Vatikán 10. októbra (RV) „Dobre reprezentujete šírku pôsobenia biskupa Scalabriniho, otvorenosť jeho srdca...“ Takto privítal pápež František veriacich, ktorí z rozličných kútov sveta putovali do Vatikánu na svätorečenie zakladateľa mužskej a ženskej kongregácie sv. Karola Boromejského. „Aj dnes je migrácia veľkou výzvou,“ skonštatoval pápež pri stretnutí so scalabriniánmi, ktorých zameraním je už vyše sto rokov starostlivosť o migrantov.
V pondelok 10. októbra, deň po kanonizácii, pozdravil Svätý Otec nasledovníkov sv. Jána Krstiteľa Scalabriniho: misionárov, misionárky, laických misionárov, veriacich z diecéz Como a Piacenza, kde bol biskupom, a migrantov z mnohých krajín. Pápež v úvode pripomenul, že služba biskupa Scalabriniho bola zameraná predovšetkým na talianskych emigrantov do Ameriky:
„Veľký význam mal jeho apoštolát v prospech talianskych emigrantov. V tom čase ich tisíce odchádzali do Ameriky. Biskup Scalabrini na nich pozeral Kristovým pohľadom, o ktorom nám hovorí evanjelium; napríklad Matúš píše: «Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera» (9,36).“
Tento príklad sv. Jána Krstiteľa Scalabriniho je potrebné nasledovať, pretože „aj dnes je migrácia veľkou výzvou,“ zdôraznil pápež: „Dnes je každý pokrstený človek povolaný odzkradľovať Boží pohľad na bratov a sestry migrantov a utečencov“:
„Dnes sme povolaní žiť a šíriť kultúru stretnutia, stretnutia ako rovných s rovnými, medzi migrantmi a obyvateľmi hostiteľskej krajiny. Je to obohacujúca skúsenosť, pretože odhaľuje krásu rozmanitosti. A je to tiež plodné, pretože viera, nádej a húževnatosť migrantov môžu byť príkladom a podnetom pre tých, ktorí sa chcú angažovať za budovanie sveta mieru a blahobytu pre všetkých.
A aby to bolo pre všetkých, ako dobre viete, je potrebné začať od tých posledných: ak nezačneme od posledných, nie je to pre všetkých. Ako na horských túrach: ak prví bežia, skupina sa rozpadá a prví sa po chvíli odtrhnú; ak sa naopak držia posledných, všetci stúpajú spolu. Toto je pravidlo múdrosti. Keď my kráčame, keď putujeme, vždy sledujme tempo posledných.“
Na záver audiencie Svätý Otec prítomným udelil požehnanie so želením, aby im príhovor nového svätca prinášal „radosť a nádej v spoločnom kráčaní k Novému Jeruzalemu, ktorý je symfóniou tvárí a národov, ku kráľovstvu spravodlivosti, bratstva a pokoja“.
