Bratislava/Rožňava 13. októbra (TK KBS) Modlitba, pokánie a zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu. To žiadala Panna Mária vo Fatime. Rožňavský biskup Stanislav Stolárik v rozhovore pre Katolícke noviny hovorí o vážnom upozornení, ktoré zaznelo v malom portugalskom meste.
- Pred dvoma rokmi mal na Slovensku premiéru film Fatima. Videli ste ho?
Áno, hneď ako sa dostal do kín. Fatima – zjavenia Panny Márie, omilostené deti, ale hlavne posolstvo Matky Božej je pre mňa téma, ktorú považujem za veľmi dôležitú aj pre súčasnú dobu.
- Skôr ako sa budeme rozprávať o Fatime, povedzte nám, kde sa u vás zrodila úcta k Matke Božej?
Mariánska úcta mi bola vštepovaná od malička v rodine. Bol som k nej vedený nielen slovami rodičov, ale najmä ich príkladom. Vieme, že viac na nás pôsobí to, čo sme videli, zažili, ako to, čo sme len počuli. Vzorom úcty k Panne Márii bola pre mňa moja mama, ktorej vďačím za veľa.
Ona mi pomohla dozvedieť sa viac aj o Fatime, o prvých piatich sobotách, do ktorých ma ako mladého chlapca povzbudila, aby som si ich „urobil“. Neskôr úcta k Panne Márii vo mne rástla v mojej kňazskej formácii a v nemalej miere mala výborné podmienky, keď som pôsobil vo farnosti v Obišovciach, ktoré sú známym mariánskym pútnickým miestom.
- Niektorí katolíci majú „problém“ s Pannou Máriou. Tvrdia, že „zatieňuje“ Ježiša a môžu sa modliť priamo k nemu. Čo im na to odpoviete?
Ak sa pozrieme na dejiny spásy, vidíme, že Boh si z ľudí vyberal „prostredníkov“, napríklad anjelov, prorokov, sudcov, ktorých posielal, aby hovorili a konali v jeho mene. Keby Boh chcel, mohol všetko robiť priamo. Azda nikto nebude pochybovať, že ak sa Ježiš chcel narodiť ako človek a vybral si matku Pannu Máriu, že ak ju on „potreboval“, žeby sme ju nepotrebovali my? Panna Mária nikdy nezatieňuje svojho Syna Ježiša, ona nám ukazuje na neho a hovorí: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5).
Keď ju pozorujeme na svadbe v Káne, vidíme, že to bola ona, ktorá sa postarala, aby „nechýbalo víno“, a že keď o toto víno poprosila Syna, stiahla sa do úzadia. Nám nikdy „nechýba víno“? Nepotrebujeme Matku, aby si všimla naše potreby, videla, čo nám chýba, a šla poprosiť Syna, aby nám pomohol? Myslím, že pochybujúcim pomôže meditácia o svadbe v Káne (porov. Jn 2, 1 – 12). Ak berieme vážne takmer posledné slová Ježiša, umierajúceho na kríži, keď povedal Panne Márii: „Žena, hľa, tvoj syn!“ a apoštolovi, ktorého miloval: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27), pochybnosti nahradí istota, že tak to chcel on sám, že je to jeho vôľa.
Celý rozhovor je možné nájsť v Katolíckych novinách (publikované so súhlasom redakcie).
