú vystavené práce ukrajinských detí a mládeže. Organizátori tvrdia: „Snažíme sa uzdraviť duše detí, ktoré snívajú o mieri nielen pre seba, ale aj pre celý svet.“
„Niektoré z týchto kresieb vznikli v kryte bez svetla. Mnoho detí, ktoré ich vytvorili, je vysídlených, iné zostali v Charkove, Mykolajive a ďalších bombardovaných mestách. Posielajú svoje kresby do Ľvova, my ich fotografujeme a potom ich rozvážame do rôznych miest po celom svete,“ hovorí o tom Serhij Hrichanok, maliar z Charkova, ktorý až do ruskej invázie vyučoval umenie na strednej umeleckej škole v tomto meste. Vojna zásadne zmenila jeho život i život jeho žiakov. Utiekol zo svojho rodného mesta a teraz žije v Ľvove v kláštore, ktorý ho prijal s ďalšími vysídlencami. To však nezmenilo jeho vášeň pre maľovanie a túžbu pomôcť mladým ľuďom vyjadriť maľbou to, čo prežívajú v týchto ťažkých časoch.
Serhij Hrichanok je predsedom poroty súťaže „Štafeta mieru“, ktorú organizuje Medzinárodné fórum výtvarného umenia „Zlatý rámček“ (Ukrajina), kultúrna a vzdelávacia platforma ponúkajúca deťom a mladým ľuďom vzdelávacie programy a skutočné aj virtuálne galérie ich diel. Iniciatívu podporuje aj Dikastérium pre východné cirkvi. Cieľom súťaže „Štafeta mieru“, ktorá sa začala vo februári v Ľvove a do ktorej sa zapojilo viac ako 2000 detí a mladých ľudí z rôznych krajín sveta, je „prispieť k rozvoju tvorivého myslenia mladých maliarov a uzdraviť duše detí, ktoré snívajú o mieri nielen pre seba, ale aj pre celý svet“. Výstavy s reprodukciami kresieb vybraných organizátormi boli usporiadané v desiatich krajinách vrátane Nórska, Bulharska, Maďarska, Slovenska, Japonska a USA. Približne 40 reprodukcií obrazov mladých Ukrajincov bolo privezených aj do Ríma, do generálneho domu otcov baziliánov na Via San Giosafat 8 vo štvrti Aventino, kde sú od nedele 27. novembra vystavené pre verejnosť.
„Niekedy si myslíme, že naše deti nevnímajú, nevenujú pozornosť tomu, čo sa okolo nich deje,“ hovorí Iryna Zorina, jedna z organizátoriek, „a rodičovská starostlivosť ich akoby chráni. Ale oni počujú, čo hovoria dospelí, počúvajú správy v televízii, čítajú ich, počujú ich v škole a majú obavy a ich obavy majú veľkú váhu, prechádzajú celou ich bytosťou, takže naša ochrana, naša pomoc a naša starostlivosť o ne sú veľmi dôležité.“ Serhij Hrichanok vysvetľuje, že toľko detí znázorňuje hrôzy vojny. „Deti v Charkove kreslia to, čo zažili,“ hovorí, „niektoré diela majú veľmi emotívny náboj a možno ich považovať za príklady expresionistického štýlu.“ Vyjadriť svoje pocity a zážitky prostredníctvom umenia je dôležité pre prekonanie traumy, ale dospelí umelci sa tiež snažia mladých ľudí prinútiť, aby prostredníctvom maľby ukázali svoju túžbu po mieri, svetle a nádeji, a snažia sa ich prinútiť premýšľať o budúcnosti.
Natalja Flyaková, maliarka a riaditeľka výtvarného štúdia v Ľvove, vysvetľuje význam symbolov, ktoré malí maliari zobrazujú: „Mnoho detí zobrazuje anjelov, ktorí sú prostredníkmi medzi Bohom a ľuďmi. Mnoho detí použilo vo svojich prácach žltú a modrú farbu, ktoré sú farbami našej ukrajinskej vlajky. Vidíme rôzne ukrajinské etnické motívy, najmä symbol osemcípej hviezdy. Veľmi častý je symbol stromu života, objavujú sa aj pšeničné klasy, symbol ukrajinského pšeničného poľa. Mnoho detí tiež kreslilo vtáky, ktoré sú symbolom modlitby letiacej k Bohu. Pre otca Polikarpa Martseljuka z baziliánskeho rádu svätého Jozafata, ktorý sa podieľal na privezení výstavy ukrajinskej mládeže do Ríma, je zásadné, aby bol počuť hlas tých najmenších, ktorí sa „prostredníctvom maľby, harmónie farieb a tvarov snaží vyjadriť svoju túžbu po mieri“. „Ich túžba, aby Pán pozrel z neba a daroval nám mier, má zasiahnuť každé mesto,“ uzavrel Martselyuk a poďakoval Kongregácii východných cirkví a najmä kardinálovi Sandrimu za podporu práce týchto detí.
