[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 03. 10. 2022   Meniny má Stela      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Rada KBS udelila opäť ocenenie za zásluhy o dialóg medzi vierou a vedou
P:3, 14. 09. 2022 20:15, DOM



Bratislava 14. septembra (TK KBS) Traja noví laureáti si dnes, v stredu 14. septembra 2022, prevzali ocenenie za zásluhy o dialóg medzi vierou a vedou (rozumom) Fides et ratio. Cenu im udelila Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska (KBS), ktorej predsedá ordinár Mons. František Rábek. Ceremoniál sa uskutočnil v bratislavskom Primaciálnom paláci. 

Biskup Rábek odovzdal cenu spolu s košickým eparchom, arcibiskupom Cyrilom Vasiľom. Ocenenie si prevzali doc. Jozef Jančovič, prof. Viliam Pichler a prof. Jozef Klembara. Slávnosti predchádzala svätá omša za vedcov v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.

Rada KBS udelila toto ocenenie už po jedenástykrát. Udeľuje ho pri príležitosti výročia vydania encykliky pápeža Jána Pavla II. Fides et ratio (Viera a rozum). Katolícka cirkev ním chce vyjadriť úctu vedcom, ktorí svojím pôsobením a vedeckou činnosťou prispievajú k dialógu vedy a viery.

Zmyslom je motivovať ich pre výnimočné kresťanské svedectvo v tejto oblasti a vyjadriť dialóg vedy a viery, či viery a rozumu, ako vyplýva z názvu pápežskej encykliky, podľa ktorej je ocenenie pre vedcov pomenované. „Rozum človeka sa neznehodnocuje, ani sa neznižuje tým, že dáva súhlas k obsahu viery," píše pápež Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio.

Laudatio k oceneniu doc. Jozefa Jančoviča predniesol doc. Blažej  Štrba. K oceneniu prof. Viliama Pichlera vystúpil s laudačnou rečou Viliam Novák. Prof. Jozefa Klembaru predstavil v laudačnej reči prof. Peter Fedor. Laureáti sa prevzatí ocenenia prihovorili prítomným s prednáškami.

Na slávnosti sa zúčastnili viacerí hostia, rektori a prorektori piatich slovenských univerzít, predseda Slovenskej akadémie vied, ako aj ďalší predstavitelia vedeckej, akademickej, spoločenskej, diplomatickej a náboženskej obce, rodina, priatelia ocenených a verejnosť.

Doterajší laureáti 

Toto ocenenie po prvýkrát udelili v roku 2010. Cenu vtedy prevzal vedec Július Krempaský. O rok neskôr ju získali profesori Jozef Tiňo a Ján Letz. Za rok 2002 získali ocenenie kardinál Jozef Tomko, biologička Oľga Erdelská a astronóm Anton Hajduk, in memoriam. Potom si ocenenie prevzali fyzik Jozef Ďurček, psychológ Michal Stríženec a Imrich Staríček, in memoriam.

Potom ocenili Mons. Marcela Sáncheza Sorondu, kancelára Pápežskej akadémie vied vo Vatikáne, a prof. Emília Hrabovec. Neskôr si ocenenie prevzali profesor geológie Peter Holec z KU v Ružomberok, prorektor Trnavskej univerzity Ladislav Csontos a prof. Igor Túnyi, in memoriam. Ďalej prevzali ocenenie prof. Jozef Glasa, doc. Ivan Chalupecký a doc. Mikuláš Blažek, in memoriam.

Potom boli vybranými osobnosťami Viliam Novák a Mons. Gašpar Fronc, neskôr prof. Zlatica Plašienková a prof. Eduard Bublinec. Naposledny si prevzali ocenenie prof. Ján Grác a doc. Miroslav Saniga.

-----------------------------------------------------------------

Plné znenie laudátií

Doc. Jozef Jančovič

Vaše excelencie otcovia biskupi, vážení ocenení, ctené dámy a vážení páni!

Dovoľte mi, prosím, priblížiť Vám život i prácu osobnosti, ktorá v sebe integrálne spája vieru a vedu.

Jozefa Jančoviča som stretol po prvýkrát asi pred 30 rokmi. Bolo to na Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme na spoločných stretnutiach slovenských študentov väčšinou z pápežských univerzít, ale viac som ho začal registrovať až od augusta 2005, kedy bol Jozef na zakladajúcom stretnutí biblického vedeckého periodika Studia Biblica Slovaca, ktorého som sa stal šéfredaktorom. A odvtedy ho registrujem ako skúseného a pracovitého pedagóga.

