[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je utorok 18. 06. 2024   Meniny má Vratislav, Vratislava      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kardinál Piacenza ukončil návštevu Slovenska slávením pod Zoborom
P:3, 03. 10. 2022 10:57, DOM

Nitra 3. októbra (TK KBS) Po sobotňajšej odbornej konferencii, počas ktorej v aule Kňazského seminára sv. Gorazda predstavili slovenský preklad tzv. Enchiridionu odpustkov, sa mohli veriaci v nedeľu 2. októbra 2022 zúčastniť slávnostnej svätej omše v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade, ktorú za účasti nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka, pápežského ceremoniára Mons. Ľubomíra Welnitza a predstavených a bohoslovcov Kňazského seminára sv. Gorazda celebroval  hlavný pápežský penitenciár Svätej Stolice Mauro kardinál Piacenza.

Hlavného celebranta v úvode slávnostnej liturgie privítal biskup Viliam Judák. V homílii sa kardinál Piacenza prítomným jej sprostredkovaným prekladom do slovenského jazyka prihovoril s myšlienkami, v ktorých uvažoval nad tým, čo znamená a čím je viera v Boha pre človeka. Ako povedal: „Veriť znamená vidieť veci Kristovými očami. Niet nič krajšieho a dôležitejšieho, ako viera. Je to najcennejšie dedičstvo, ktoré sme dostali od našich otcov. Nič potrebnejšie nemôžeme zanechať budúcim generáciám, ako keď budeme žiť sväto a nebudeme si zúfať. Spravodlivý človek žije zo svojej viery. Preto aj my, ktorí chceme byť spravodliví, môžeme prosiť ako apoštoli slovami – Daj nám väčšiu vieru! Ak človek zabudne na svojho Boha, je menej človekom," zaznelo v závere príhovoru kardinála Piacenzu. 

Plné znenie príhovoru kardinála Maura Piacenzu

Buď pochválený Ježiš Kristus!

Čo môžeme žiadať od Boha v modlitbe? Môžeme, pravdaže, prosiť o všetko, čo chceme, pretože Boh je otec, ktorý rád počúva džavotanie svojich detí (a my sme pred ním malé deti), aj keď nie vždy nám dá, čo si žiadame, pretože veľmi často nevieme, čo je pre nás skutočným dobrom. Môžeme prosiť aj o materiálne dobrá, ktoré sa nám zdajú vhodné. Sám Ježiša nás učil modliť sa nielen za to, aby prišlo Božie kráľovstvo, ale aj za to, aby sme mali zaistený každodenný chlieb. No nemáme prosiť len o materiálne dobrá. Apoštoli, ktorí sa nám v evanjeliových rozprávaniach často javia ako ešte duchovne „neotesaní“ a naklonení pozemským hodnotám, nám tentoraz dávajú príklad nádhernej prosby: Daj nám väčšiu vieru! (Lk 17,5) – hovoria svojmu Učiteľovi.

Trochu viery máme všetci, čo sme tu, ale všetci jej potrebujeme viac, pretože bez viery je ťažké, aby sme ako ľudia žili správne. Preto aj my dnes chceme prosiť: Daj nám väčšiu vieru!

Ale čo je to viera? Viera je spoliehanie sa na Boha, na jeho slovo, na jeho túžbu zachrániť nás, na to, že nás na temných a často namáhavých cestách nášho života vedie.

Viera znamená vedieť, že existuje Otec, ktorý nás z lásky stvoril z ničoho. Neprišli sme na svet náhodou, bez toho, aby na nás niekto myslel alebo aby nás chcel, a preto ani teraz nie sme vydaní napospas nerozumnej a chladnej náhode. Sme v rukách toho, ktorý nás miluje a neopúšťa.

Viera je poznanie, že Boží Syn prišiel, aby sa stal jedným z nás, aby sme v ňom mali intenzívnejší a plnší život ako pozemské stvorenia, ktoré nemajú ani vedomie, ani nádej. Veriť teda znamená vidieť veci Kristovými očami, posudzovať myšlienky a udalosti vo svetle jeho učenia, stať sa schopnými novým spôsobom milovať druhých, čistým a nezištným spôsobom, akým ich miluje on.

Viera je vedomie, že Duch Svätý, ktorého nám poslal zmŕtvychvstalý Pán, pôsobí v našich srdciach, pomáha nám rozlišovať dobro od zla, nabáda nás kráčať po priamej a úzkej ceste, vedie nás k tomu, aby sme sa v rozhádanom a drsnom svete stali ľuďmi svornosti a pokoja.

