Bratislava 4. novembra (TK KBS) Vo štvrtok 3. novembra 2022 sa na Eparchiálnom úrade v Bratislave konal kňazský deň Bratislavskej eparchie za bohatej účasti kňazov. Po úvodnej modlitbe tretej hodinky časoslova všetkých privítal vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha, ktorý je v súčasnosti zároveň apoštolským administrátorom prešovskej archieparchie sede vacante. Vladyka Peter osobitne privítal a predstavil nového diakona Milana Syrny, ktorého vladyka nedávno rukopoložil na diakona. Svoju diakonskú službu bude vykonávať v gréckokatolíckej farnosti Žilina.
V duchovnom zamyslení eparcha poukázal na to, že v súčasnosti sa naša spoločnosť i Cirkev nachádza na križovatke a našou úlohou je nájsť tú pravú cestu, podobne ako pomyselní hrdinovia v rozprávkach či ruských bylinách. Spomenutí hrdinovia často prichádzali na rázcestie, odkiaľ viedli tri cesty: prvá cesta viedla k zbohatnutiu, druhá k ženbe a tretia k smrti. Ako vladyka pripomenul, v synodálnych syntézach, ktoré sa nedávno prezentovali v Badíne, sa veľakrát objavovala myšlienka strachu: Ľudia sa často pýtali, čo je to tá synoda a mali z nej strach. Podľa eparchu nájsť tú správnu cestu znamená hľadať ju podľa evanjelia, podľa Kristovho ducha.
Biskup Rusnák ďalej poukázal na myšlienku zo synodálneho Vademeca, že Cirkev má pozorne načúvať, čo jej Duch hovorí. Tento proces vyžaduje prehĺbenie duchovného života, prehĺbenie komunikácie s Bohom, s veriacimi, vrátane kňazov. Vidíme, že zoči-voči radikálne sa meniacej spoločnosti sme postavení pred nové úlohy a výzvy. A na tieto výzvy chce odpovedať synodálna cesta. V pomyselnom dialógu môžeme odpovedať, podobne ako mladík z evanjelia, že doteraz sme plnili všetko, všetky liturgické predpisy, kánony. Ježiš potom mladíkovi povedal: „Choď a rozdaj svoj majetok.“ Teda opusť svoje istoty a poď za mnou.
Cirkev a každý z nás môže prijať synodálnu výzvu ako moralizmus alebo ako oslobodenie. Lebo synodalita je hľadaním cesty. A tou cestou je Ježiš Kristus, ako o sebe sám povedal. Nie, žeby sme doteraz nehľadali Krista, ale musíme urobiť to, čo urobil Ježiš: zriekol sa seba samého a stal sa služobníkom všetkých. Ježiš Kristus je cesta a volá nás aby sme povstali k novému autentickému životu Kristových učeníkov, ktorí sú tak jedno ako Otec a Syn vo Svätom Duchu. Zo spôsobu nášho života má svet pochopiť, že Ježiš Kristus bol poslaný na spásu sveta, aby svet mohol povedať ako za čias prvotnej Cirkvi: „Pozrite, ako sa milujú!“
Druhý blok bol venovaný téme farských charít. O tom, ako začať a rozbehnúť činnosť charity vo farnosti hovoril niekdajší generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Erich Hulman s manželkou Katarínou.
Vladyka Peter v tejto súvislosti zdôraznil, že kresťania robia charitu pre to, že nás ženie Kristova láska. Kresťan vykonáva charitatívnu činnosť z pohnútky lásky, ktorú dostal od Boha. Eparcha kňazom kládol na srdce, aby sa zaoberali touto témou vo svojich farnostiach, napr. v rámci farskej rady, aby rozmýšľali o nejakej vízii do budúcnosti v tejto oblasti. Najdôležitejšie je podľa eparchu začať. Či už to bude zbieranie šatstva, trvanlivých potravín, školských pomôcok, pomoc viacdetným rodinám, a následne napr. zriadenie malého skladu týchto vecí na fare. Neskôr sa môže rozbehnúť napr. ošetrovateľská či opatrovateľská starostlivosť, odbremeňovacie alebo iné služby. Vladyka tiež poukázal na príklad bratislavskej farnosti, kde sa dobre rozbehla spolupráca s obchodnými reťazcami a následne vydávanie obedov pre bezdomovcov.
Prvým krokom pri zakladaní farskej charity môže byť zmapovanie potrieb farnosti, nakoľko pomoc má byť v prvom rade adresovaná farníkom. Ako bolo ďalej zdôraznené, často pri zakladaní charít cieľovou skupinou neboli chudobní, ale ľudia, ktorí chcú pomáhať. Vo farnosti môže napr. fungovať charitné spoločenstvo.
E. Hulman ďalej zdôraznil, že diecézne či eparchiálne charity vznikali najprv ako dobrovoľnícke, až neskôr sa profesionalizovali a tento postup nie je dobré preskočiť. V oblasti charity je možné nadviazať na dobré príklady z praxe, na už vyšľapané chodníčky, ako sú napr. vyššie spomenuté zmluvy s reťazcami.
Po krátkej prestávke sa ďalej kňazom prihovoril o. protosynkel Vladimir Skyba, ktorý predniesol prednášku arcibiskupa Cyrila Vasiľa o odpustkoch vo východných cirkvách. Aj keď sa vo východných katolíckych cirkvách, po období tzv. únií, nerozvinula teologická reflexia o odpustkoch (Po Tridentskom koncile sa teológia a prax odpustkov stali formálnou súčasťou katolíckeho učenia), prakticky sa kopíroval vývoj teologických pohľadov i praxe latinskej cirkvi.
Odpustky vyhlásené Najvyšším veľkňazom môžu získavať aj veriaci katolíci východných obradov, teda aj gréckokatolíci, a to na základe rozhodnutia Apoštolskej penitenciárie zo 7. júla 1917.
Po modlitbe šiestej hodinky a spoločnom obede pokračoval kňazský deň poobede ďalším blokom zameraným na pracovno-právne a hospodársko-ekonomické záležitosti. V diskusii sa kňazi dotkli viacerých tém súvisiacich s pastoračnou starostlivosťou, či liturgickým slávením. V súvislosti s pastoráciou mládeže a výchovou animátorov otec Andrej Škoviera kňazov informoval o Eparchiálnej animátorskej škole, ktorá sa v eparchii rozbehne v najbližšom čase. Kňazský deň vyvrcholil spoločným slávením božskej liturgie v katedrále, ktorému predsedal vladyka Peter Rusnák.
Zdroj: Bratislavská eparchia