Jozef Jančovič sa narodil 28. novembra 1968 v Topoľčanoch ako druhý z troch chlapcov Jozefovi a Helene. Otec bol šofér autobusu a mamka krajčírka a poštárka. V Krtovciach, v dedinke, kde vyrastal, mali okolo domu, ako aj na poli vždy veľa práce a náš kandidát na cenu Fides et ratio bol a je stále vďačný rodičom za príklad pracovitosti, za výchovu k spravodlivosti, odvahe a pomoci iným, za výchovu vo viere. A tak asi aj preto mohol Jozef Jančovič ml. pokojne a mierumilovne dozrievať a zoceľovať sa vo viere aj v čase sústavného a dôsledného odporu voči Cirkvi.

Po maturite na topoľčianskom gymnáziu v roku 1986 absolvoval Jozef Chemicko-technologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v roku 1991 ako inžinier. V tom istom roku ‘91 začal študovať na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale o rok na to bol poslaný do Ríma na Pápežskú univerzitu Santa Croce. V r. 1995 bol vysvätený za kňaza za vtedy Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu. V tom istom roku bol poslaný na postgraduálne štúdiá opäť do Ríma na svetovo prestížny Pápežský biblický inštitút, kde na biblickej fakulte v r. 1999 dosiahol licenciát zo Svätého písma. Biblická príprava, ktorou prešiel na rímskom inštitúte, vrátane jedného semestra na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, významne poznačila Jozefovu začínajúcu sa biblickú tvorbu.

Po návrate na Slovensko nastúpil na RKCMBF UK. Najprv ako asistent a potom ako odborný asistent prednášal všetky biblické predmety, počínajúc biblickou archeológiou, hebrejčinou a gréčtinou a končiac exegézou vybraných textov Starého a tiež Nového zákona. Dodnes prednáša aj pre doktorandov. Na tej istej alma mater obhájil v roku 2009 doktorskú prácu. Aj v habilitačnej práci z r. 2020 badať, že Jančovičova odborno-vedecká práca s Bibliou sa vyznačuje vedeckými metodológiami, ktoré využívajú predovšetkým literárny a holistický prístup k antickým biblickým textom. Jančovič sa zameriava na Starý zákon (a špeciálne na knihy Genezis, Exodus, Deuteronómium a Žalmy). Svojimi mnohými intertextuálnymi štúdiami prepája najmä starozákonné texty a motívy s inými textami, a to aj novozákonnými, čím často odkrýva pozoruhodné pohľady vlastné biblickému textu, ktoré on sám využíva najmä v štúdiách biblickej teológie. Od roku 2020 pôsobí na RKCMBF UK ako docent katolíckej teológie a od marca roku 2022 aj ako jej dekan.

Počas pôsobenia na fakulte bol Jozef Jančovič takmer sústavne činný aj v pastorácii. Najprv ako kaplán v Bratislave-Dúbravke, od r. 2008 ako farár v Bratislave-Čunove a potom vo farnosti sv. Martina pri dóme. Od r. 2015 je výpomocný duchovný opäť v Bratislave-Dúbravke. Nesporne náš laureát spája v sebe pastoračnú a múdru službu ohlasovania Božieho slova s akademickou prácou a vedeckým výskumom Biblie – Božieho slova. Udržiavať správnu rovnováhu medzi týmito dvomi dokážu iba máloktorí, a Jozef k nim patrí. Odkiaľ má túto vyrovnanosť?

Iba odhadujem, že pracovitý príklad veriacich rodičov, Jozefove rôzne vysokoškolské štúdiá, jeho dlhoročné formovanie sa Božím slovom tak osobnostne, ako aj akademickyvedecky, podstatne ovplyvnili Jozefov životný štýl. Svoje vyrovnané evanjeliové chápanie sveta a ľudí prejavuje nielen vo vede, ale aj pri ľuďoch s odlišnými svetonázormi, a to bez toho, aby vzbudzoval ich nevôľu. Je to jeho typická črta, ktorá sa vhodne spája s jeho životným poslaním.

