[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 04. 12. 2022   Meniny má Barbora, Barbara      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež zhrnul svoju návštevu v Bahrajne: Dialóg je kyslíkom pokoja
P:3, 09. 11. 2022 15:45, ZAH



Foto: SpC-Vatican


Vatikán 9. novembra (RV) Pri generálnej audiencii v stredu 9. novembra pápež František prijal veriacich na Námestí sv. Petra. Ako zvyčajne po návrate z apoštolskej cesty zhrnul za čerstva svoju skúsenosť z Bahrajnu, kde strávil štyri dni od 3. do 6. novembra, a verejne sa poďakoval všetkým spolupracovníkom za dôkladnú prípravu a realizáciu podujatia.

Odkaz apoštolskej cesty zhrnul do troch slov: „dialóg“, „stretnutie“ a „kráčanie“. „Dialóg je kyslíkom pokoja,“ zdôraznil vo svojom príhovore.

O rodinnú atmosféru audiencie sa postarala dvojica detí, ktoré sa s dôverou spontánne priblížili k Svätému Otcovi. On ich s láskavým gestom pozval sadnúť si mu k nohám aj počas katechézy.

Blahorečenie sestry Márie Karoly v Keni

V závere stretnutia dal pápež František zatlieskať novej blahoslavenej:

„Minulú sobotu bola v Meru v Keni blahorečená sestra Mária Karola Cecchinová z Kongregácie sestier sv. Jozefa Benedikta Cottolenga, ktorá zomrela v roku 1925 vo veku 48 rokov, keď vydávala svedectvo o evanjeliu lásky ľuďom v Afrike. Nech jej príklad dobrej a múdrej ženy je oporou všetkým, ktorí pracujú na šírení Božieho kráľovstva. Zatlieskajme novej blahoslavenej!“

Sústrasť Cypru po úmrtí metropolitu Chryzostoma

Pri generálnej audiencii pápež vyslovil aj svoju sústrasť pravoslávnej cirkvi na Cypre, kde 7. novembra zomrel tamojší pravoslávny metropolita Chryzostomos II. Úrad metropolitu zastával od roku 2006 a v decembri 2021 sa v Nikózii osobne stretol s pápežom Františkom pri jeho návšteve ostrova. Osobnosť duchovného pastiera, ktorý zomrel vo veku 81 rokov po dlhej chorobe, pripomenul pápež František týmito slovami:

„Moje myšlienky teraz smerujú k cyperskému ľudu, ktorý prežíva národný smútok za Jeho Blaženosťou Chryzostomom II. Bol prezieravým duchovným pastierom, mužom dialógu a milovníkom mieru, ktorý sa usiloval podporovať zmierenie medzi rôznymi komunitami v krajine. S vďačnou láskou spomínam na bratské stretnutia, ktoré sme prežili na Cypre počas mojej minuloročnej návštevy. Modlime sa za večný odpočinok jeho duše.“

Výzva k modlitbe za Ukrajinu

Ani dnes nezabudol Svätý Otec povzbudiť veriacich k pokračovaniu v modlitbe za mier na Ukrajine:

„Obnovujem svoju výzvu k modlitbe za sužovanú Ukrajinu: prosme Pána o pokoj pre tento ľud, ktorý tak veľmi trpí a ktorý znáša toľko krutosti, toľko krutosti zo strany žoldnierov, ktorí vedú vojnu.“

Na úvod ku katechéze zaznelo čítanie z proroka Izaiáša:

«Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy. […] Z mečov si ukujú radlá a zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezodvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju». (Iz 2,2.4)

-

Apoštolská cesta v Bahrajne
Katechéza 9. novembra 2022

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Skôr než začnem hovoriť o tom, čo som pripravil, chcel by som upozorniť na tieto dve deti, ktoré sem prišli. Nepýtali si povolenie, nepovedali: „Ach, bojím sa“: prišli priamo. Takýto máme byť s Bohom: priami. Dali nám príklad, ako sa máme správať k Bohu, k Pánovi: ísť vpred! On nás vždy čaká. Dobre mi urobilo vidieť dôveru týchto dvoch detí: bol to príklad pre nás všetkých. Takto sa musíme vždy približovať k Pánovi: so slobodou. Vďaka!

Pred tromi dňami som sa vrátil z cesty do Bahrajnského kráľovstva, ktoré som nepoznal, skutočne: nevedel som aké je to kráľovstvo. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí sprevádzali túto návštevu svojimi modlitbami, a opätovne vyjadriť vďaku Jeho Veličenstvu kráľovi, ostatným vrchným predstaviteľom, miestnej cirkvi a ľuďom za srdečné prijatie.

