Vatikán 8. októbra (RV) Vo štvrtok 6. októbra sa pápež František prihovoril stovke účastníkov medzinárodnej konferencie na tému „Svätosť dnes“, organizovanej Dikastériom pre kauzy svätých. Zdôraznil, že ku svätosti je povolaný každý kresťan bez výnimky. Poukázal aj na súvislosť svätosti so zdravým zmyslom pre humor.

V Klementínskej sále Apoštolského paláca skupinu pápežovi predstavil prefekt dikastéria kardinál Marcello Semeraro. Svätý Otec v príhovore dotkol viacerých aspektov témy konferencie. Vychádzal pri tom z vieroučnej konštitúcie Druhého vatikánskeho koncilu a zo svojej apoštolskej exhortácie o povolaní k svätosti v súčasnom svete Gaudete et exsultatez roku 2018:

„Téma zvolená pre konferenciu je v súzvuku s apoštolskou exhortáciou Gaudete et exsultate, ktorej cieľom je, „aby znovu, ešte raz zaznelo povolanie k svätosti, v snahe vložiť ho do aktuálneho kontextu, s jeho rizikami, výzvami a príležitosťami“ (č. 2). Toto povolanie je jadrom Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý venoval celú kapitolu (konštitúcie) Lumen gentium univerzálnemu povolaniu k svätosti a ktorý tvrdí: „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek povolania a stavu (...) sú Pánom povolaní, každý svojou cestou, na takú dokonalú svätosť, ako je dokonalý sám Otec“ (č. 11).

Aj dnes je dôležité objavovať svätosť vo svätom Božom ľude: v rodičoch, ktorí s láskou vychovávajú svoje deti, v mužoch a ženách, ktorí oddane vykonávajú svoju každodennú prácu, v ľuďoch, ktorí znášajú stav choroby, v starších ľuďoch, ktorí sa naďalej usmievajú a ponúkajú múdrosť. Svedectvo cnostného kresťanského správania, akým dnes žije toľko Pánových učeníkov, je pre nás všetkých pozvaním osobne odpovedať na výzvu byť svätými. Sú to tí svätí „od vedľa“, ktorých všetci poznáme.

Popri nich, alebo skôr uprostred tohto množstva veriacich, ktorých som nazval svätými z „vedľajších dverí“,  (Gaudete et exsultate, 7), sú tí, ktorých Cirkev označuje za vzory, orodovníkov a učiteľov. Sú to blahorečení a kanonizovaní svätí, ktorí všetkým pripomínajú, že sa dá žiť evanjelium naplno a že je to krásne.

Svätosť v skutočnosti nie je program námah a odriekania, nie je to akási „duchovná gymnastika“, nie, je to niečo iné; je to predovšetkým skúsenosť, že sme milovaní Bohom, že zdarma prijímame jeho lásku a jeho milosrdenstvo. Tento Boží dar nás otvára vďačnosti a umožňuje nám prežívať veľkú radosť, ktorá nie je emóciou okamihu alebo obyčajným ľudským optimizmom, ale istotou, že všetkému môžeme čeliť s milosťou a odvahou, ktoré pochádzajú od Boha.“

Povesť svätosti sa pozná podľa blahodarných účinkov pre všetkých

Pápež František sa vyjadril aj k jednej z konkrétnych tém konferencie, ktorou je otázka správneho vymedzenia povesti svätosti, po latinsky nazývanej fama sanctitatis:

„Povesť svätosti nepochádza primárne od hierarchie, ale od veriacich. Je to Boží ľud, ktorý je vo svojich rôznych zložkách protagonistom povesti svätosti, teda spoločnej a rozšírenej mienky u veriacich o bezúhonnosti života dotyčnej osoby, vnímanej ako svedok Krista a evanjeliových blahoslavenstiev.

Je však potrebné overiť, či je takáto povesť svätosti spontánna, stabilná, trvalá a rozšírená vo významnej časti kresťanského spoločenstva. Skutočne je pravá, keď odoláva zmenám času, chvíľkovým módnym trendom a keď zakaždým prináša blahodarné účinky pre všetkých, ako to môžeme vidieť na ľudovej zbožnosti.

V dnešnej dobe môže správny prístup k médiám podporiť poznanie evanjeliového života určitého kandidáta na blahorečenie alebo kanonizáciu. Predsa však, pri používaní digitálnych médií, najmä sociálnych sietí, môže vzniknúť riziko prekrúcaní a mystifikácií, vedených nie práve ušľachtilými záujmami. Preto je potrebné múdre a rozvážne rozlišovanie zo strany všetkých, ktorí sa zaoberajú otázkou kvality povesti svätosti.

Na druhej strane, jedným z prvkov, ktorý dokazuje povesť svätosti alebo povesť mučeníctva je vždy povesť znamení (fama signorum). Keď sú veriaci presvedčení o svätosti daného kresťana, utiekajú sa - dokonca masovo a s nadšením - k jeho nebeskému príhovoru; vypočutie modlitby Bohom predstavuje potvrdenie takéhoto presvedčenia."

Zmysel pre humor pomáha ku svätosti

Svätý Otec všetkým na záver pripomenul neodmysliteľný rozmer svätosti, ktorým je zmysel pre humor a v tejto súvislosti im odporúčal známu modlitbu, ktorú zahrnul aj do svojej apoštolskej exhortácie o povolaní k svätosti v súčasnom svete Gaudete et exsultate:

„Ktosi povedal: „Smutný svätec je žalostným svätým“. Treba sa vedieť tešiť zo života so zmyslom pre humor, lebo brať život z tej strany, ktorá vás rozosmeje, toto rozjasňuje dušu. A je tu jedna modlitba, ktorú vám odporúčam - modlím sa ju každý deň už viac ako 40 rokov - modlitba sv. Tomáša Móra.“

Modlitbu sv. Tomáša Móra cituje pápež František vo svojej exhortácii Gaudete et exsultate z 19. marca 2018 (v časti „Radosť a zmysel pre humor“, č. 126, pozn. č. 101) v tomto znení:

„Dopraj mi, Pane, dobré trávenie, a tiež voľačo na strávenie. Dopraj mi zdravie tela, aj s dobrou náladou, potrebnou na to, aby som si ho uchoval.

Daj mi, Pane, svätú dušu, ktorá vie oceniť, čo je dobré a čisté, a nepreľakne sa hriechu, ale vie nájsť spôsob ako dať veci znovu do poriadku.

Dopraj mi dušu, ktorá nepozná nudu, hundranie, vzdychanie a lamentovanie, a nedovoľ, aby som sa príliš sužoval pre tú dominantnú vec, ktorá sa volá ,ja‘.

Daj mi, Pane, zmysel pre humor. Dopraj mi milosť pochopiť žarty, aby som v živote poznal trochu radosti a mohol ju odovzdať aj druhým. Nech je tak.“