Egypt 10. novembra (RV) Prinášame plné znenie prejavu, ktorý predniesol štátny sekretár kardinál Pietro Parolin na XXVII. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP27), ktorá sa koná v egyptskom Šarm aš-Šajchu.

Pán predseda,

v mene pápeža Františka vás všetkých srdečne pozdravujem a ubezpečujem vás o jeho blízkosti, podpore a povzbudení pri vašej usilovnej práci na plodnom výsledku tejto konferencie.

Pred niekoľkými dňami v Bahrajne zdôraznil svoju nádej, že konferencia COP27 môže byť krokom ku "konkrétnym a obozretným rozhodnutiam, ktoré treba prijať s ohľadom na mladé generácie, skôr než bude neskoro a ich budúcnosť bude ohrozená!"

Ide o prvé zasadnutie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), na ktorom sa Svätá stolica zúčastňuje ako zmluvný štát dohovoru aj Parížskej dohody. Tento dôležitý krok je v súlade s oznámením pápeža Františka, že Svätá stolica sa v roku 2020 zaviaže k cieľu znížiť čisté emisie na nulu na dvoch úrovniach:

1) Po prvé, Vatikánsky mestský štát sa zaviazal k nulovým čistým emisiám do roku 2050 tým, že zintenzívnil svoje úsilie o zlepšenie environmentálneho riadenia, ktoré prebieha už niekoľko rokov;

2) Po druhé, Svätá stolica sa zaviazala podporovať vzdelávanie v oblasti integrálnej ekológie. Politické, technické a prevádzkové opatrenia totiž nestačia a musia byť spojené s technickým prístupom, ktorý podporuje nový spôsob života a zároveň podporuje obnovený model rozvoja a udržateľnosti založený na starostlivosti, bratstve a spolupráci ako ľudskosti a na posilnení "spojenectva medzi človekom a životným prostredím".

Pán predseda,

sociálno-ekologická kríza, ktorú prežívame, je vhodnou príležitosťou na individuálnu a kolektívnu premenu a na konkrétne rozhodnutia, ktoré už nemožno odkladať. Ľudská tvár klimatickej krízy je pre nás veľkou výzvou. Je našou morálnou povinnosťou prijať konkrétne opatrenia na prevenciu a reakciu na čoraz závažnejšie humanitárne dôsledky spôsobené zmenou klímy. Znepokojujúcim signálom je rastúci počet migrantov, ktorí sú z tohto dôvodu vysídlení. Aj keď nemajú prístup k medzinárodnej ochrane, štáty ich nemôžu nechať bez konkrétnych riešení, ktoré zahŕňajú oblasti adaptácie, zmierňovania a odolnosti. Ak to nie je možné, je dôležité uznať migráciu ako formu adaptácie a zvýšiť dostupnosť a flexibilitu pravidelných migračných ciest.

Znepokojujúco musíme pripustiť, že globálne udalosti ako Covid-19 a rastúci počet konfliktov vo svete so svojimi vážnymi etickými, sociálnymi a hospodárskymi dôsledkami hrozia narušením globálnej bezpečnosti, zhoršením nedostatku potravín, podkopávaním multilateralizmu a dokonca zatienením nášho úsilia tu v Šarm aš-Šajchu.

To nemôžeme dovoliť. Zmena klímy na nás nepočká. Náš dnešný svet je príliš závislý a nemôže si dovoliť, aby bol štruktúrovaný do neudržateľných blokov izolovaných krajín. Je čas na medzinárodnú a medzigeneračnú solidaritu. Musíme byť zodpovední, odvážni a perspektívni nielen kvôli sebe, ale aj kvôli našim deťom.

Minulý rok na konferencii COP26 v Glasgowe pápež František poslal posolstvo, v ktorom zdôraznil, že "rany, ktoré ľudstvu spôsobila pandémia Covid-19 a fenomén klimatických zmien, sú porovnateľné s ranami spôsobenými globálnym konfliktom". Toto posolstvo teraz nadobúda ešte väčší význam. Naša politická vôľa by sa mala riadiť vedomím, že buď spolu zvíťazíme, alebo spolu prehráme.

Musíme si uvedomiť, že cesta k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody je náročná a že máme čoraz menej času na nápravu. Cop27 nám ponúka ďalšiu príležitosť, ktorú nemožno premárniť. Je to príležitosť, ale aj výzva, aby sme sa seriózne zaoberali štyrmi piliermi Parížskej dohody: zmierňovaním, adaptáciou, financovaním, stratami a škodami. Tieto štyri piliere sú navzájom prepojené a sú otázkou spravodlivosti a rovnosti. Nemali by sme zanedbávať ani neekonomickú stránku strát a škôd, ako je napríklad strata kultúrneho dedičstva. Tu sa máme čo učiť od pôvodných obyvateľov.

Pristúpením k Dohovoru a Parížskej dohode sa Svätá stolica ešte viac zaväzuje, že bude spoločne pokračovať na tejto ceste pre spoločné dobro ľudstva a najmä pre mladých ľudí, ktorí od nás očakávajú starostlivosť o súčasné a budúce generácie.