 

Doc. Jančovič sa vyznačuje množstvom doloženej pedagogickej, akademickej a výskumnej práce predovšetkým v biblistike, ale aj v jej prepojení s inými vednými odbormi.

Kvantita publikácií

Najprv pozrime iba numericky do množstva jeho pedagogicko-vedeckej tvorby. Doc. Jančovič je autorom alebo spoluautorom 9 vedeckých monografií. Publikoval 25 vedeckých článkov, z toho 3 v zahraničných časopisoch. Dve štúdie sú registrované v databáze SCOPUS. Takmer 30 príspevkov publikoval v domácich i zahraničných zborníkoch a cca 50 iných príspevkov má populárno-odborný charakter. Okrem 7 skrípt je aj autorom množstva populárnych výstupov.

Doc. Jančovič spolupracuje aktívne s katolíckymi i svetskými médiami, je známy vo farských či rehoľných komunitách, ako aj na formačných stretnutiach väčšieho rázu. Všade popularizuje biblickú kultúru, čím formuje ľudí a kresťanov vychádzajúc z Božieho slova.

Kvalita tvorby

Kvalitu tvorby nemožno kvantifikovať, ale skúsme aspoň trocha opísať jej podobu. Jančovič je od počiatku biblista, teológ a pedagóg. V biblistike sa doc. Jančovič profiluje ako prekladateľ z hebrejského a gréckeho jazyka, ako exegéta využíva štrukturálny prístup k textu a ako teológ otvára niektoré teologické motívy pre dialóg s inými vednými disciplínami. Jeho skriptá a prednášky svedčia o kompetentnej a horlivej práci pedagóga.

Vo viacerých monografiách sa zaoberal špecifikami hebrejského textu Starého zákona s jeho prekladovými, textovo-kritickými a lexikálnymi problémami, pričom išlo najmä o naratívne texty Pentateuchu (napr. Komentáre ku Knihe Genezis, Exodus), hoci v ostatných rokoch sa venuje podobným problematikám v náročnejších poetických textoch hebrejskej Biblie (napr. Komentáre k Žalmom). V r. 2020 v spoluautorstve so Zuzanou Zelinovou vydali knihu Obraz vesmíru z biblickej a filozofickej perspektívy.

Laureát sa dlhodobo venuje biblickému výskumu prvej časti Knihy Genezis. Napr. k problematike Imago Dei publikoval v roku 2006 domácu zborníkovú štúdiu, v r. 2019 v zahraničnom periodiku a v r. 2020 v scopusovom časopise.

V niekoľkých ďalších štúdiách sa zaoberá biblicko-ekleziologickými otázkami o Cirkvi a jej vnútornej konzistencii, ale aj o jej mieste v spoločnosti, a to dokonca aj v komparácii s niektorými moslimskými tradíciami vychádzajúcimi z Koránu.

Vo svojich štúdiách sa vedecky zaoberal problematickými témami ako napr. Pánova vojna v Biblii, či viera v kontexte otrokárstva, milosrdenstvo a spravodlivosť. Neraz adresoval problematiku metodológie biblickej exegézy. Niekoľko ráz  sa predstavil so štúdiami interdisciplinárneho charakteru o stvorení v Biblii (napr. v r. 2011: Dar stvorenia a jeho morálne implikácie, či v r. 2021: Kozmogónia a kozmografia v prvej správe o stvorení v Knihe Genezis 1,1 – 2,3).

Ohlasov na jeho akademické práce som napočítal 129, pričom 29 je zahraničných. No vďaka jeho vedecko-populárnym výstupom jestvuje množstvo pozitívnych ohlasov od jeho poslucháčov.

 

Doc. Jančovič sa aktívne zúčastnil na takmer 25 medzinárodných a na 25 domácich vedeckých konferenciách. Zúčastnil sa i na viacerých zahraničných zasadaniach grémia Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu.

Prednášal krátkodobo aj v Turnau, v Rakúsku (2011) i vo Varšave, v Poľsku (2015). Aj na domácej pôde mal viacero vyžiadaných prednášok.

Doc. Jančovič bol členom 6 projektov. Z nich boli dva projekty VEGA (-2001, -2015) a dva APVV: (1. 2016 – 2022; 2. 2019 – 2023) Zvlášť posledný s názvom Paradigmatické zmeny v nazeraní na vesmír a človeka z filozofickej, teologickej a fyzikálnej perspektívy dokladá Jančovičov záujem o interdisciplinárny dialóg medzi biblickou teológiou a inými vedami.

