Bahrajn 10. novembra (RV) Ponúkame preklad príspevku profesora Ahmeda Al-Tayeba, veľkého imáma Al-Azhar Al-Sharif a predsedu Moslimskej rady starších, ktorý predniesol na záver Bahrajnského fóra pre dialóg za prítomnosti predstaviteľov náboženstiev z Východu a Západu, vrátane pápeža Františka. Pracovný preklad priniesla Česká sekcia Vatican News.
Pripomienky Jeho Eminencie profesora Ahmeda Al-Tayeba, veľkého imáma Al-Azhar Al-Sharif a predsedu Moslimskej rady starších
V mene Boha, Milosrdného a Súcitného
Všetka chvála patrí Bohu.
Boží mier a požehnanie nech je s naším učiteľom, prorokom Mohamedom, jeho spoločníkmi a jeho rodinou.
Vaše Veličenstvo kráľ Hamad bin Isa, kráľ Bahrajnského kráľovstva, nech vás Boh ochraňuje, drahý brat pápež František, hlava Katolíckej cirkvi, dámy a páni, nech na vás všetkých zostúpi Boží pokoj a požehnanie!
Na úvod svojho vystúpenia by som chcel vyjadriť úprimné poďakovanie a uznanie Vášmu Veličenstvu kráľovi Hamadovi a Vášmu ctihodnému ľudu, ľudu Bahrajnského kráľovstva, za pozvanie zúčastniť sa na tomto veľkom a dôležitom fóre s názvom "Východ a Západ pre ľudské spolužitie".
Ide o veľmi dôležité historické fórum, na ktorom sa stretávajú vysoko uznávaní vedci, múdri vodcovia, intelektuáli, politici a mediálne osobnosti z Východu i Západu. Preto si zaslúži, aby sa zapísala do histórie a aby jej poznámky a odporúčania boli hrdo zapísané zlatými písmenami, pretože je aktuálnou odpoveďou na súčasné výzvy, ktoré sa prejavujú naprieč hranicami času a miesta.
Z dôvodov, ktoré súvisia s miestom konania v Bahrajnskom kráľovstve, ktorého históriu hrdo definuje jeho ušľachtilý ľud, ktorý si vždy vážil rozmanitosť a akceptáciu ostatných bez ohľadu na rozdiely v rase, viere, zmýšľaní alebo kultúre. Toto historické dedičstvo dalo bahrajnskému ľudu zvláštnu schopnosť prijímať civilizácie a kultúry v duchu dialógu a stretávania. Z najlepších aspektov týchto civilizácií vytvorili zdroj tvorivej energie, ktorá podporuje sociálnu stabilitu a konštruktívny spoločenský rozvoj.
Pokiaľ ide o čas, ktorý robí toto stretnutie a jemu podobné nevyhnutnosťou a záchranným lanom, krutosť nášho sveta voči ľudstvu sa prehĺbila s porušovaním najzákladnejších práv človeka na minimálnu bezpečnosť jeho života a zachovanie jeho vrodenej ľudskej prirodzenosti, ktorú mu daroval Boh.
V dôsledku manipulácie s vedomím a svedomím človeka a jeho rozptýlenia uspokojovaním jeho inštinktov namiesto uspokojovania potrieb jeho duše, citov a svedomia sa totiž jeho city úplne pomýlili. Tieto potreby totiž nie sú menej dôležité ako potreby tela. Plnenie týchto duchovných požiadaviek je oveľa dôležitejšie, ba dokonca nevyhnutné, pretože sú kľúčom k dosiahnutiu vnútornej rovnováhy, stability a pokoja mysle každého človeka bez ohľadu na to, ako bol vychovaný alebo kde a kedy žije.
