Vatikán 28. novembra (RV) Pápež František poskytol rozhovor pre časopis America Magazine, v ktorom odpovedá na otázky so širokým spektrom tém. Týkajú sa polarizácie v americkej cirkvi a spoločnosti, vojny na Ukrajine a osoby ruského prezidenta, vzťahov Vatikánu s Čínou, dôveryhodnosti Cirkvi vo verejnej mienke, úlohy biskupov a biskupskej konferencie, roly žien v Cirkvi, ako aj postojov Cirkvi voči rasizmu, interrupciám či kauzám sexuálneho zneužívania, týkajúcim sa aj biskupov.
Rozhovor, publikovaný dnes v pondelok 28. novembra na internete, vznikol 22. novembra, keď do rezidencie v Dome sv. Marty vo Vatikáne prišiel päťčlenný tím z America Media: končiaci šéfredaktor časopisu America Magazin páter Matt Malone SJ, nastupujúci šéfredaktor páter Sam Sawyer SJ, výkonná redaktorka Kerry Weberová, vatikánsky korešpondent Gerard O'Connell a moderátorka podcastov Gloria Purvisová. Svätý Otec hovoril po španielsky s pomocou prekladateľa. Prinášame odpovede Svätého Otca na prvé dve z celkovo 13 otázok.
P. Matt Malone SJ:
„Svätý Otec, časopis America bol založený jezuitmi v roku 1909, a odvtedy vychádza neprerušene. Toto je prvá príležitosť hovoriť tvárou v tvár s pápežom, a sme za to veľmi vďační. Prvé, čo našich čitateľov zaujíma a prekvapuje, je to, že pôsobíte vždy radostne, šťastne, dokonca aj v krízach a problémoch. Čo vás robí takým radostným a pokojným vo Vašej službe?“
Pápež František:
„Nevedel som, že som vždy taký. Keď som s ľuďmi, som vždy šťastný. Jednou z vecí, ktoré sú pre mňa ako pápeža najťažšie, je, že sa nemôžem prechádzať medzi ľuďmi po ulici, pretože tu sa nedá vyjsť von, nedá sa poprechádzať po ulici.
Ale nepovedal by som, že som šťastný preto, že som zdravý, že dobre jem, že dobre spím alebo že sa veľa modlím. Som šťastný, pretože sa cítim šťastný, Boh ma robí šťastným. Nemám nič, čo by som mohol vyčítať Pánovi, dokonca ani vtedy, keď sa mi dejú zlé veci. Nič.
Počas celého života ma vždy viedol po svojej ceste, niekedy v ťažkých chvíľach, ale vždy je tu istota, že človek nekráča sám. Mám túto istotu. On je vždy po mojom boku. Človek má svoje chyby, aj svoje hriechy. Ja chodím na spoveď každých 15 dní – neviem, toto je skrátka to, aký som.“
P. Sam Sawyer SJ:
„Svätý Otec, vo svojom prejave v americkom Kongrese pred siedmimi rokmi ste varovali pred „zjednodušujúcim redukcionizmom, ktorý vidí len dobro alebo zlo, alebo spravodlivých a hriešnikov“, a tiež ste vyzvali na „obnovenie ducha bratstva a solidarity, na veľkorysú spoluprácu pre spoločné dobro“. Od Vášho prejavu v Kongrese sme však boli svedkami nielen prehĺbenia politickej polarizácie, ale aj polarizácie v živote Cirkvi. Ako môže Cirkev reagovať na polarizáciu vo svojom vlastnom živote a pomôcť reagovať na polarizáciu v spoločnosti?“
Pápež František:
„Polarizácia nie je katolícka. Katolík nemôže myslieť „buď-alebo“ (aut-aut) a všetko redukovať na polarizáciu. Podstatou toho, čo je katolícke, je „aj-aj“ a (et-et). Katolík zjednocuje „to dobré“ a „to nie až tak dobré“. Existuje len jeden Boží ľud. Keď dochádza k polarizácii, vzniká rozdeľujúca mentalita, ktorá privileguje niektorých a iných necháva bokom. Katolík vždy harmonizuje rozdiely.
Ak si všimneme, ako pôsobí Duch Svätý, tak najprv spôsobuje neporiadok: spomeňme si na ráno Turíc a na zmätok a neporiadok (lío), ktorý to vytvorilo, a potom prináša harmóniu. Duch Svätý v Cirkvi neredukuje všetko len na jednu hodnotu; skôr harmonizuje protichodné rozdiely. Toto je katolícky duch.
Čím viac je harmónie medzi rozdielmi a protikladmi, tým je to katolíckejšie. Čím viac je polarizácie, tým viac človek stráca katolíckeho ducha a upadá do sektárskeho ducha. Tento [výrok] nie je môj, ale opakujem ho: to, čo je katolícke, nie je „buď-alebo“, ale je to „aj-aj“, s prepájaním rozdielov. A toto je spôsob, ako chápeme katolícky spôsob vysporiadavania sa s hriechom, ktorý nie je puritánsky: svätci aj hriešnici, všetci pospolu.
Je zaujímavé skúmať korene toho, čo je katolícke, v tom, ako si volil Ježiš. Ježiš mal štyri možnosti: buď byť farizejom, alebo saducejom, alebo esénom, alebo zelótom. To boli štyri strany, štyri vtedajšie možnosti. A Ježiš nebol ani farizejom, ani saducejom, ani esénom, ani zelótom. Bol niečo iné. A ak sa pozrieme na úchylky v dejinách Cirkvi, vidíme, že sú vždy na strane farizejov, saducejov, esénov alebo zelótov. Ježiš sa ponad toto všetko preniesol tým, že predložil blahoslavenstvá, ktoré sú tiež niečím iným.
Pokušenie v Cirkvi bolo vždy nasledovať tieto štyri cesty. V Spojených štátoch máte katolicizmus, ktorý je špecifický pre Spojené štáty – to je normálne. Ale máte aj niektoré ideologické katolícke skupiny.“
Celý rozhovor v angličtine, v španielčine (originál), v taliančine.
Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News
