Banská Bystrica 24. októbra (TASR/TK KBS) Katolícky biskup a národno-kultúrny činiteľ, prvý predseda Matice slovenskej (MS) Štefan Moyzes, sa narodil 24. októbra 1797 vo Veselom pri Trnave do rodiny roľníka. Bol významným reprezentantom slovenského národného a politického života 50. a 60. rokov 19. storočia. V pondelok 24. októbra uplynulo 225 rokov od jeho narodenia.
Po absolvovaní gymnázia vyštudoval filozofiu na bohosloveckom seminári v Trnave a teológiu na ústrednom seminári v Pešti (dnes Budapešť, Maďarsko). Teologické štúdiá ukončil v roku 1821 v maďarskom Ostrihome a v rovnakom roku ho vysvätili za kňaza.
Pôsobil ako farár vo viacerých farnostiach ostrihomskej diecézy, v rokoch 1828 až 1829 bol slovenským kazateľom v Pešti. Sedemnásť rokov pracoval ako profesor v Chorvátsku, kde na záhrebskej akadémii prednášal filozofiu a gréčtinu. Presadzoval používanie chorvátskeho jazyka v školách, na verejnosti a v novinách. Po návrate na Slovensko bol v rokoch 1851 až 1869 biskupom banskobystrickej diecézy. Zaslúžil sa o rozvoj školstva, najmä o vybudovanie banskobystrického gymnázia, pričinil sa o založenie Spolku sv. Vojtecha.
Vyšiel z trnavského bernolákovského prostredia, neskôr sa pod vplyvom Jána Kollára, Martina Hamuljaka a Pavla Jozefa Šafárika stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej jednoty a slovanskej vzájomnosti. Po založení Matice slovenskej v roku 1863, prvej slovenskej úradne povolenej kultúrnej ustanovizne, o ktorú sa Moyzes významne pričinil, ho zvolili za jej predsedu. V tejto funkcii usmerňoval jej činnosť v záujme všestranného rozvoja národnej kultúry, vedy, vzdelávania a ľudovýchovy.
Spolu s prvým podpredsedom, evanjelickým superintendentom Karolom Kuzmánym predstavovali na čele Matice dvojicu takmer legendárnu, symbolizujúcu preklenutie konfesionálnych rozporov. Zrodila sa tak moyzesovsko-kuzmányovská tradícia, symbol jednoty národa, tolerancie a vznik moderného ekumenizmu. Spojenie Moyzes-Kuzmány sa stalo heslom matičných rokov a ich spolupráca a vzájomné porozumenie sa stali príkladnou aj pre ďalšie generácie.
Ako veľký ctiteľ slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda vydal pri príležitosti tisícročného jubilea ich príchodu na Veľkú Moravu osobitný pastiersky list a pričinil sa o celonárodné oslavy tejto udalosti. Zaslúžil sa aj o uznanie 5. júla ako pamätného dňa príchodu solúnskych vierozvestov na naše územie. Je skoro symbolické, že Štefan Moyzes náhle zomrel 5. júla 1869 vo Svätom Kríži nad Hronom (dnes Žiar nad Hronom), práve v deň sviatku sv. Cyrila a Metoda, kedy sa slávilo tisíce výročie smrti slovanského apoštola sv. Cyrila. Mal vtedy 72 rokov.
Banskobystrická diecéza, ako prejav vďaky a ocenenia, pomenovala po veľkom biskupovi Štefanovi Moysesovi dôležité inštitúcie ako Katolícke gymnázium Štefana Moysesa a Základnú školu Štefana Moysesa v Banskej Bystrici, Diecéznu historickú knižnicu biskupa Dr. Štefana Moysesa v Kláštore pod Znievom a Univerzitné pastoračné centrum Štefana Moysesa, biskupa v Banskej Bystrici (Zdroje: Archív TK KBS / RTVS / TASR / Banskobystrické biskupstvo).