Tento náhľad naznačuje aj inú skutočnosť, a to, že Jančovič rozvíja širšiu vedeckú spoluprácu, ktorá sa tiež prejavuje aj v jeho členstve vedeckých spoločností. Napr. už 18 rokov je členom Catholic Biblical Association of America (CBAA) a tiež členom redakčnej rady periodika Studia Biblica Slovaca od jeho založenia. Od roku 2007 je členom Slovenskej spoločnosti pre katolícku teológiu, a od roku 2018 je jej predsedom. Od roku 2017 je riadnym členom European Association of Biblical Studies (EABS) a je držiteľom ceny Jozefa Búdu.

Záverom

Laureát Jozef Jančovič ako kňaz dlhé roky ohlasuje Božie slovo, z ktorého žije a na ktorom stojí Cirkev. Ako akademik nemenej dlho dôsledne skúma Bibliu, ktorá je dušou teológie. Ako vysokoškolský pedagóg neúnavne a trpezlivo formuje vysokoškolských študentov teológie vďaka stabilným a kreatívnym pravdám, ktoré sú v Biblii starostlivo tradované. Vďaka zjednoteniu mysle a viery v jeho prípade môže zasievať semienka pravdy aj o Božom kráľovstve, ktoré síce rastú pomaly, ale raz určite prinesú mnohonásobnú úrodu.

Doc. Jančovičovi by som poprial slovami Mojžiša, nech Pán upevní dielo jeho rúk (porov. Ž 90,17). Cirkvi a spoločnosti možno iba priať, aby vzišlo čím viac takýchto vierou ukotvených, srdcom otvorených a vedeckým duchom pretváraných – takýchto dobrých ľudí, u ktorých je cena Fides et ratio v dobrých rukách.

Blažej Štrba

-

Prof. Viliam Pichler

Vážený  pán profesor Pichler, Vaše excelencie otcovia biskupi, vážené dámy a páni.

Náš pozemský domov, planéta Zem je pomerne malý kúsok vesmíru, s vlastnosťami, umožňujúcimi život v takej podobe, ako ho poznáme a ktoré nemá žiadna známa planéta. Najväčšiu časť plochy súše, (asi 40 miliónov km2) pokrývajú lesy (28%), 19.8 mil. km2 (12.5%) je pokryté púšťami a len 12% súše tvorí orná pôda (19,08 mil. km2).

Ak sa prenesieme na Slovensko, lesy pokrývajú viac ako 40% jeho územia.  Nie sú len zdrojom dreva; stali sa stabilizujúcim prvkom krajiny a klímy.

Jedným z tých, ktorí pre  správnu funkciu lesov robia všetko, čo sa dá, je aktuálny laureát ceny Fides et ratio  Prof. h.c. Prof. Dr. Ing. Viliam Pichler, lesník, pedológ lesných pôd, pedagóg, a manažér, bývalý dekan Lesníckej fakulty (LF) (2012 – 2020), zakladateľ a riaditeľ Centra vedeckého turizmu Ústavu ekológie lesa SAV.

Prof. Viliam Pichler sa narodil vo Zvolene v roku 1968. Je absolventom Lesníckej fakulty Technickej Univerzity Zvolen, kde v roku 1996 obhájil aj svoju dizertačnú prácu. V rámci vedeckej prípravy absolvoval dlhodobé pobyty na na špičkovývh vedeckých pracoviskách; v ETH v Zurichu a na University of California v Riverside, U.S.A.

Mladého inžiniera Pichlera som stretával na vedeckých konferenciách, kde budil pozornosť nielen svojou postavou, ale aj výsledkami výskumu v oblasti určovania charakteristík lesných pôd, ktoré sa spravidla značne líšia od vlastností orných pôd. Je to dané tým, že lesné pôdy sa vo väčšine prípadov tvoria na hrubozrnných horninových substrátoch, s vysokým obsahom makropórov a nerozloženej organickej hmoty, majú vysokú hydraulickú vodivosť, veľkú pórovitosť, vysoký obsah makropórov, často tiež vysoký obsah skeletu, čo podmieňuje relatívne vysokú rýchlosť infiltrácie a minimalizuje povrchový odtok a zmier\uje povodne.

