Vatikán 28. novembra (RV) Chlapci a dievčatá z talianskych škôl, zapojení do výchovného programu „Za mier cez starostlivosť“ sa mali príležitosť stretnúť s pápežom Františkom. Svätý Otec im pripomenul vzor sv. Františka z Assisi a postoj milosrdného Samaritána z Ježišovho podobenstva. Ako príklady z 20. storočia uviedol svätého pápeža Jána XXIII. a jeho encykliku Pacem in terris, ako aj nositeľa Nobelovej ceny za mier Martina Luthera Kinga.

V pondelok 28. novembra na poludnie žiaci a študenti z programu o výchove k mieru a starostlivosti celkom zaplnili Aulu Pavla VI. Svätý Otec ich pozdravil spolu s učiteľmi. Keďže na jar ich výchovný program vyvrcholí pochodom z Perudže do Assisi, pápež svoj príhovor začal od odkazu sv. Františka:

„Assisi sa stalo svetovým centrom podpory mieru vďaka charizmatickej osobnosti bezstarostného a rebelantského assiského mladíka Františka, ktorý opustil svoju rodinu a bohatstvo, aby nasledoval Pána a oženil sa s Pani Chudobou. Tento snívajúci mladík je aj dnes zdrojom inšpirácii k tomu, čo sa týka pokoja, bratstva, lásky k chudobným, ekológie a ekonomiky. Sv. František v priebehu storočí fascinoval mnohých ľudí, tak ako fascinoval aj mňa, ktorý som si ako pápež vzal jeho meno.“

Svätý Otec ocenil výchovný program, ktorého cieľom je osvojiť si postoj starostlivosti o blížneho:

„Váš vzdelávací program „Za mier cez starostlivosť“ chce reagovať na výzvu Globálnej výchovnej aliancie, ktorú som pred tromi rokmi adresoval všetkým tým, ktorí pracujú v oblasti vzdelávania, aby sa «stali šíriteľmi hodnôt starostlivosti, mieru, spravodlivosti, dobra, krásy, prijatia druhého a bratstva» (Videoposolstvo z 15. okt. 2020). A rád vidím, že na túto výzvu odpovedajú nielen katolícke školy, univerzity a organizácie, ale aj verejné inštitúcie, či už sekulárne alebo iných náboženstiev.

Aby bol mier, ako to výstižne vyjadruje vaše motto, je potrebné „ujať sa starostlivosti“. O mieri často hovoríme vtedy, keď sa cítime priamo ohrození, ako napríklad v prípade možného jadrového útoku alebo vojny, ktorá sa odohráva pri našom prahu. Rovnako ako sa zaujímame o práva migrantov, keď máme nejakého príbuzného alebo priateľa, ktorý emigroval. V skutočnosti však sa nás mier týka vždy. Vždy! Tak, ako sa nás vždy týka ten druhý, brat či sestra, a musíme sa ho starostlivo ujať.“

Pápež ďalej pripomenul evanjeliový príklad Dobrého Samaritána, ako vzor starostlivosti:

„Vzorom starostlivosti par excellence je Samaritán z Evanjelia, ktorý zachránil cudzinca, ktorého našiel zraneného na ceste. Samaritán nevedel, či je ten nešťastník dobrý človek alebo darebák, či je bohatý alebo chudobný, vzdelaný alebo nevzdelaný, Žid, Samaritán ako on alebo cudzinec; nevedel, či si to nešťastie „spôsobil sám“ alebo nie. Evanjelium hovorí: «Videl ho a bolo mu ho ľúto» (Lk 10,33). Aj ostatní pred ním videli toho muža, ale išli rovno ďalej. Samaritán si nekládol toľko otázok, ale reagoval pohnutý súcitom.“

O starostlivosti o blížneho a o mier konkrétnejšie hovoril Svätý Otec na príklade dvoch postáv z minulého storočia: „pápeža mieru“ sv. Jána XXIII., a laureáta Nobelovej ceny za mier Martina Luthera Kinga:

„Dnes by som chcel pripomenúť dve svedecké postavy. Prvým je sv. Ján XXIII. Nazývali ho „dobrým pápežom“ a tiež „pápežom mieru“, pretože v tých náročných začiatkoch 60. rokov, ktoré boli poznačené silným napätím – stavbou Berlínskeho múru, kubánskou krízou, studenou vojnou a jadrovou hrozbou – vydal slávnu a prorockú encykliku Pacem in terris. Na budúci rok to bude odvtedy 60 rokov, a je veľmi aktuálna!

Pápež Ján sa obrátil na všetkých ľudí dobrej vôle a vyzval na mierové riešenie všetkých vojen prostredníctvom dialógu a odzbrojenia. Bola to výzva, ktorá sa stretla s veľkou pozornosťou vo svete, ďaleko za hranicami katolíckej komunity, pretože vystihol potrebu celého ľudstva, ktorá pretrváva dodnes. Preto vás pozývam, aby ste si Pacem in terris prečítali a preštudovali a nasledovali túto cestu na obranu a šírenie mieru.

Niekoľko mesiacov po vydaní tejto encykliky ďalší prorok našej doby, Martin Luther King - nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 1964, predniesol historický prejav, v ktorom povedal: «Mám jeden sen». V americkom kontexte, ktorý bol silne poznačený rasovou diskrimináciou, prinútil všetkých snívať o svete spravodlivosti, slobody a rovnosti. Povedal: «Mám sen, že moje štyri malé deti budú jedného dňa žiť v krajine, kde ich nebudú posudzovať podľa farby pleti, ale podľa dôstojnosti ich osoby.»“

Následne sa pápež na prítomných mladých obrátil s otázkou o čom snívajú oni. Pozval ich k účasti na budúcich Svetových dňoch mládeže v Lisabone či už priamo, alebo inými formami:

„A vy, chlapci a dievčatá: aký je váš sen pre dnešný a zajtrajší svet? Povzbudzujem vás, aby ste snívali vo veľkom ako Ján XXIII. a Martin Luther King. A preto vás pozývam, aby ste sa na budúci rok zúčastnili na Svetových dňoch mládeže, ktoré budeme prežívať v Lisabone.

Tí z vás, ktorí budú môcť prísť, sa stretnú s mnohými ďalšími chlapcami a dievčatami z celého sveta, ktorých spája sen o bratstve založenom na viere v Boha, ktorý je Pokoj, Otec Ježiša Krista a náš Otec. A ak nebudete môcť prísť fyzicky, aj tak vás pozývam sledovať SDM a zúčastniť sa na ňom, pretože v dnešnej dobe, s dnešnými prostriedkami, sa to dá.“

Na záver sa pápež rozlúčil s mladými s prianím napredovať na ceste k pokoju už teraz, v začatom adventnom čase:

„Prajem vám všetkým dobrú cestu v Adventnom období, ktoré sme včera začali: cestu, ktorá sa skladá z mnohých drobných činov pokoja, každý deň: činov prijatia, stretnutia, porozumenia, blízkosti, odpustenia, služby... Sú to gestá vykonané srdcom, ako kroky smerom k Betlehemu, k Ježišovi, ktorý je Kráľom pokoja, dokonca, ktorý je sám Pokojom.“