Vatikán 21. novembra (RV) „V Afrike je veľký intelektuálny kapitál: musíme ho pomôcť rozvíjať.“ Aj tieto slová zdôraznil Svätý Otec účastníkom stretnutia organizácie „Lekári s Afrikou“ (Doctors with Africa, CUAMM), ktorých prijal v sobotu 19. novembra vo Vatikáne.

Organizáciu, ktorá zabezpečila aj charitatívny zdravotnícky projekt vo Vatikáne k tohtoročnému Svetovému dňu chudobných, pápež vo svojom príhovore povzbudil aj svojimi skúsenosťami pri návštevách krajín Afriky.

„Aj odtiaľto je vidieť váš štýl: byť „s Afrikou“ a až potom „pre Afriku“. „Týmito slovami a poďakovaním pápež privítal členov zdravotníckej organizácie za službu obyvateľom afrických krajín, ktorú vykonávajú už 70 rokov od jej vzniku v talianskej Padove.

Pri tejto príležitosti Svätý Otec skonštatoval, že Afričania majú veľký kapitál a prítomných v zaplnenej Aule Pavla VI. povzbudil k jeho podporovaniu:

„V Afrike je veľký intelektuálny kapitál: musíme ho pomôcť rozvíjať. Pred mesiacom som mal stretnutie s univerzitnými študentmi z celej Afriky cez internetový Zoom. Bol som ohromený intelektuálnymi schopnosťami týchto mladých mužov a žien. Prosím, nedovoľte im, aby sa stratili, pomôžme im napredovať, pretože Afrika by sa nemala vykorisťovať, mala by sa podporovať.“

Aby nemali strach čeliť ťažkým výzvam na územiach Afriky, pápež pripomenul svoju apoštolskú cestu do Stredoafrickej republiky a túžbu navštíviť aj Južný Sudán:

„Vaša prítomnosť tu dnes približuje moje srdce ku krajinám, ktoré sú mi obzvlášť drahé, ako napríklad Stredoafrická republika, kam som išiel v roku 2015 otvoriť Svätú bránu v Bangui, a Južný Sudán, kam, ak Boh dá, pôjdem začiatkom budúceho roka. Sú to veľmi chudobné a krehké krajiny, ktoré svet považuje za dôležité len kvôli zdrojom, ktoré sa dajú využiť, a ktoré naopak Pán považuje za svoje obľúbené, kam vás posiela, aby ste boli dobrými Samaritánmi, svedkami jeho evanjelia.“

Svätý Otec poďakoval „Lekárom s Afrikou“ za to, že dávajú hlas tým, ktorí ho nemajú:

„Ďakujem vám, pretože vyjadrujete to, čo Afrika prežíva; pretože upozorňujete na skryté a tiché utrpenie chudobných, s ktorým sa stretávate pri svojej každodennej práci. Vyzývam vás, aby ste naďalej dávali Afrike hlas a priestor, aby sa mohla vyjadriť: Afrika má hlas, ale nie je počuť; musíte otvoriť možnosti, aby bolo počuť hlas Afriky; naďalej dávajte hlas tomu, čo nie je vidieť, jej zápasom a nádejam, aby ste pohli svedomím sveta, ktorý je niekedy príliš zameraný na seba a málo na iných.“

Na záver sa pápež s prítomnými podelil o dojímavú spomienku na stredoafrické Bangui: 

„Keď som bol na návšteve v Bangui, mal som príležitosť navštíviť - náhodou - jednu rehoľnú sestričku, ktorá bola v Afrike, v Konžskej demokratickej republike, viac ako päťdesiat rokov. Prišla do Bangui na kanoe, aby si nakúpila. Bola pôrodnou asistentkou, mala za sebou viac ako dvetisíc pôrodov: bola tam matkou! Táto žena bola pôrodnou asistentkou päťdesiat rokov.

Bola jednoduchá a niesla malé dievčatko vo veku štyri až päť rokov, ktoré jej povedalo: „Mami“. A ja, vtipne, čo som povedal? „To je novicka z vašej kongregácie?“ A ona povedala: „Nie, nie: je to moja dcéra“. Pozrel som na ňu nechápavo. A ona mi povedala: „Viete, pri pôrode matka zomrela, otec odišiel, všetkých opustil. Bola sama a ja som si ju legálne adoptovala.“ Odvážna rehoľníčka, však? Vzala si ju na starosť.

A stále žije tam, v Konžskej demokratickej republike, a stále každú sobotu chodí s kanoe nakupovať do Bangui a vracia sa späť; a stále je pôrodnou asistentkou. Život skrytý, aby dávala život. Chcem vám zanechať len túto momentku. Myslíme na mnohých a mnohé, ktoré podobne ako táto rehoľníčka strávili svoj život v Afrike, aby pomohli Afričanom rásť. Napredujte, buďte odvážni s týmito priekopníkmi, ktorých máme pred sebou!“