Chcem sa tiež poďakovať organizátorom ciest: príprava tejto cesty si ozaj vyžaduje pohyb ľudí, Štátny sekretariát tvrdo pracuje na príprave prejavov, na príprave logistiky, na všetkom, toľko ľudí je v pohybe... a potom prekladatelia... ďalej žandársky zbor, zbor Švajčiarskej gardy, sú skutočne skvelí. Je to obrovský kus práce! Všetkým vám by som chcel verejne poďakovať za všetko to, čo robíte, aby cesta pápeža prebehla dobre. Ďakujem.

Natíska sa otázka: prečo chcel pápež navštíviť túto malú krajinu s veľmi početnou islamskou väčšinou? Existuje veľa kresťanských krajín: prečo nejde najprv tam či onam? Rád by som odpovedal tromi slovami: dialóg, stretnutie a kráčanie.

Dialóg: príležitosťou na dlho vytúženú cestu bolo pozvanie kráľa na fórum o dialógu medzi Východom a Západom. Dialóg, ktorý slúži na objavovanie bohatstva tých, ktorí patria k iným národom, iným tradíciám, iným vieram. Bahrajn, súostrovie zložené z mnohých ostrovov, nám pomohol pochopiť, že človek nesmie žiť izolovane, ale musí sa zbližovať.

V Bahrajne, tvorenom ostrovmi, sú si k sebe blízko, vzájomne sa prepájajú. Je to v záujme pokoja, a dialóg je „kyslíkom mieru“. Nezabudnite na toto: dialóg je kyslíkom pokoja. A to aj v súvislosti s pokojom v domácnostiach. Ak tam vznikla vojna medzi manželom a manželkou, vďaka rozhovoru vykročia ďalej v pokoji. Aj v rodine treba viesť dialóg: zhovárať sa, lebo dialógom chránime pokoj.

Pred takmer šesťdesiatimi rokmi Druhý vatikánsky koncil, keď hovoril o budovaní stavby pokoja, uviedol, že „toto dielo si vyžaduje, aby [ľudia] rozšírili svoje mysle a srdcia za hranice vlastného národa, odložili všetok národný egoizmus a všetky ambície po nadvláde nad inými národmi a namiesto toho pestovali hlbokú úctu k celému ľudstvu, ktoré teraz zápasí o väčšiu jednotu“ (Gaudium et spes, 82).

V Bahrajne som cítil túto potrebu a dúfal som, že na celom svete budú náboženskí a občianski vodcovia schopní vidieť poza svoje vlastné hranice, poza svoje vlastné komunity a dbať o celok. Len tak sa dajú riešiť niektoré univerzálne problémy, napríklad zabúdanie na Boha, tragédia hladu, starostlivosť o stvorenie, pokoj vo svete. Treba na to myslieť ako na celok.

V tomto zmysle fórum dialógu s názvom „Východ a Západ za ľudské spolunažívanie“ vyzvalo rozhodnúť sa pre cestu stretnutia a odmietnuť cestu konfrontácie. Ako veľmi to potrebujeme! Ako veľmi sa len potrebujeme stretnúť! Myslím na šialenú vojnu, skutočne šialenú, ktorej obeťou je sužovaná Ukrajina, i na mnohé ďalšie konflikty, ktoré sa nikdy nevyriešia detinskou logikou zbraní, ale len miernou silou dialógu.

Avšak okrem Ukrajiny, ktorá je sužovaná, pomyslime na vojny, ktoré trvajú už roky, spomeňme si na Sýriu - viac ako desať rokov! - pomyslime na Sýriu, myslime na deti v Jemene, myslime na Mjanmarsko: vojny sú všade! Teraz je tou najbližšou Ukrajina. A čo robia vojny? Ničia. Ničia ľudstvo, ničia všetko. Konflikty sa neriešia prostredníctvom vojny.

Ale dialóg nemôže existovať bez - druhé slovo - stretnutia. V Bahrajne sme sa stretli a niekoľkokrát som počul túžbu, že medzi kresťanmi a moslimami by malo byť viac stretnutí, že by sa mali nadviazať pevnejšie vzťahy, že by sme si ich mali viac brať k srdcu. V Bahrajne - ako je to na Východe zvykom - si ľudia pri pozdrave priložia ruku k srdcu. Aj ja som to urobil, aby som vo svojom vnútri dal miesto tým, ktorých som stretol. Pretože bez prijatia zostáva dialóg prázdny, zdanlivý, zostáva záležitosťou ideí, a nie reality.

