Vatikán 17. októbra (RV) V pondelok 17. októbra prijal pápež František členov Rádu cisterciánov spoločnej observancie pri príležitosti ich generálnej kapituly. V príhovore dal dôraz na spoločné nasledovanie Ježiša napriek osobným limitom a nedostatkom, tak ako to robili apoštoli.

Ide o jednu z vetiev rehole založenej sv. Bernardom z Clairvaux (1090-1153). Okrem Rádu cisterciánov „spoločnej observancie“ existujú aj cisterciáni „prísnej observancie“, známi ako trapisti.

Pri stretnutí so stovkou mníchov a mníšok sa Svätý Otec zameral práve na výraz „observancia“ v názve rehole, vo význame spoločného nasledovania Krista zachovávaním rehoľných pravidiel:

„Spoločná observancia , čiže spoločné kráčanie za Pánom Ježišom, aby sme boli s ním, počúvali ho, sledovali ho... Sledovať Ježiša. Ako dieťa, ktoré pozoruje svojho otca alebo svojho najlepšieho priateľa. Pozorovať Pána: jeho spôsob konania, jeho tvár, plnú lásky a pokoja, niekedy rozhorčenú voči pokrytectvu a uzavretosti, a tiež utrápenú a v úzkosti v hodine umučenia. A toto nasledovanie sa žiada robiť spoločne, nie individuálne, ale ako komunita.

Samozrejme, každý svojím tempom, každý so svojím jedinečným a neopakovateľným príbehom, ale spoločne. Ako Dvanásti, ktorí boli stále s Ježišom a kráčali s ním. Nevyvolili sa oni sami, ale vybral si ich on. Nebolo vždy ľahké byť v zhode: boli odlišní jeden od druhého, každý mal svoje „hrany“ a svoju hrdosť. Aj my sme takí a ani pre nás nie je ľahké kráčať spoločne v komunite. Predsa však nás nikdy neprestane udivovať a tešiť tento dar, ktorý sme dostali: byť jeho spoločenstvom, takí, akí sme, nie dokonalí, nie uniformní, ale spolu-povolaní (con-vocati), zapojení, povolaní kráčať spoločne za ním, naším Učiteľom a Pánom.“

Svätý Otec cisterciánom spoločnej observancie zdôraznil, že aj oni majú byť komunitou otvorenou, byť priateľským a pohostinným spoločenstvom:

„Toto spočíva v neustálom úsilí o obrátenie sa od uzavretého ja k otvorenému ja, od srdca zameraného na seba k srdcu, ktoré vychádza zo seba a ide v ústrety druhým. A to sa analogicky vzťahuje aj na spoločenstvo: od spoločenstva zahľadeného do seba k spoločenstvu „extrovertnému“ - v dobrom zmysle slova, pohostinnému a misionárskemu.“

Svojich hostí pápež František na záver zveril pod ochranu Panny Márie a všetkým ich komunitám udelil apoštolské požehnanie.