Poľsko 11. novembra (E-kai) Jezuita Józef Andrasz je v „Denníčku“ svätej sestry Faustíny spomenutý 59-krát. Bol jej prvým aj posledným duchovným sprievodcom. Napísal prvú knižku o Božom milosrdenstve. Sprevádzal ešte niekoľko kajúcničiek s výraznými mystickými črtami, ktoré k Ježišovi viedol s neobyčajnou prezieravosťou. Mohol by byť patrónom duchovných sprievodcov, ktorí sú dnes mimoriadne potrební, nazdáva sa vicepostulátor procesu jeho blahorečenia o. Mariusz Balcerak SJ.

Joanna Operacz (KAI) – O. Józef Andrasz raz povedal svojej kajúcničke Paule Zofii Tajber, ktorá premýšľala o založení nového rádu, že „také veci je potrebné si vymodliť, vytúžiť“. Túži teraz niekto po blahorečení o. Andrasza a modlí sa za ňu?

o. Mariusz Balcerak SJ: – Povedal by som, že samotné nebo túži po tom, aby bol svätorečený. Svätá sestra Faustína už za to určite oroduje v nebi. Už za svojho života ho považovala za svätca a duše, ktoré si na zemi pomáhali na ceste k svätosti, sú si naisto blízke aj vo večnosti.

Keď Pán Boh niečo chce, najčastejšie to dosahuje prostredníctvom ľudí. V prípade o. Andrasza si pomohol obyvateľmi jeho rodného kraja, okolia Nowego Sączu. Približne od roku 2015 tam funguje hnutie laikov, ktorí rozvíjajú kult o. Andrasza – popularizujú jeho osobnosť, vydávajú publikácie, prosia o jeho orodovanie a povzbudzujú aj iných k modlitbe. Iniciatívna je skupina mužov, ktorí sa stretávajú pri modlitbe a adorácii kópie obraz Milosrdného Ježiša, ktorý putuje po tarnovskej diecéze.

KAI – Je o. Andrasz známou osobnosťou? Zomrel v roku 1963, a teda zrejme už nežije nikto z tých, ktorí ho dobre poznali.

– Medzi našimi spolubratmi už takí nie sú. Niektorí naši starší spolubratia si ho pamätajú z čias, keď boli mladí. Vídali ho, niekedy s ním krátko hovorili, napr. počas prechádzok v záhrade. Dve sestry z Łagiewnikov, obe vo veľmi pokročilom veku, si pamätajú, ako u nich viedol rekolekcie. Jedna z nich si pamätá nejakú kázeň. To je všetko. Hlavným zdrojom poznatkov o o. Andraszovi sú rehoľné dokumenty o ňom – hodnotenia napísané jeho predstavenými, listy, poznámky a pod. Aktuálne sa väčšina tejto dokumentácie nachádza v našom hlavnom dome v Ríme; ide o 16 zväzkov. Ešte som ich nevidel, ale jeden z našich spolubratov sa s nimi predbežne oboznámil a povedal, že v nich nie je nič, čo by bránilo jeho blahorečeniu.

KAI – O. Andrasz je známy najmä ako spovedník sv. Faustíny. Akú rolu odohral v jej živote?

– Keď sestra Faustína prišla do Łagiewnikov (ktoré sa vtedy volali Józefów), o. Andrasz bol „štvrťročným“ spovedníkom Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva – prichádzal raz za štvrťrok a spovedal sestry. Faustína po prvýkrát využila túto službu počas rekolekcií pred doživotnými sľubmi v apríli roku 1933 a otvorila si pred ním srdce. Bola presvedčená, že tento kňaz jej rozumie. O. Andrasz už počas prvej spovede uistil sestru Faustínu, že to, čo sa jej deje, pochádza od Boha. Jeho slová ju upokojili. Predtým mala v tejto veci pochybnosti.

KAI – Nielenže ju uistil, ale ju až opäť navrátil na cesta, z ktorej chcela odísť. Faustína nadobudla presvedčenie, že celá tá záležitosť, najmä maľovanie obrazu Ježiša Milosrdného, ju presahuje. Poprosila o. Andrasza o potvrdenie tohto presvedčenia, ale on jej rozhodne odpovedal: „Neuvoľňujem vás z ničoho a nemôžete sa brániť týmto vnútorným vnuknutiam…“.

– Áno, jeho úloha bola prelomová. Predstavme si, čo by sa stalo, keby sa svätá Faustína toho všetkého vzdala! Považovala o. Andrasza za autoritu a keďže bola pokorná a poslušná, poslúchla ho. Neskôr si poznamenala, že ten rozhovor jej uvoľnil krídla k letu. Napísala: „Tak dlho som sa bránila Božej milosti a bál sa jej, no a teraz sám Boh prostredníctvom o. Andrasza odstránil všetky ťažkosti. Môj duch sa obrátil k slnku a rozkvitol v Jeho lúčoch len pre Neho…“

O. Andrasz bol jej prvým duchovným sprievodcom v reholi a tiež jej posledným duchovným sprievodcom. Využívala túto službu, keď bývala v Krakove – v noviciáte a počas posledného pol roka života. Poslednýkrát ju spovedal v deň, keď zomrela. To on jej pomohol očistiť si naposledy dušu pred stretnutím s Bohom.

KAI – A akú rolu zohral neskôr? Obetavá, neúnavná práca blahoslaveného kňaza Michała Sopoćku je dosť dobre známa, ale účasť o. Andrasza na rozvoji kultu Božieho milosrdenstva je téma, ktorá snáď ešte čaká na popísanie.