Spomedzi mnohých stretnutí si spomínam na stretnutie s mojím drahým bratom, veľkým imámom Al-Azharu – drahým bratom! – a na stretnutie s mladými ľuďmi zo Školy Najsvätejšieho Srdca, študentmi, ktorí nám dali veľké ponaučenie: študujú spolu, kresťania aj moslimovia. Ako mladí ľudia, ako deti, sa musíme navzájom spoznávať, aby bratské stretnutie zabránilo ideologickému rozdeleniu. A tu by som chcel Škole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho poďakovať, poďakovať sa sestre Rosalyn, ktorá rozbehla túto školu veľmi dobre, ako aj mládeži, ktorá sa zúčastnila prostredníctvom svedectiev, modlitieb, tancov, spevov - veľmi dobre si to pamätám. Veľká vďaka.

Avšak aj starší ľudia ponúkli svedectvo bratskej múdrosti: myslím na stretnutie s Radou moslimských starších, medzinárodnou organizáciou založenou pred niekoľkými rokmi, ktorá podporuje dobré vzťahy medzi islamskými komunitami v duchu úcty, umiernenosti a pokoja a stavia sa proti fundamentalizmu a násiliu.

Takto prichádzame k tretiemu slovu: kráčanie. Cesta do Bahrajnu by nemala byť vnímaná ako izolovaná epizóda. Je súčasťou cesty, ktorú začal svätý Ján Pavol II., keď išiel do Maroka. Prvá návšteva pápeža v Bahrajne tak predstavovala nový krok spoločného kráčania kresťanských a moslimských veriacich. Nie zmätok alebo rozriedenie viery. Nie. Dialóg ju nerozrieďuje. No ide tu o budovanie bratských spojenectiev v mene otca Abraháma, ktorý bol pútnikom na zemi pod milosrdným pohľadom jediného Boha nebies, Boha pokoja. Preto mottom cesty bolo: „Pokoj na zemi ľuďom dobrej vôle“.

A prečo hovorím, že dialóg nespôsobuje rozriedenie? Pretože na vedenie dialógu treba mať svoju identitu, musíme vychádzať z vlastnej identity. Ak nemáš identitu, nemôžeš viesť dialóg, pretože ani len nechápeš, čím si. Aby bol dialóg dobrý, treba vždy vychádzať z vlastnej identity, uvedomovať si ju, a takto možno viesť dialóg.

Dialóg, stretnutie a kráčanie sa v Bahrajne uskutočnili aj medzi kresťanmi: napríklad, prvé stretnutie bolo vskutku ekumenické, bola to modlitba za mier, s drahým patriarchom a bratom Bartolomejom a s bratmi a sestrami rôznych vierovyznaní a obradov. Bolo to v katedrále zasvätenej Našej Panej Arábie, ktorej budova pripomína stan, v ktorom sa podľa Biblie Boh stretol s Mojžišom na púšti. Bratia a sestry vo viere, ktorých som stretol v Bahrajne, žijú skutočne „na ceste“: sú to väčšinou prisťahovalci za prácou, ktorí ďaleko od domova nachádzajú svoje korene v Božom ľude a svoju rodinu vo veľkej rodine Cirkvi.

Je úžasné vidieť týchto migrantov, Filipíncov, Indov a iné národnosti, kresťanov, ktorí sa schádzajú a podporujú sa vo viere. A títo s radosťou kráčajú vpred v istote, že Božia nádej nesklame (porov. Rim 5,5).

Pri stretnutí s pastiermi, zasvätenými mužmi a ženami, pastoračnými pracovníkmi a pri slávnostnej a dojímavej svätej omši na štadióne s toľkými veriacimi, aj z iných krajín Perzského zálivu, som im odovzdal lásku celej Cirkvi. Toto bola apoštolská cesta.

A dnes by som vám chcel odovzdať ich úprimnú, jednoduchú a krásnu radosť. Pri stretnutí a spoločnej modlitbe sme sa cítili ako jedno srdce a jedna duša. Keď myslíme na ich napredovanie, na ich každodennú skúsenosť s dialógom, cítime sa všetci povolaní rozšíriť svoje obzory: prosím, majme otvorené srdcia, nie zatvorené a tvrdé.

Otvorte si srdcia, pretože všetci sme bratia, aby toto ľudské bratstvo ďalej pokročilo. Rozširujme obzory, otvárajme sa, rozšírme svoje záujmy a venujme sa poznávaniu iných. Ak sa budeš venovať spoznávaniu druhých, nikdy nebudeš ohrozený. Ak sa však druhých bojíš, ty sám budeš pre nich hrozbou.

Cesta bratstva a mieru, aby mohla pokračovať, potrebuje všetkých, každého z nás. Ak podám ruku, no nie je tam ruka aj z druhej strany, nepomôže to. Nech nám na tejto ceste pomáha Panna Mária!

Preložila: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News



( TK KBS, RV zk, ak, jb; ml ) 20221109037   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Sudáne

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23