Prítomní páni, nemyslím si, že je potrebné opakovať slová o konflikte, ktorý dnes ľudstvo prežíva, či už na Východe alebo na Západe, ani hľadať príčiny tohto konfliktu, jeho tragédií či trpkých dôsledkov, ktoré sužujú človeka v dvadsiatom prvom storočí. Ako všetci dobre viete, existujú vojny, krviprelievanie, ničenie, zmätok, osirelé deti, vdovstvo, chudoba, strata, prisťahovalectvo, vysídľovanie a strach z neznámej budúcnosti, v ktorej vládne neistota a neustále obavy.
Obraz je príliš pochmúrny na to, aby sme si mysleli, že existuje nejaká nádej, ale keď sa začneme zamýšľať nad príčinou všetkých týchto tragédií, čoskoro si uvedomíme, že je to "absencia spravodlivosti". Je to poriadok, ktorý Boh stvoril, aby zabezpečil stabilitu v spoločnosti a udržal rovnováhu, ktorá v živote človeka chýba, teda medzi jeho telom a dušou. Keď sa takýto božský poriadok nedodržiava, narúša sa poriadok celého sveta a prírody.
Nehovoriac o tých, ktorí sa stali obeťami trhovej hospodárskej politiky, ako je chamtivosť, ktorá vyvoláva nadmernú túžbu vlastniť a spotrebovávať, obchod s ťažkými a smrtiacimi zbraňami a vývoz zbraní do krajín tretieho sveta. Nezabúdajme, čo všetko je potrebné na to, aby sa obchod so zbraňami rozvíjal, podnecoval sektárske a rasové spory a vyvolával rozpory a konflikty, čo vedie k nestabilite kedysi bezpečných a spoľahlivých krajín.
V skutočnosti je zoznam našich bolestí a utrpení taký početný, že človek môže ľahko upadnúť do pesimizmu, dezilúzie a nedostatku nádeje na svet, v ktorom by mal prevládať mier a spolužitie; svet, v ktorom by spolupráca a dobrá vôľa mali byť najvýraznejšími črtami; svet, v ktorom by vojna mala byť výnimkou. Ako sa môže takáto nádej naplniť na našej planéte, kde len jedno percento obyvateľstva vlastní polovicu svetového bohatstva a kde len 100 ľudí má viac majetku ako 4 miliardy ich spoluobčanov?
Ešte horšie je, že tieto tragédie a katastrofy sú podporované filozofickými teóriami, ktoré sa stali realitou západnej spoločnosti, absorbovanou západným vedomím. Tieto teórie ovládli vnímanie politikov a ovplyvnili ich rozhodovanie o vzťahoch s rozvojovými a chudobnými krajinami. Zrejmými príkladmi takýchto teórií sú "stret civilizácií", "koniec dejín" a "globalizácia".
Všetky tieto koloniálne a imperialistické teórie pripravujú pôdu pre nový svetový systém, ktorý ovláda ľudí a národy. Pred niekoľkými dňami sme počuli vyjadrenie jedného z najvyšších európskych predstaviteľov, ktorý označil Európu za idylickú "záhradu" prosperity a zvyšok sveta v podstate za "džungľu". Takéto nezodpovedné vyhlásenia svedčia len o hrubej neznalosti východných civilizácií a ich histórie, ktorá je stará viac ako päťtisíc rokov, nie len tristo či štyristo rokov.
Väčšinu súčasných obáv Východu zo Západu v rovnakej miere zdieľajú významní elitní západní myslitelia, vládcovia a významní vodcovia. Niektorí si uvedomujú, že západná politika sa stala neúčinnou pri riešení medzinárodných kríz. Prejavy vojenskej sily totiž ohrozujú reálnu politiku. Som zástancom nahradenia politiky kultúrou v medzinárodných vzťahoch. Má schopnosť porozumieť ľuďom a zahrnúť ich rôzne aspekty, či už fyzické, duchovné, intelektuálne alebo emocionálne. (1)
Dámy a páni,
musím zdôrazniť, že nie som zbytočne pesimistický, ani som sa nevzdal nádeje, že vzťahy medzi Západom a Východom sa čoskoro obnovia prostredníctvom integrácie a vzájomnej spolupráce, keď sa prelomia hranice a dosiahne sa jednota, keď sa skončí izolácia medzi Západom a Východom z minulého storočia, keď sa obaja budú spoliehať na toho druhého v novom vzťahu založenom na spolupráci, stabilite a bezpečnosti, v ktorom bude spravodlivý mier pre všetkých.
