Vatikán 13. októbra (RV) Pápež František prijal vo štvrtok 13. októbra členov Pápežského inštitútu pre zahraničné misie označovaného skratkou PIME. Príležitosťou k tomu bolo 150. výročie vzniku časopisu Svet a Misia (Mondo e Missione) tejto klerickej spoločnosti. Komunikátorov v príhovore vyzval upozorňovať na zabudnuté vojny vo svete - uviedol príklad Sýrie, Jemenu, Mjanmarska i Afriky.
Inštitút PIME stál pri založení viacerých iniciatív v oblasti komunikácie, jedným z príkladov je okrem spomínaného periodika aj spravodajská agentúra AsiaNews. Svätý Otec zdôraznil potrebu dávať hlas ľuďom, ktorý ho nemajú, hovoriť o svete z pozície tých, „ktorí nemajú právo hovoriť alebo ich nikto nepočúva“, teda utláčaných menšín, najchudobnejších ľudí či obetí zabudnutých vojen.
„To chcem zdôrazniť: zabudnuté vojny. Dnes sme všetci právom znepokojení vojnou tu v Európe, pred dverami Európy a v Európe, no sú tu vojny, ktoré prebiehajú už roky: viac ako desať rokov v Sýrii, spomeňme si na Jemen, na Mjanmarsko, na Afriku. Tieto už sa nedostanú do pozornosti, pretože nie sú z „kultivovanej“ Európy... Zabudnuté vojny... - je hriech takto na ne zabudnúť.“
V aktuálnom misijnom mesiaci október pápež zdôraznil, že misia je v centre pozornosti a života Cirkvi. Dodal:
„Kresťanským spoločenstvám treba pripomínať, že hľadiac len na seba a strácajúc odvahu vyjsť von a prinášať všetkým Ježišovo slovo, nakoniec vyhasnú. Treba ukazovať, ako je nám evanjelium pri stretnutí s rôznymi národmi a kultúrami každý deň znovu odovzdávané vo svojej novosti a sviežosti. A vytvára tiež dialóg a priateľstvo s tými, ktorí sa hlásia k iným náboženstvám a uznávajú sa za deti jediného Otca. Pretože skutočnosť vidíme lepšie z periférií. (...)
Na miestach, ktoré sú aj naďalej považované za „periférie“, misionári často zistili, že Duch Svätý prišiel ešte pred nimi. Tí, ktorí sa vydali evanjelizovať, sa najčastejšie stali svedkami toho, že oni sami prijímali Dobrú zvesť. Podobne ako Ježišovi učeníci, ktorí boli po dvoch vyslaní hlásať medzi chudobných a maličkých, aj misionári minulosti i súčasnosti sa často stretávajú s radosťou a novým životom, ktorý dokáže vzbudiť evanjelium. A takýto zážitok si nemožno nechať pre seba. V tomto zmysle je čoraz dôležitejšie dať hlas mladým a rastúcim cirkvám, spoločenstvám (...), ktoré dnes vyjadrujú nové a sľubné dynamiky, poddajné Duchu Svätému“.
Ako na záver skonštatoval Svätý Otec, „vo svete, ktorý je, žiaľ, poznačený toľkými ranami“, treba „dať hlas nádeji, ktorú stretnutie s Kristom zasieva do života ľudí a národov“. „Aby sme všetkým povedali, že lepší svet je možný, keď sa nasledujúc Ježiša naučíme vystierať ruku ku každému bratovi a sestre“.
