Vatikán 31. októbra (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 30. októbra sa pápež František v biblickom zamyslení zameral na príbeh Zachejovho obrátenia. Výzvami k modlitbe za obete tragédií vyjadril solidaritu Somálsku, Južnej Kórei a Ukrajine. Celé námestie vyzval k potlesku pre novú blahoslavenú, kolumbijskú rehoľnú sestru Máriu Bereniku.

„Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo” – o tomto Ježišovom poslaní hovoril Svätý Otec veriacim na Vatikánskom námestí v dnešnú 31. cezročnú nedeľu. V komentári k evanjeliovému príbehu o Zachejovi poznamenal:

„Zachej nás učí, že v živote nikdy nie je všetko stratené. Prosím, nikdy nie je všetko stratené, nikdy! Vždy môžeme vytvoriť priestor pre túžbu začať odznova, nanovo vykročiť, obrátiť sa.“

„Boží pohľad sa nikdy nezastaví pri našej minulosti plnej chýb, ale s nekonečnou dôverou hľadí na to, čím sa môžeme stať.“

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania z okna Apoštolského paláca pápež reagoval na tragické udalosti posledných hodín vo svete.

Modlitba za obete terorizmu v Somálsku

Prvá jeho výzva sa týkala Somálska, kde v sobotu v hlavnom meste Mogadišo teroristický útok vyhasil vyše sto ľudských životov. Pápež František svoju výzvu formuloval ako pozvanie k modlitbe:    

„Drahí bratia a sestry! Keď oslavujeme Kristovo víťazstvo nad zlom a smrťou, modlime sa za obete teroristického útoku v Mogadiše, pri ktorom zahynulo viac ako sto ľudí vrátane mnohých detí. Nech Boh obráti srdcia násilníkov!“

Dve nálože v automobiloch, odpálené na frekventovaných miestach v blízkosti Ministerstva školstva, zranili aj ďalšie tri stovky ľudí. K zodpovednosti sa prihlásili islamistickí extrémisti zo skupiny Al-Šabáb.

Za mladých juhokórejčanov, ktorí zahynuli v tlačenici

Ďalšia modlitbový výzva Svätého Otca sa týkala tragédie v juhokórejskom Soule. V noci na nedeľu tam v náhlej tlačenici v uliciach zahynulo 153 prevažne mladých ľudí:

„Modlime sa k Zmŕtvychvstalému Pánovi aj za tých - najmä mladých ľudí -, ktorí dnes v noci zahynuli v Soule na tragické následky náhlej tlačenice v dave.“

Tragédia vznikla vo štvrti Itaewon, keď sa po troch rokoch protikovidových obmedzení mladí Kórejčania prišli v stotisícovom počte po prvý raz hromadne zabaviť v čase Halloweenu. V súvislosti s tragédiou v Soule vyhlásil juhokórejský prezident Yoon Suk-yeol sedemdňový štátny smútok. Svätý Otec vyzval k modlitbe za obete:

Potlesk pre blahoslavenú Kolumbijčanku

Ako zvyčajne dal pápež František do pozornosti osobnosť nového blahoslaveného, tentoraz rehoľnej sestry kolumbijského pôvodu:

„Včera bola v kolumbijskom Medellíne blahorečená zakladateľka Malých sestier Zvestovania Mária Berenika Duque Henckerová. Svoj dlhý život, ktorý sa uzavrel v roku 1993, celý vynaložila na službu Bohu a bratom a sestrám, najmä maličkým a vylúčeným.

Nech jej apoštolská horlivosť, ktorá ju viedla k tomu, aby niesla Ježišovo posolstvo za hranice svojej krajiny, posilní v každom túžbu podieľať sa modlitbou a láskou na šírení evanjelia vo svete. Zatlieskajme novej blahoslavenej, všetci!“

Vytrvalosť v modlitbe za Ukrajinu

Po pozdravoch  jednotlivých väčších skupín prítomných na Námestí sv. Petra vyzval Svätý Otec k vytrvalosti v solidarite s Ukrajinou znášajúcou vojenskú agresiu:

„Nezabúdajme, prosím, v našej modlitbe a v našej sústrasti srdca na sužovanú Ukrajinu. Modlime sa za pokoj, robme tak neúnavne!“

Svätý Otec sa s pútnikmi rozlúčil tentoraz len do utorka 1. novembra, keď sa im opäť prihovorí z okna pri poludňajšej modlitbe na Slávnosť všetkých svätých:

„Prajem všetkým požehnanú nedeľu. A prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia pozajtra na sviatok Všetkých svätých.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

31. nedeľa v období Cez rok (C), 30. októbra 2022

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnes v liturgii hovorí o stretnutí Ježiša so Zachejom, hlavným mýtnikom Jericha (Lk 19,1-10). V centre tohto rozprávania je sloveso hľadať. Dávajme pozor: hľadať. Zachej „zatúžil vidieť Ježiša, kto to je” (v. 3) a Ježiš po tom čo ho stretol dodáva: „Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo” (v. 10). Zastavme sa na chvíľu nad dvoma pohľadmi, ktoré sa navzájom hľadajú: pohľad Zacheja, ktorý hľadá Ježiša, a Ježišov pohľad, ktorý hľadá Zacheja.

