Sýria 25. novembra (RV) Hospodárska kríza, ktorá je dôsledkom dvanásť rokov trvajúcej vojny a sankcií uvalených na režim v Damasku, dostala sýrske obyvateľstvo do dramatickej situácie. Prinášame svedectvo sestry Márie Lucie Ferreirovej z Kongregácie sestier Jednoty bratskej z Antiochie, ktoré poskytla Pápežskej nadácii pre pomoc trpiacej Cirkvi (Kirche in Not) v Portugalsku.
„Situácia je hrozná, v Sýrii ľudia trpia hladom,“ opisuje sestra Mária Lucia Ferreirová, ktorá žije v kláštore svätého Jakuba v dedine Qara, realitu dnešného života v tejto krajine v dôsledku ekonomických sankcií uvalených Spojenými štátmi a Európskou úniou na vládu Bašára Asada, neustáleho znehodnocovania miestnej meny, sýrskej líry, voči doláru, ale aj v dôsledku pandémie Covid-19, ktorá Sýriu veľmi oslabila. Rehoľníčka hovorí o hladujúcich ľuďoch, opisuje zbedačené obyvateľstvo, ktoré žije prakticky bez elektriny a teraz bude musieť čeliť krutým zimným dňom bez možnosti zohriať sa.
Ľudia už hladujú
„Ekonomická situácia v Sýrii je naozaj zlá,“ zdôrazňuje sestra Maria Lucia, známejšia ako sestra Myri, „najmä vo veľkých mestách, pretože vojna zničila mnoho pracovných miest a budov, každodenné prežívanie je dramatické.“ Mníška rozpráva príbeh päťčlennej rodiny s jedným platom. „Ak si kúpia ryžu, nemôžu si kúpiť zeleninu, a ak si kúpia zeleninu, nemôžu si kúpiť zvyšok,“ vysvetľuje. Nehovoriac o oblečení, domácich potrebách, obuvi, ktorá “stojí štvrtinu alebo dokonca polovicu platu,“ alebo olivovom oleji, ktorého si obyvatelia môžu kúpiť len jeden liter mesačne.
Vážna hospodárska situácia
Táto dramatická situácia sýrskych dedín sa s príchodom chladných zimných dní ešte zhorší, varuje, pretože nákup vykurovacieho oleja, vykurovacieho oleja alebo palivového dreva je mimoriadne drahý a elektrina takmer neexistuje. „Neviem, čo bude ďalej,“ hovorí s obavami sestra Myri, ktorá je vďačná Pápežskej nadácii za to, že pre vianočnú kampaň objednala niekoľko predmetov vyšívaných vlnou od kresťanských žien z dediny Qara, ktorých predaj pomôže “mnohým ľuďom získať nádej“. Takéto iniciatívy,“ uzatvára sestra Myri, „sú skutočným požehnaním.“
