Prešov 24. októbra (TK KBS) V sobotu 22. októbra, v predvečer spomienky na sv. apoštola Jakuba, podľa tela Pánovho brata a prvého jeruzalemského biskupa, slávil vladyka Peter Rusnák v Katedrále sv. Jána Krstiteľa starobylú liturgiu, ktorá sa slávila v prvých stáročiach v Jeruzaleme a jej autorstvo sa pripisuje práve apoštolovi Jakubovi. Apoštol Jakub zomrel mučeníckou smrťou v Jeruzaleme v roku 63 po Kristovi vo veku 66 rokov.
Teológia liturgie sv. Jakuba je odlišná od liturgií sv. Jána Zlatoústeho a Bazila Veľkého. Napríklad v pasáži o stvorení sveta odkazuje priamo na synagogálnu tradíciu. Okrem toho všetky elementy tejto liturgie majú svoju paralelu v židovskom obrade veľkého halelu.
Malý vchod počas spevu tropára „Jednorodený Syn“, ktorý je tiež nazývaný aj Krédom katechumenov. Hymnus zdôrazňuje, že v Kristovi sú spojené dve prirodzenosti – ľudská a božská. Celebranti vstupujú do lode chrámu s Evanjeliárom, Apoštolárom a Paramejníkom – knihou starozákonných čítaní. Výnimočnosťou tejto východnej liturgie je aj čítanie starozákonnej paremeje, najčastejšie z kníh prorokov. Po prečítaní jednotlivých statí Svätého Písma postupne z prvej knihy Mojžišovej, evanjelia podľa Matúša a novozákonného čítania z Jakubovho listu nasledovala homília.
V nej vladyka Peter hovoril o ľudských predsudkoch. Vychádzal z evanjelia podľa Matúša, ktoré zachytáva situáciu, keď Ježiš prichádza do svojej domoviny a ľudia polemizujú o jeho pôvode a o tom, odkiaľ môže mať takú múdrosť a robiť zázraky. Pôvod predsudkov je v zle, ktoré zasieva diabol do človeka a tým mu bráni v realizácii. Následne človek hľadá zámienku prečo nie je taký ako druhý, prečo sa mu nedarí. To je následok zasievania pýchy do srdca človeka zo strany zlého ducha. Ježiš Kristus, ktorý mal právo ako jediný súdiť, nesúdil, ale všetok súd odovzdal Otcovi. Na Kristovi spočinula všetka zloba sveta, všetky hriechy a človekovi vrátil odpustenie. Na každého však čaká pozvanie zmieriť sa s Bohom a cez neho zmieriť sa s ľuďmi.
Po homílii pokračovala liturgia prosbami diakona a veľkým vchodom - týmto aktom sa koná prenesenie obetných darov chleba a vína zo svätyne. Pôvodne sa počas veľkého vchodu prinášali dary, ktoré diakoni prinášali ku kráľovským dverám. Toto prenášanie nabralo neskôr veľkolepú podobu aj zo symbolických dôvodov.
Obsah modlitieb liturgie sv. Jakuba sa vyznačujú krásnou formou a bohatým obsahom. Vyznačujú sa hĺbkou úprimného kresťanského života a preto sú plné srdečnosti, hlbokých myšlienok a duchovnej sily. Sú chválou a oslavou Najvyššieho, vďakou za nebeské i pozemské dobrodenia a najmä za dar vykúpenia.
Prosby diakon prednáša tvárou k ľudu. V ich závere vždy k spomienke na presvätú Bohorodičku pridáva aj spomienku na sv. Jána Krstiteľa, prorokov, apoštolov, mučeníkov a iné starozákonne postavy.
Podľa starobylej tradície sa Eucharistia na liturgii sv. Jakuba rozdáva osobitne, teda najprv veriaci prijíma len Telo Kristovo a potom osobitne len Krv Kristovu. Grécka prax na ostrove Zakyntos uvádza rozdávanie darov s lyžičkou, ktorú poznajú už od nepamäti.
Po prijímaní zaznela modlitba vladyku Petra uprostred chrámu, v strede spoločenstva veriacich a záverečná modlitba zvolávajúca požehnanie na všetkých prítomných.
Svätú liturgiu spevom doprevádzal kňazský zbor pod vedením dirigenta Tomáša Pecucha.
Informoval Michal Pavlišinovič
