Vatikán 24. novembra (RV) Vernosť tradícii, transdisciplinárnosť a kolegialita – tieto tri smery naznačil pápež František členom Medzinárodnej teologickej komisie, ktorých prijal na osobitnej audiencii vo štvrtok 24. novembra. Navrhol tiež zvýšiť zastúpenie žien v komisii.

Medzinárodná teologická komisia začala svoje v poradí už desiate pracovné obdobie, ktoré trvá zakaždým päť rokov. Generálnym sekretárom je taliansky teológ Mons. Piero Coda a medzi 28 členmi z rôznych častí sveta je zastúpené aj Slovensko, a to v osobe biblistu P. Petra Dubovského z rehole jezuitov. V súčasnosti sa Medzinárodná teologická komisia zameriava na tri témy. Svätý Otec v úvode stretnutia poukázal na celkové zameranie komisie pokračovať v línii Druhého vatikánskeho koncilu a pripomenul trojicu tém:

„Prvou je neodškriepiteľná a stále plodná aktuálnosť kristologickej viery vyznávanej Nicejským koncilom, pri príležitosti 1700. výročia jeho slávenia (325 - 2025). Druhou témou je skúmanie niektorých antropologických otázok, ktoré sa dnes objavujú a majú zásadný význam pre cestu ľudskej rodiny vo svetle Božieho plánu spásy. A treťou témou je prehĺbenie - dnes stále naliehavejšie a rozhodujúcejšie - teológie stvorenia v trojičnej perspektíve, načúvajúc volaniu chudobných a zeme.“

Práca Medzinárodnej teologickej komisie má podľa pápežových slov pokračovať „v brázde vytýčenej Druhým vatikánskym koncilom, ktorý - šesťdesiat rokov po jeho začiatku - predstavuje spoľahlivý kompas na ceste Cirkvi, «sviatosti, v Kristovi, dôverného spojenia s Bohom a jednoty celého ľudstva»“ (Dogmatická konštitúcia Lumen gentium, 1). Svätý Otec dal komisii pri tejto príležitosti tri usmernenia:

„Chcel by som vás nasmerovať tromi smermi v tejto historickej chvíli, ktorá je náročná, no predsa vďaka pohľadu viery nabitá prísľubom a nádejou, prameniacou z Veľkej noci ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Pána. Prvým nasmerovaním je tvorivá vernosť Tradícii“, uviedol pápež a ďalej upresnil:

„Ide o to, aby sme s vierou a láskou prijali a s prísnosťou a otvorenosťou rozmenili na drobné záväzok vykonávať službu teológie - v načúvaní Božiemu slovu, zmyslu pre vieru (sensus fidei) Božieho ľudu, Magistériu a charizmám a v rozlišovaní znamení čias - pre napredovanie apoštolskej Tradície, za pomoci Ducha Svätého, ako učí Dei Verbum (porov. č. 8). Benedikt XVI. opisuje Tradíciu ako «živú rieku, v ktorej sú prvopočiatky neustále prítomné» (Katechéza, 26. apríla 2006), takže «zavlažuje rôzne kraje, živí rôzne geografické oblasti a dáva vyrásť tomu najlepšiemu z danej zeme, tomu najlepšiemu z danej kultúry. Takto sa evanjelium naďalej vteľuje do všetkých kútov sveta, stále novým spôsobom»“ (Apošt. konštitúcia Veritatis gaudium, 4d).“

V tejto súvislosti Svätý Otec pripomenul rozdiel medzi tradíciou a tradicionalizmom, ktorý predstavuje „mŕtvu vieru živých“ a obmedzenie na horizontálny rozmer. Tradícia si naopak uchováva vertikálu, smerovanie zdola nahor:

„Dnes je tu veľké nebezpečenstvo, a to ísť iným smerom: spiatočníctvo (indietrismo). Ísť vzad. „Vždy sa to robilo takto“: lepšie je ísť vzad, čo je bezpečnejšie, a nie ísť vpred s tradíciou. Tento horizontálny rozmer, ako sme videli, viedol viaceré cirkevné hnutia k tomu, že zostali zafixovaní na istú dobu, zostali v minulosti. Sú to spiatočníci (indietristi).“

Ďalší smer načrtnutý pápežom sa týka interdisciplinárneho prístupu v jeho silnej forme tzv. „transdisciplinárnosti“:

„Druhý smerovník sa týka príležitosti – v záujme priliehavého a dôrazného napĺňania úlohy prehlbovania sa a inkulturácie evanjelia – otvoriť sa s rozvážnosťou prínosu rozličných disciplín vďaka konzultácií s odborníkmi, aj nekatolíkmi, ako to predpokladajú Stanovy komisie (porov. č. 10). Ide o to - ako som to žiadal v Apoštolskej konštitúcii Veritatis gaudium -, aby sme si vážili «princíp interdisciplinárnosti: nielen v jeho „slabej“ forme jednoduchej multidisciplinárnosti, ako prístupu, ktorý pomáha lepšie pochopiť skúmaný predmet z rôznych uhlov pohľadu, ako skôr v jeho „silnej“ forme transdisciplinárnosti, ako zaradenia a prekvasenia všetkých poznatkov v perspektíve Svetla a Života, ktorú nám ponúka Múdrosť, pochádzajúca z Božieho zjavenia» (č. 4c).“

Petrov nástupca do tretice teológom zdôraznil dôležitosť kolegiality:

„A napokon tretím ukazovateľom smeru je kolegialita. Tá nadobúda osobitný význam a môže ponúknuť špecifický prínos v kontexte synodálnej cesty, na ktorú je zvolaný celý Boží ľud. Zdôrazňuje sa to v dokumente, ktorý bol v tejto súvislosti vypracovaný v predchádzajúcom päťročnom období, o „Synodalite v živote a misii Cirkvi“: «ako každé iné kresťanské povolanie, tak aj služba teológov, okrem toho, že má osobný rozmer, má tiež komunitný a kolegiálny charakter. Cirkevná synodalita preto zaväzuje teológov, aby robili teológiu synodálnou formou, rozvíjajúc schopnosť vzájomne sa počúvať, viesť dialóg, rozlišovať a integrovať mnohé a rôznorodé postoje a perspektívy» (č. 75).“

Úlohou teológa je usilovať sa o presah, v úsilí teológiu dôkladnejšie rozpracovať, zdôraznil pápež František. Je dôležité, aby teológ mal odvahu ísť poza hranice, pričom úloha pribrzdiť ho prislúcha Magistériu, učiteľskému úradu Cirkvi. Svätý Otec zároveň upozornil, že tieto jeho slová sa týkajú teológov, a nie katechétov, ktorých úloha je vždy podávať solídnu náuku a nie eventuálne novinky.

Pápež napokon navrhol rozšíriť v Medzinárodnej teologickej komisii zastúpenie žien, ktorých je v súčasnosti 5 popri 23 mužoch: „Myslím si, že by bolo možno dôležité zvýšiť počet žien – nie preto, že sú v móde, ale preto, že rozmýšľajú inak ako muži a robia teológiu hlbšou a aj „lahodnejšou“.“