Nemecko 8. novembra (RV) Pápežova cesta do Bahrajnu bola z moslimského hľadiska v mnohých ohľadoch „historickou udalosťou“. Katolícky teológ a odborník na islam Timo Güzelmansur vidí vo Františkovej druhej návšteve Arabského polostrova niekoľko aspektov, ktoré určia budúce smerovanie kresťansko-moslimského dialógu, hovorí teológ Timo Güzelmansur, riaditeľ CIBEDO, odborného úradu Nemeckej biskupskej konferencie, ktorý podporuje medzináboženský dialóg medzi kresťanstvom a islamom.
- Aký význam mala pápežova cesta do Bahrajnu z hľadiska kresťansko-moslimského dialógu?
Táto cesta bola veľmi dôležitá a bola ďalším míľnikom pre kresťansko-islamský dialóg z rôznych hľadísk. V čoraz polarizovanejšom svete pápežova prítomnosť v Bahrajne ukázala, že kresťania a moslimovia nemusia vystupovať ako protivníci, ale môžu byť partnermi pre spravodlivejší svet. Pápež sa pri rôznych príležitostiach odvolával na dokument z Abú Zabí, a teda na ľudské práva, náboženskú slobodu a podľa môjho názoru na najdôležitejší aspekt dokumentu, a to na koncepciu občianstva: aby všetci ľudia žijúci v danej krajine mali rovnaké práva a povinnosti a aby bolo možné ich skutočné spoločenské uznanie a účasť na spoločenskom živote.
- Bolo niečo, čo vás na tejto ceste obzvlášť zaujalo?
Áno, rád by som vyzdvihol tri momenty. Pápež oslovil ekumenického patriarchu Bartolomeja aj šejka al-Azhar Ahmeda al-Tayyib rovnakou jednoduchou formou: „Drahý brat“. To je pozoruhodné. Na druhej strane al-Tajjib veľmi otvorene hovoril o rozdieloch medzi sunnitmi a šiitmi a obhajoval vnútorný islamský ekumenizmus. Aj to je vzhľadom na miesto tohto výroku skutočne pozoruhodné.
V Bahrajne tvoria väčšinu obyvateľstva šiiti a vládnuca rodina je sunnitská. V roku 2011 boli v Bahrajne s pomocou Saudskej Arábie brutálne potlačené protesty v rámci tzv. arabskej jari. Mnoho ľudí šiitskej viery bolo zatknutých a mnohé šiitské mešity boli zničené. Napokon ma pozitívne prekvapilo, že na stretnutí s pápežom, ktoré zorganizovali moslimovia, sa po prvýkrát čítalo z Biblie aj z Koránu. Myslím, že ide o novinku, ktorá sa stala prvýkrát.
- Pápež František počas svojej návštevy vyzval aj na zlepšenie sociálneho postavenia žien. Ako sa takáto požiadavka prejavuje v islamskom svete?
Myslím si, že takéto vyhlásenia sú prijímané veľmi pozorne a majú skutočný vplyv aj za hranicami Bahrajnu. Už niekoľko mesiacov nielen ženy, ale aj mnohí ľudia v Iráne demonštrujú v uliciach pod heslom „žena, život, sloboda“. Ide teda o veľmi aktuálnu a politicky závažnú tému. Niektoré vládnuce rodiny pravdepodobne nerady počúvajú tieto pápežove vyjadrenia. Pre mnohých ľudí sú však tieto slová povzbudením a prejavom solidarity. Je dobré ich počuť, a to nielen v islamskom svete.
- Aký je podľa vás prínos medzináboženského stretnutia, aké sa konalo v Bahrajne?
Myslím si, že posolstvo, ktoré vychádza z takýchto stretnutí, je: „Riešme ako náboženskí ľudia mnohé konflikty a globálne výzvy spoločne ako partneri. Postavme sa za mier a skutočnú solidaritu. Spojme sa so všetkými ľuďmi dobrej vôle a budujme spravodlivú spoločnosť.“ V tejto súvislosti by sme nemali podceňovať silu obrazov.
Keď sa teda v moslimskej krajine koná konferencia a médiá odvysielajú zábery z nej, ako sa stúpenci rôznych náboženstiev a kultúr pokojne rozprávajú, ako moslimský šejk al-Azhar objíma katolíckeho pápeža a obaja sa navzájom oslovujú ako bratia, a keď sa o tom informuje, ukazuje to, že je možné nielen pokojné spolužitie, ale aj pokojné zblíženie.
A každý môže urobiť niečo pre to, aby sa to stalo skutočnosťou na čo najväčšom počte miest.