Možno by sa dalo povedať, že Západ potrebuje múdrosť Východu, jeho náboženstvo a morálne hodnoty, na ktorých boli jeho ľudia vychovaní, ako aj ich vyvážený pohľad na človeka, vesmír a nášho Stvoriteľa. Potrebuje duchovnosť Východu a jeho hlbokú meditáciu o realite, aby už nebola zaslepená uprednostňovaním pominuteľného pred večným. Je pravda, že "všetko, čo sa blyští, nie je zlato", ako hovorí staré príslovie. Západ potrebuje východné trhy a ich pracovnú silu pre svoje továrne v Afrike, Ázii a na ďalších miestach. Potrebuje tiež suroviny, ktoré sa nachádzajú hlboko v týchto dvoch kontinentoch a bez ktorých Západ nemôže nič vyrobiť. Nie je spravodlivé ani férové odmeňovať pomoc chudobou, nevedomosťou a chorobami.
To isté možno povedať o Východe, ktorý potrebuje prijať západné technológie a využívať ich na svoj technologický a hospodársky rozvoj, ako aj dovážať priemyselné, zdravotnícke, obranné a iné výrobky zo západných trhov. Ľudia na Východe potrebujú nový pohľad na Západ, plný spravodlivosti a lásky. Potrebujú tiež tolerantné pochopenie západných občianskych zvyklostí a západných obyčajov a ich interpretáciu cez prizmu osobitných okolností, vývoja a reakcií, za ktoré Západ draho zaplatil počas mnohých storočí.
Moslimskí učenci by mali naďalej zdôrazňovať, čo islam predstavuje v zmysle ušľachtilých ideálov, ľudského bratstva a spolupráce a ďalších spoločných bodov, na ktorých sa Západ i Východ zhodujú a ktoré vítajú. Okrem toho by sa mali usilovne snažiť oboznámiť západných ľudí s pravým islamom.
Je pozoruhodné, že mnohí moslimovia emigrovali a usadili sa na Západe a stali sa neoddeliteľnou súčasťou jeho sociálnej štruktúry. Mnohé aspekty západného života sa preniesli na obyvateľov Východu a ovládli ich tradície, zvyky a moderné správanie. Ovplyvnila veľkú časť ich myslenia a perspektív - dokonca aj ich vzdelávacie osnovy a spôsob myslenia. A je toho oveľa viac, čo dláždi cestu alebo skôr vedie k novému vzťahu s vyváženými civilizáciami, ktoré si zachovávajú svoje kultúry, črty a odlišnosti bez kultúrnej nadvlády alebo prispôsobovania sa prostredníctvom vojen a systematického ničenia, ktoré je súčasťou stretu civilizácií.
Toho sa chytil moderný mysliteľ Tzvetan Todorov vo svojej knihe Strach z barbarov. Vo svojej knihe uvádza: "Západná kultúra by sa nemala prezentovať ako jediná civilizovaná spoločnosť a ako štandard pre posudzovanie iných kultúr. Všetky zásahy do iných kultúr sú zneužitím moci. Slobodu a rovnosť nemožno zaviesť násilím, inak by sme sa mohli stať nerozoznateľnými od tých, ktorých nazývame barbarmi" (2).
