Ukrajina 20. septembra (TK KBS) Poľský kardinál, ktorého pápež vyslal na Ukrajinu už po štvrtýkrát, sa modlil nad mnohými telami pochovanými v masových hroboch. Aj z bezprecedentnej krutosti konfliktu mohol kardinál vidieť milosrdenstvo tých, ktorí trpezlivo kopú do zeme, aby dôstojne pochovali obete absurdnej vojny. Pred dvoma dňami sa dostal Krajewski pod paľbu, keď spolu s ďalšími ľuďmi rozvážal pomoc ľuďom, ale nebol zranený.
„Nemám slov, nemám sĺz.“ Kardinál Konrad Krajewski, pápežov almužník vyslaný už po štvrtýkrát na Ukrajinu, v tejto vete vystihuje význam ťažkého dňa, ktorý zanecháva srdce zaťažené bolesťou a ktorý môže odľahčiť a pozdvihnúť iba modlitba. Z Charkova, kam dorazil včera večer, rozpráva o dopoludní strávenom s monsignorom Pavlom Hončarukom, biskupom charkovsko-záporožskej diecézy, v Izjume, v lokalite, ktorú „práve opustili Rusi“ a kde boli nájdené pozostatky približne 500 ľudí.
„Boli sme tam svedkami toho, ako 50 mladých mužov, väčšinou policajtov, hasičov, vojakov v bielych kombinézach, vykopávalo a odnášalo z hrobov, často spoločných, tela nebohých Ukrajincov, z ktorých niektorí boli zabití pred 3-4 mesiacmi, iní tam boli pochovaní len nedávno.“ Človeka taká hrôza ohromí. „Ja viem... je vojna,“ vysvetľuje kardinál Krajewski, „a vojna nepozná zľutovanie, sú aj mŕtvi. Keď ich ale vidím toľko na jednom mieste, je to určite niečo, čo sa ťažko opisuje a vysvetľuje.“
Telá odnášali v tichosti, za emotívnej a dojemnej účasti. Krajewski sa pozerá a vidí v tých, ktorí sú povolaní k bolestnej úlohe, ľútosť každého človeka:
„Jedna vec ma veľmi dojala: tí mladí Ukrajinci vynášali telá tak jemne, tak ticho, úplne potichu. Vyzeralo to ako obrad, nikto nehovoril, a pritom tam bolo toľko policajtov, vojakov... Najmenej 200 ľudí. Všetci v tichosti, s neuveriteľným pochopením pre tajomstvo smrti. Od týchto ľudí sa toho dalo naozaj veľa naučiť.“
„Bol to naozaj dojemný okamih, keď som videl, ako nosia telá. Zdalo sa, že to robia pre svoje rodiny, pre svojich rodičov, deti, bratov. S biskupom sme chodili medzi nimi, ja som sa stále dookola modlil Korunku k milosrdenstvu, boli sme tam najmenej tri hodiny. Nič iné som robiť nemohol.“ Bol to – ako kardinál zdôraznil – „obrad milosrdenstva“, úplne prirodzený.
„Zostalo mi to aj teraz, keď som späť v Charkove: stojím v kaplnke a myslím na týchto mladých ľudí.“ Bol to náročný deň, ktorý poznamenala aj návšteva policajnej stanice, ktorá slúžila ako mučiareň. „Vedel som, že tam uvidím toľko mŕtvych, ale stretol som aj ľudí, ktorí ukázali krásu, ktorá sa niekedy skrýva v našich srdciach. Ukázali ľudskú krásu na mieste,“ hovorí dojatý kardinál Krajewski, „kde by mohla byť len pomsta. Ale nie. Pripomenul som si tak slová Písma svätého, že zlo musí byť vždy premožené dobrom.“ Niečo, čo je ako balzam na rany tejto vojny.
Pred niekoľkými dňami sa poľský kardinál dostal pod paľbu, ale zostal nezranený, keď spolu s ďalšími dvoma biskupmi, jedným katolíckym a jedným protestantským, a v sprievode ukrajinského vojaka rozvážal pomoc v Záporoží. „Prvýkrát v živote som nevedel, kam utiecť,“ povedal pre Vatican News, „pretože nestačí len bežať, musíte vedieť kam. Nakoniec všetko dobre dopadlo, nikto nebol zranený a humanitárna pomoc bola doručená, dokonca aj ruženca, ktoré pre ľudí požehnal pápež: tí, ktorí ich dostali, si ich okamžite dávali na krk.“
Krajewski dnes dorazí do Kyjeva a odletí späť do Ríma.