Viera je poznanie, že pre nás existuje večný život; a existuje konkrétna cesta, ako k nemu dospieť prostredníctvom skutkov, ktoré nás v rôznych momentoch našej pozemskej púte posväcujú. Tešíme sa, že patríme do Cirkvi, ktorá je rodinou Božích detí a miestom očakávaného stretnutia s Otcom. Niet nič krajšieho a dôležitejšieho ako viera. Je to najcennejšie dedičstvo, ktoré sme dostali od našich otcov, a nič potrebnejšie nemôžeme zanechať budúcim generáciám, ako keď budeme žiť sväto a nebudeme si zúfať. Spravodlivý človek žije zo svojej viery (porov. Hab 2,4), hovorí nám Božie slovo. Preto aj my, ktorí chceme byť spravodliví, musíme prosiť ako apoštoli: Daj nám väčšiu vieru!

Ježiš nás však naučil ešte niečo, na čo nesmieme zabúdať, že v akte viery je obsiahnutá obrovská energia: Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: „Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,“ poslúchla by vás (Lk 17, 6). Na stránkach Markovho a Matúšovho evanjelia sa dokonca hovorí, že zrnko viery dokáže hory prenášať (porov. Mk 11, 23; Mt 17, 20). Sú to paradoxné tvrdenia, ale vyjadrujú veľkú pravdu, a to, že na svete neexistuje sila, ktorá by sa dala porovnať s vierou. Učia nás o tom aj dejiny: všetky veľké „mocnosti“ a veľké „panstvá“, ktoré sa vždy javia akoby už mali zvíťaziť a presadiť sa, skôr či neskôr ochabnú a padnú do záhuby, zatiaľ čo slabý ľud veriacich je stále tu, aby spieval chvály živému a pravému Bohu a zotrvával v dôveryplnom očakávaní Božieho kráľovstva.

Napokon je tu tretia vec, ktorá si zaslúži pozornosť z toho, čo sme čítali v evanjeliu. My sme Boží služobníci, nie jeho páni. Keď sme splnili jeho vôľu a vzdali mu úctu, urobili sme len to, čo sme mali urobiť (Lk 17, 10). Existujú však ľudia, ktorí prídu niekoľkokrát na nedeľnú omšu a myslia si, že urobili Pánovi veľkú láskavosť. No urobili len malú láskavosť samým sebe, pretože ak človek zabudne na svojho Boha, je menej človekom.

Viera je teda aj schopnosť zaujať svoje miesto pred nekonečnosťou Otca, ktorý je na nebesiach, a dokázať naplno vysloviť pravdu: My sme len služobníci, ktorých ty, Bože, nepotrebuješ, zatiaľ čo my ťa nesmierne potrebujeme.

Vtedy nás Pán oslávi a otvorí nám svoj príbytok svetla a radosti, lebo je napísané, že ten, kto sa poníži (Lk 14, 11), najmä pred Pánom vesmíru, bude povýšený.

Nech je pochválený Ježiš Kristus!

-

V závere slávnosti sa v mene Nitrianskej diecézy a Kňazského seminára sv. Gorazda kardinálovi Piacenzovi poďakoval vicerektor Miroslav Šidlo. Kardinál Piacenza naopak vyjadril vďaku biskupovi Judákovi za možnosť navštíviť najstaršiu diecézu v stredovýchodnej Európe a možnosť celebrovať svtú omšu v katedrále – Bazilike sv. Emeráma. Zvlášť pozdravil a povzbudil bohoslovcov Kňazského seminára sv. Gorazda, aby sa nechali formovať Božou Matkou podľa Ježišovho Srdca, aby boli dobrými a múdrymi kňazmi.

V rámci programu svojej návštevy na Slovensku v sobotu 1. októbra 2022 po skončení konferencie v Nitre navštívil Mauro kardinál Piacenza, aj Baziliku sv. Benedikta, opáta v neďalekom Hronskom Beňadiku. V sprievode nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka a rektora Baziliky Mons. Petra Brodeka si prezrel areál kláštora aj interiér baziliky a uctil si relikviu Kristovej krvi. Aj na tomto mieste sa mohol oboznámiť so starobylou históriou a dejinami Cirkvi tohto miesta a najstaršej diecézy v stredovýchodnej Európe.

TK KBS informoval Tibor Ujlacký

K správe bolo vydané FOTO



( TK KBS, tu; ml ) 20221003023   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]