Vážení účastníci,
v súčasnosti existuje východná islamská teória, ktorá nahrádza teóriu "stretu civilizácií", známa ako "civilizačné poznanie", ktorá nedávno vzbudila záujem významných mysliteľov a učencov. Bola zavedená ako reakcia na teóriu "stretu civilizácií", ktorá presadzuje otvorenosť voči druhej strane a spoznávanie sa každej strany s druhou v rámci spolupráce a vzájomného prospechu s cieľom dosiahnuť Boží zámer - zaľudniť zem, dosiahnuť prosperitu a vyhnúť sa korupcii vo všetkých jej formách.
Táto teória je založená na slove "Ta'aaruf" (známosť), ktoré sa nachádza v Koráne ako objasnenie platných globálnych vzťahov medzi národmi a ľuďmi. Je založený na troch základných princípoch Koránu:
Po prvé: Korán uvádza konkrétnu a všeobecne známu skutočnosť, že Boh stvoril ľudí, ktorí sa líšia rasou, farbou pleti, jazykom, náboženstvom a ďalšími vlastnosťami. V týchto aspektoch sa budú líšiť až do konca vekov. Všemohúci Boh hovorí: "A keby tvoj Pán chcel, mohol by urobiť z ľudstva jedno spoločenstvo, ale oni sa neprestávajú líšiť." (Korán, 11:118)
Po druhé: Korán ďalej na základe prvého princípu uvádza, že človek bol stvorený slobodný a schopný vybrať si svoju vieru, náboženstvo, ideológiu a doktrínu. Táto skutočnosť vychádza z predchádzajúceho princípu, pretože ak je pre ľudí prirodzené, že sa líšia vo viere, vyplýva z toho, že musia mať slobodnú voľbu akejkoľvek viery. Boh hovorí: "V náboženstve nech nie je nijaký nátlak! A už teraz je správne vedenie jasne odlíšené od omylu!" (Korán, 2:256) Boh tiež hovorí svojmu prorokovi: "Všetci ľudia, ktorí sa rozhodli pre správnu vieru, sú povinní sa jej pridŕžať." "Tak čo, nútil by si ľudí, aby sa stali veriacimi?" (Korán, 10:99)
Po tretie: Ak vieme, že Korán stanovuje predchádzajúce dva princípy, že ľudia sú rôzni a že majú slobodu viery, aký je vzťah medzi ľuďmi podľa filozofie Koránu? Jediný spôsob, ako môže tento vzťah fungovať, je zoznámenie, ktoré Boh ustanovil pre vzťahy a interakcie medzi ľuďmi. To je jasne uvedené v Koráne: "Ľudia, veru sme vás stvorili z muža a ženy a rozdelili sme vás na národy a kmene, aby ste sa navzájom poznali. Ale najvznešenejší z vás pred Bohom je ten, kto je najzbožnejší - a Boh je vševediaci a dobre sa vyzná." (Korán, 49:13)
Tretia zásada, logicky odvodená z predchádzajúcich dvoch, sa dá formulovať ako pravidlo: Vzťahy medzi ľuďmi spomínané v Koráne sú vzťahy mieru a známosti.
Koránske pravidlá, ktorými sa riadia medziľudské vzťahy, sú teda vymenované logicky, bez možnosti reinterpretácie alebo skreslenia. Prirodzené rozdiely si vyžadujú slobodu viery, ktorá zasa znamená mierové vzťahy medzi ľuďmi.
Dámy a páni,
dúfam, že vás neunaví neustále tvrdenie, že islam je náboženstvo mieru a rovnosti. To, čo sa tu a tam hovorí a propaguje o inštitúcii vojny v islame proti neveriacim, sú nepravdy, ba priam lži o islame a živote jeho proroka, aj keď to tvrdia niektorí stúpenci toho istého náboženstva, náboženstva, ktoré je založené na dôkazoch a dôkazoch, nie na dvojzmysloch a lžiach.
