Vatikán 24. novembra (RV) Počas takmer desiatich rokov svojho pontifikátu sa František tejto téme venoval pri viacerých príležitostiach a teraz vyšiel vo vydavateľstve Elledici a Libreria Editrice Vaticana zväzok s názvom "La gioia" (Radosť), v ktorom sú zhromaždené jeho rôzne vyjadrenia na túto tému. Úvod k tomuto zväzku napísal Mons. Dario Edoardo Viganò, ktorý vysvetľuje význam tohto postoja pre kresťanov. „Nie obyčajný optimizmus, ale skôr schopnosť pozerať sa na dejiny Božími očami.“

„Radosť veriaceho nie je naivita alebo neschopnosť vidieť problémy dejín.“ Mons.. Dario Edoardo Viganò, vicekancelár Pápežskej akadémie vied a spoločenských vied, takto ilustruje knihu s názvom Radosť, pod ktorou je podpísaný ako autor úvodu. ide o pápežom vyhľadávaný text, v ktorom sú zhromaždené jeho prejavy na túto tému pochádzajúce z encyklík, homílií, príhovorov a posolstiev, s cieľom dať čitateľovi možnosť vydať sa na vlastnú osobnú cestu.

„Nie je to kniha, ktorú treba čítať od prvej do poslednej strany, ale možno ju čítať náhodne,“ vysvetľuje Viganò. „V skutočnosti,“ pokračuje, „sú to texty, ktoré najmä v týchto časoch plných kriku, hrozných správ a úmrtí umožňujú rozšíriť srdce, pozdvihnúť pohľad a obnoviť skúsenosť veriaceho.“

Radosť z vína

„Cirkev je skúsenosť ľudí, ktorí prežívajú radosť,“ spresňuje Viganò a vyzýva nás, aby sme sa zamysleli nad skúsenosťou svadby v Káne Galilejskej. Príbeh o Ježišovom prvom zázraku má v centre svadbu, ale chýba mu dôležitý prvok, a to víno, ktoré je znakom radosti.

„Nádoby na čistenie vody sú prázdne,“ zdôrazňuje. A to je symbol vzťahu lásky medzi Bohom a jeho ľudom, ktorý sa teraz zavŕšil. Ani zákon a očistenie nemôžu obnoviť vášeň tohto vzťahu.

„Preto Ježiš nie je prítomný, ale je pozvaný,“ pokračuje. "V skutočnosti je to Kristus, kto prináša nové víno, a tým schvaľuje novú, večnú, konečnú a definitívnu zmluvu." Zmluva, ktorá sa zrodila v tomto prvom veľkom zázraku vína, teda radosti. Preto je pre otca Dária „Cirkev ľudom mužov a žien, ktorí nežijú podľa Zákona, ale žijú v radosti, že sú Božími synmi a dcérami“.

Radosť zo života podľa Boha

Dar krstu nám umožňuje prijať Boží život a stať sa tak deťmi v jeho synovi Ježišovi. A to nás robí schopnými žiť vzťahy vo vzťahu k svetu alebo k stvoreniu na Pánov spôsob.

„Prioritou,“ hovorí Viganò, „teda nie je naše ja, ale predovšetkým druhá osoba, ako je to u Boha, ktorého prioritou bol vždy syn.

Na rozdiel od lotra ukrižovaného na Golgote, ktorý pri tejto príležitosti Ježišovi hovorí: „Ak si naozaj Boží Syn, zachráň seba a potom zachráň mňa. „Ak človek nežije synovstvo v Bohu,“ pokračuje Viganò, „vzťahy budú len inštrumentálne a funkčné, zatiaľ čo žiť radosť znamená cítiť naliehavosť žiť Božím spôsobom.“

Štruktúra a prístup

Na uľahčenie čítania bola kniha rozdelená do troch tematických okruhov alebo „troch spôsobov prístupu k radosti“, ktoré sú označené tromi slovesami: „byť“, t. j. identifikácia radosti chápanej ako osobný a duchovný postoj; „zdieľať“, čo je radosť zo spoločenskej angažovanosti a priateľstva; a „svedčiť“, t. j. radosť zo života na Boží spôsob.

„Čítať túto knihu,“ zdôrazňuje Viganò, „je ako prechádzať sa po stránkach, ako to robili učeníci z Emauz. V tomto úryvku evanjelia učeníci spoznávajú Ježiša až pri lámaní chleba, ale pýtajú sa sami seba: „Nehorí nám srdce, keď s nami hovorí?“ „Duch Svätý,“ uzatvára, „pripravuje mužov a ženy, aby spoznali Pána pri delení sa o chlieb, ale on pôsobí už predtým, keď sme na ceste s cudzincom.“