Vatikán 21. októbra (RV) Byť kvasom, ktorý zabezpečí, aby sa rozvoj dostal aj k tým najnúdznejším. K tomuto vyzval Svätý Otec v piatok 21. októbra vyše 850 kresťanských podnikateľov - účastníkov 27. svetového kongresu Medzinárodnej kresťanskej únie podnikateľov UNIAPAC, ktorých prijal na osobitnej audiencii.
Podnikateľov, medzi ktorými bolo aj 15 Slovákov zo spoločenstva Venite, Svätý Otec pozval k spojenectvu s mladými zaangažovanými v projekte Františkova ekonómia, ktorí nedávno v Assisi podpísali dohodu na zlepšenie globálneho ekonomického systému.
Téma trojdňového stretnutia, ktoré sa skončí v zajtrajšiu sobotu, znie: „Vytvoriť novú ekonómiu pre všeobecné dobro“. Pápež na to reagoval:
„Téma vášho kongresu (...) predstavuje pre vás i mnohých ďalších v podnikateľskom svete vážnu výzvu. Niet pochýb o tom, že náš svet naliehavo potrebuje iný druh ekonomiky - takú, ktorá prináša život, a nie smrť; ktorá začleňuje, a nie vylučuje; poľudšťuje, a nie odľudšťuje; dbá o stvorenie, a nie ho nivočí.“
Byť kvasom rozvoja
Ako pripomenul pápež, z hľadiska sociálnej náuky Cirkvi majú všetci ľudia právo zúčastňovať sa na hospodárskom živote i povinnosť prispievať podľa vlastných schopností k pokroku svojej krajiny i celého ľudstva. „Akákoľvek nová ekonomika zameraná na všeobecné dobro musí byť preto inkluzívna“, skonštatoval Svätý Otec a zdôraznil, že podnikatelia majú byť kvasom, vďaka ktorému sa rozvoj dostane ku všetkým, aj k tým najnúdznejším:
„Sv. Pavol VI. vo svojej encyklike Populorum progressio napísal: «Rozvoj sa neobmedzuje len na jednoduchý hospodársky rast. Aby bol rozvoj ozajstný, musí byť úplný, t.j. musí povznášať celého človeka a každého človeka» (č. 14).
Pri vykonávaní vašej profesie ste vy, vedúci predstavitelia podnikov a podnikatelia, povolaní pôsobiť ako kvas, ktorý zabezpečí, aby sa rozvoj dostal ku všetkým ľuďom, no predovšetkým k tým, ktorí sú najviac vysunutí na okraj a najnúdznejší, aby hospodárstvo vždy prispievalo k integrálnemu ľudskému rastu.“
„Sme povolaní dať prednostne odpoveď pracujúcim, ktorí sú na okraji sveta práce, nízko kvalifikovaným pracovníkom, nádenníkom, pracovníkom v neformálnom sektore, imigrantským a utečeneckým pracovníkom, ktorí vykonávajú to, čo sa zvyčajne nazýva „práca troch dimenzií“: nebezpečnú, špinavú a ponižujúcu prácu, a zoznam by mohol pokračovať ešte ďalej.“
Ekonomika starostlivosti
Začleniť chudobných a marginalizovaných ľudí znamená predovšetkým umožniť im dôstojný život prostredníctvom práce. Tá je totiž „bránou k dôstojnosti človeka“, skonštatoval pápež. Hovoril aj o tzv. ekonomike starostlivosti:
„Práca by mala byť dobre integrovaná do ekonomiky starostlivosti. Starostlivosť možno chápať ako staranie sa o ľudí a prírodu, ponúkanie produktov a služieb pre rast všeobecného dobra. Je to hospodárstvo, ktoré sa stará o prácu a vytvára pracovné príležitosti, ktoré nevykorisťujú pracovníka prostredníctvom ponižujúcich pracovných podmienok a vysiľujúceho pracovného času.
Tu nemáme na mysli len prácu súvisiacu s asistenciou. Starostlivosť ide ďalej, musí byť rozmerom každej práce. Práca, ktorá sa nevenuje starostlivosti, ktorá ničí stvorenstvo, ktorá ohrozuje prežitie budúcich generácií, tá nerešpektuje dôstojnosť pracovníkov a nemožno ju považovať za dôstojnú. Naopak práca, ktorá je starostlivá, prispieva k obnove plnej ľudskej dôstojnosti, prispeje k zabezpečeniu udržateľnej budúcnosti pre budúce generácie. A tento rozmer starostlivosti zahŕňa predovšetkým pracovníkov.“
Spolu s mladými rozvíjať ekonomiku inšpirovanú evanjeliom
Svätý Otec kresťanským podnikateľom zdôraznil potrebu načúvať mladým. Predstavil im časť Dohody z Assisi, ktorú v septembri podpísala tisícka mladých ekonómov a podnikateľov z vyše stovky krajín v rámci projektu Františkova ekonómia (Economy of Francesco). Projekt inicioval Svätý Otec ešte pred vypuknutím pandémie. Cieľom je reformovať globálny ekonomický systém a zlepšiť tak život ľudí.
Mladí navrhli ekonomiku inšpirovanú evanjeliom, ktorá obsahuje okrem iného i nasledovné:
„Ekonomiku mieru, a nie vojny. Pomyslime na to, koľko sa míňa na výrobu zbraní.
Ekonomiku, ktorá sa stará o stvorenstvo a nezneužíva ho,. Pomyslime na odlesňovanie.
Ekonomiku v službe človeka, rodiny a života, rešpektujúca každú ženu, muža, dieťa, starého človeka a predovšetkým osoby krehké a zraniteľné.
Ekonomiku, v ktorej je starostlivosť, a nie vyraďovanie a ľahostajnosť.
Ekonomiku, ktorá nikoho neponechá vzadu, aby sa tak budovala spoločnosť, v ktorej sa kamene zavrhnuté dominantnou mentalitou stanú kameňmi uholnými.
Ekonomiku, ktorá si ctí a chráni dôstojnú a bezpečnú prácu pre všetkých.
Ekonomiku, kde je finančníctvo priateľom a spojencom reálneho hospodárstva a práce, a nie proti nim.“
Pápež kresťanských podnikateľov zúčastneným na kongrese UNIAPAC povzbudil k vytvoreniu nového spojenectva s mladými autormi spomínanej dohody, aby tak všetci spoločne pracovali na „novej ekonomike pre všeobecné dobro“.