Poznámka na záver:
Oceňujem a chválim názov tohto dôležitého fóra pre dialóg medzi Východom a Západom a jeho význam pre ľudské spolužitie. Som si však vedomý zložitých podmienok, ktorým čelí náš moderný svet, a hrozieb pre ľudskú existenciu a stabilitu národov. Pretože si ako človek uvedomujem a oceňujem závažnosť týchto zložitých kríz, vyzývam najmä náboženských vedcov a mysliteľov, aby venovali viac úsilia vzdelávaniu mladých ľudí o týchto nesporných faktoch týkajúcich sa náboženského kontextu. Mali by prispôsobiť moderné akademické programy tak, aby učili a viedli mladých ľudí k presvedčeniu, že v živote je miesto pre ľudí rôznych vierovyznaní, rás, farieb pleti a jazykov z hľadiska náboženskej filozofie a že kultúrna rozmanitosť obohacuje civilizáciu a prináša mier, ktorý chýba.
Okrem toho vyzývam svojich bratov, moslimských učencov, na celom svete, zo všetkých doktrín, siekt a myšlienkových smerov, aby viedli islamský dialóg, dialóg jednoty, súdržnosti a nápravy, dialóg islamského bratstva, bez rozdelenia, nezhôd a predovšetkým sektárskych sporov. Je potrebné zamerať sa na spoločné črty a styčné body s pochopením rozdielov. Spoločne zažeňme všetky reči o nenávisti, provokáciách a exkomunikácii a nechajme bokom dávne i moderné konflikty vo všetkých ich podobách a so všetkými ich negatívnymi dôsledkami. S láskou v srdci adresujem túto výzvu našim šiitským moslimským bratom. Opätovne zdôrazňujem, že starší učenci z Al Azhar a Moslimskej rady starších a ja sme pripravení usporiadať podobné stretnutia s otvorenými srdcami a vystretými rukami, aby sme si mohli spoločne sadnúť za jeden okrúhly stôl, odložiť naše rozdiely a posilniť našu islamskú jednotu na pozíciách, ktoré sú známe ako praktické a slúžia cieľom islamu a jeho zákonu, ktorý moslimom zakazuje podľahnúť výzvam na rozdelenie a roztrieštenie.
Musíme sa vyhnúť tomu, aby sme sa dostali do pasce ohrozovania stability domova a využívania náboženstva na rozdúchavanie nacionalistických a ideologických nálad, nehovoriac o zasahovaní do krajín a ich suverenity či kradnutí ich pôdy. Pevne verím, že ak budeme mať dobrú vôľu a odhodlanie, môžeme vytvoriť občiansky model, ktorý bude prezentovať islam a moslimov tak, ako si toto náboženstvo právom zaslúži, náboženstvo, ktoré si vyžaduje, aby sa k nemu jeho prívrženci správali spravodlivo pred ostatnými.
Pri tejto významnej príležitosti organizovania dialógu medzi Východom a Západom v záujme ľudského spolužitia sa pripájam k všetkým, ktorí sa usilujú o mier a dobro. Vyzývam tiež na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, aby boli ušetrené životy nevinných ľudí, ktorí sa na tejto násilnej tragédii nepodieľajú. Vyzývam, aby sme vztýčili vlajku mieru, nie víťazstva, a aby sme si sadli k dialógu a rokovaniam. V skutočnosti vyzývam na ukončenie všetkých prebiehajúcich bojov na Zemi alebo aspoň na predĺženie prímeria, na obnovenie mostov dialógu, porozumenia a dôvery a na nastolenie mieru vo svete plnom rán.
Alternatívou sú vážnejšie dôsledky pre obyvateľov Východu a Západu.
Ďakujem vám za pozornosť a nech vás všetkých sprevádza Boží pokoj a požehnanie.
-
1 Problém civilizácie - Zaki Al Milad: Ako budovať našu budúcnosť v meniacom sa svete, strana 59, Beriut 2008
2 Vzájomný strach Východu a Západu - Al Tijani Bul Awali, strana 178, Maroko 2021
Pracovný preklad: Česká redakcia Vatican News