Zachejov pohľad. Bol to mýtnik, teda jeden z tých Židov, ktorí vyberali dane v mene rímskych panovníkov – vlastizradca – a využívali toto svoje postavenie. Preto bol Zachej bohatý, všetkými nenávidený a poukazovali na neho ako na hriešnika. Text hovorí, že „bol malej postavy” (v. 3), a týmto možno naznačuje aj jeho vnútornú nízkosť, jeho priemerný, nečestný život, s pohľadom stále upretým nadol.

Ale to, že bol maličký, je dôležité. Zachej napriek tomu chce vidieť Ježiša. Niečo ho núti vidieť ho. „Bežal teda napred,” hovorí evanjelium, „a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť” (v. 4). Vyliezol na planý figovník: Zachej, muž, ktorý ovládal všetko, sa správa smiešne, vystavuje sa zosmiešneniu, aby videl Ježiša. Len si pomyslime, čo by sa stalo, keby napríklad minister hospodárstva vyliezol na strom, aby niečo videl: riskoval by posmech. Zachej riskoval posmech, aby uvidel Ježiša, urobil niečo smiešne. Zachej vo svojej poníženosti cíti potrebu hľadať iný pohľad, pohľad Krista. Zatiaľ ho nepozná, ale čaká na niekoho, kto ho vyslobodí z jeho stavu – morálne nízkeho, kto ho vyvedie z bahna, v ktorom sa nachádza.

Toto je podstatné: Zachej nás učí, že v živote nikdy nie je všetko stratené. Prosím, nikdy nie je všetko stratené, nikdy! Vždy môžeme vytvoriť priestor pre túžbu začať odznova, nanovo vykročiť, obrátiť sa. A presne toto robí Zachej.

Rozhodujúci je v tomto zmysle druhý aspekt: Ježišov pohľad. Otec ho poslal hľadať stratených, a keď prichádza do Jericha, prechádza okolo stromu, na ktorom je Zachej. Evanjelium hovorí, že Ježiš sa pozrel hore a povedal mu: „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome“ (v. 5). Je to veľmi krásny obraz, pretože ak Ježiš musí pozdvihnúť svoj pohľad smerom hore, znamená to, že sa na Zacheja pozerá zdola.

Toto je príbeh spásy: Boh sa na nás nepozrel zhora, aby nás ponížil a odsúdil; nie; naopak, znížil sa až k tomu, že nám umýva nohy, hľadiac na nás zdola a obnovujúc našu dôstojnosť. A tak stretnutie pohľadov Zacheja a Ježiša akoby zhŕňalo celé dejiny spásy: ľudstvo so svojou biedou hľadá vykúpenie, ale predovšetkým Boh s milosrdenstvom hľadá stvorenie, aby ho zachránil.

Bratia a sestry, pamätajme na toto: Boží pohľad sa nikdy nezastaví pri našej minulosti plnej chýb, ale s nekonečnou dôverou hľadí na to, čím sa môžeme stať. A ak máme niekedy pocit, že sme ľudia nízkeho vzrastu, že nezvládame výzvy života, nieto ešte evanjelia, že sa utápame v problémoch a hriechoch, Ježiš sa na nás vždy pozerá s láskou: ako Zachejovi, vyjde nám v ústrety, osloví nás menom, a ak ho prijmeme, príde k nám domov.

Môžeme sa sami seba spýtať: ako sa pozeráme na seba? Cítime sa neschopní a rezignujeme, alebo práve tam, keď sa cítime na dne, hľadáme stretnutie s Ježišom? A potom: aký pohľad máme na tých, ktorí pochybili a snažia sa povstať z prachu svojich chýb? Je to pohľad zhora, ktorý posudzuje, pohŕda, ktorý vylučuje? Pamätajme, že je dovolené pozerať sa na človeka zhora len v situácii, keď mu pomáhame vstať: inak nie. Iba v tomto prípade je prípustné pozerať sa na niekoho zvrchu.

Avšak my kresťania musíme mať Kristov pohľad, ktorý objíma zdola, ktorý so súcitom hľadá stratených. Toto je a musí byť vždy pohľadom Cirkvi, pohľad Krista, nie pohľad odsúdenia.

Modlime sa k Márii, na ktorej poníženosť Pán zhliadol, a prosme ju o dar nového pohľadu na nás a na druhých.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)