– Ešte počas vojny o. Andrasz opatrne a prezieravo – keďže kult ešte nebol oficiálne potvrdený – inicioval medzi sestrami v Łagiewnikoch modlitbu k Božiemu milosrdenstvu. Povzbudzoval sestry, aby sa zverili Ježišovi Milosrdnému a modlili sa korunku. Po vojne, keď videl hrozné materiálne, duchovné aj morálne škody, podporoval cirkev v obnove a dával ľuďom nádej, povzbudzoval ich vo viere v to, že Ježiš ich miluje a na všetkých mu záleží.

KAI – O. Andrasz sa so sestrou Faustínou rozprával iba počas spovede, nemohol teda o týchto rozhovoroch rozprávať ani písať. Všetko o ich vzťahu teda vieme iba z „Denníčka“, však?

– „Denníček“ je hlavným zdrojom. O. Andrasz je tam spomenutý 59-krát. Okrem toho napísal o. Andrasz knižku „Božie milosrdenstvo, dôverujeme Ti“, ktorá bola po prvýkrát vydaná v roku 1947. Popísal v nej poslanie sestry Faustíny a jej vízie, vysvetlil význam obrazu a pobožnosti a tiež to, v čom spočíva dôvera v Ježiša Milosrdného.

Keď použijeme perspektívu tohto diela, môžeme veľa povedať o jeho autorovi. Bol to človek, ktorý rozlišoval, bol múdry (absolvoval kvalitné štúdiá, slovom i písmom ovládal štyri jazyky – latinčinu, gréčtinu, francúzštinu a nemčinu). Mal veľké duchovné skúsenosti, využíval ignaciánske duchovné cvičenia a sám ich viedol. „Caritas discreta“, čiže prezieravá láska, o ktorej písal sv. Ignác z Loyoly, je uňho jednoznačne viditeľná.

Máme duchovný denník uršulínky blahoslavenej Klemensy Staszewskiej, ktorý je akýmsi zápisníkom o jej korešpondencii s o. Andraszom. To, ako ju oslovuje, ako jej pomáha pri rozlišovaní rôznych vnuknutí, kedy jej odporúča opatrnosť a kedy povzbudzuje k smelosti, to všetko dokazuje, že tento človek múdro a s istotou viedol duše k Ježišovi.

KAI – Preto ho tak veľa ľudí prosilo o duchovné sprevádzanie? O. Andrasz odohral významnú rolu nielen v živote sv. Faustíny, ale tiež v životoch niekoľkých známych pobožných žien, napr. blahoslavenej Aniely Salawy, Pauly Tajber, sestry Kaliksty Piekarczyk, sestry Emmanuely Kalb. Ako k tomu došlo?

– Povedal by som, že išlo o človeka, ktorý bol kontemplatívny v činnosti. Veľa sa modlil, bol pokojný, asketický, ponorený do modlitby a do lásky k Ježišovi – na druhej strane však bol mimoriadne aktívny. Viedol duchovné cvičenia pre rehole, najmä ženské, aj pre bohoslovcov; písal do časopisu „Posol Srdca Ježišovho“, bol riaditeľom Vydavateľstva modlitebného apoštolátu, preložil mnoho kníh, ktoré boli vydané v sérii „Knižnica vnútorného života“, propagoval kult Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, angažoval sa v mariánskom bratstve a okrem toho sa denne venoval pastorácii – slúžil sväté omše, spovedal. Keďže bol osvedčeným duchovným sprievodcom a spovedníkom, jeho dobré meno sa zaiste rozšírilo po Krakove. Jedna rehoľa ho odporúčala druhej.

Keď má Boh nejaké posolstvo určené svetu alebo nejakej skupine ľudí, vyberá si určité osoby, ktoré sa stávajú kanálmi Jeho milosti. Spiritualita všetkých spomenutých žien obsahovala silné mystické črty, ktoré evidentne potrebovala cirkev v tom čase a na tom mieste. A Krakov evidentne potreboval osobu, akou bol o. Józef Andrasz. Božia prozreteľnosť je mimoriadne precízna.

KAI – Rôzni svätí sa stávajú patrónmi rôznych skupín ľudí. Koho patrónom môže byť o. Andrasz?

– Mohol by sa stať dokonalým patrónom spovedníkov a duchovných sprievodcov. Dnes sú duchovní sprievodcovia veľmi potrební. Veľa osôb hľadá kňazov, ktorí by im mohli dať nielen rozhrešenie, ale aj duchovnú radu. O. Andrasz bol oddaný cirkvi, bol poslušný a múdry. Mal vedomosti, intuíciu aj skúsenosti, a tiež to, čo my, jezuiti, nazývame schopnosťou duchovného rozlišovania.

KAI – A nešetril sa! Bol tiež vzorom horlivosti...

– Áno. Keď hľadíme na počet jeho aktivít, môžeme dôjsť k záveru, že Pán Boh mu dával neobyčajne veľa síl, aby to všetko zvládol. Bol neuveriteľne pracovitý.

-

O. Mariusz Balcerak SJ (1979) – teológ, vicepostulátor procesu blahorečenia o. Józefa Andrasza, viceprefekt baziliky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Krakove. Vedie ignaciánske duchovné cvičenia, je spojený o. i. so spoločenstvami: Charizmatické spoločenstvo NAIN a Ruženec mužov (Zdroj: E-kai / Preložil: Marián Hamada)