Ešte lepšiu možnosť spoznať tohoto výnimočného človeka som mal počas svojho pobytu v USA. V roku 1997 som bol jedným z medzinárodného riešiteľského kolektívu, zloženého z vedcov Ústavu hydrológie SAV a US Salinity Laboratory v Riverside, CA, USA.

Zhodou okolností v tomto čase  V. Pichler pracoval v pozícii postdoka v tom istom kampuse ako aj ja, v Univesity of California v Riverside, (je to asi 100 km južne od Los Angeles). Tam som mal dobrú príležitosť spoznať Dr. Pichlera ako vzdelaného, empatického, hlboko veriaceho človeka, ktorý nielen uznáva moralne princípy  kresťanstva, ale podľa nich sa v živote aj riadi. Jeho obetavosť a ochota pomôcť, ale aj zmysel pre humor aj mne spríjemnili (ináč dosť hektický) pracovny pobyt. Okrem odborných diskusií, sme chodievali  na „kultúru“ a behávali sme v okolitej púšti, aby sme sa zbavili mentálnej únavy.

 

V roku 2003 sa Ing. Pichler habilitoval za docenta v odbore Ekológia lesa, neskôr bol inaugurovaný za profesora  na Katedre prírodného prostredia LF TU Zvolen.

Zastával a zastáva významné funkcie; bol členom predsedníctva Agentúry pre podporu výskumu a vývoja (2005 -2009),  prodekanom LF TUZVO (od 2003) a  dekanom Lesníckej fakulty TU vo Zvolene (2012 -2020).

Je garantom predmetov Lesné pôdy a Ekosystémové služby lesa; tie sú súborom prínosov (alebo úžitkov), ktoré obyvatelia získávajú z lesných ekosystémov. Okrem drevnej hmoty, sú to predovšetkým

Regulačné služby ( regulácia kvality vody, klímy, znižovanie rizika povodní)

Kultúrne služby (rekreácia, turizmus)

V ostatnom čase práve  tieto služby lesných ekosystémov sa stávajú nosnými, pretože sa preukázala významná, ba kľúčová úloha  lesných ekosystémov pre stabilitu životného prostredia, vrátane klímy.

Výsledkom vedeckej aktivity prof. Pichlera sú početné publikácie v domácich aj zahraničných vedeckých časopisoch.

V súčasnosti podstatnú časť jeho pracovnej náplne  pokrýva manažérska činnosť. Významnou črtou jeho aktivít je starostlivosť  a zachovanie pôvodných lesných porastov  (pralesov) na Slovensku. Podstatným podielom prispel k zápisu slovenských pralesov  do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2000 sa stal členom Národného komitétu UNESCO pre program Man and Biosphere (MAB). Ako národný expert a expert World Herritage Comission (WHC) UNESCO pôsobil na hodnotiacich misiách International Union for Conservation of Nature (IUCN) v SR, na Ukrajine a v Ruskej federácii a na zasadnutiach Výboru pre svetové prírodné dedičstvo (Christchurch, N. Zéland). V období 2005–2009 bol členom Predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

Za výsledky vedeckej a hlavne manažérskej činnosti získal viacero významných ocenení; v roku 2002 získal spolu s prof. Ing. E. Bublincom prémiu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za publikáciu „Pralesy Slovenska – diverzita a ochrana“, Cenu ministra životného prostredia SR za rok 2008 a titul Čestný profesor Transsylvánskej Univerzity (prof.h.c.) v Rumunsku (2018).

V roku  2000 sa Centru vedeckého turizmu a jeho riaditelovi V. Pichlerovi podaril husársky kúsok: na ich pozvanie prišiel na Slovensko a do Zvolena  následník trónu Spojeného kráľovstva princ Charles. Zaujímal sa o slovenské pôvodné lesy (pralesy) a najmä o drevinu brest horský. Táto drevina v 19. storočí takmer úplne  podľahla chorobe zvanej grafióza, avšak na Slovensku sa v Slánskom pohorí podarilo objaviť asi 500 exemplárov tohoto stromu. V roku 2001 bolo princovi Charlesovi podarovaných 50 sadeníc brestu, ktoré sú vysadené v jeho sídle Highgrove v strednom Anglicku. Bol to významný krok k spropagovaniu slovenského lesníctva; a vari najviac sa o to zaslúžil dnešný laureát.

Viliam Pichler je významý vedec, pedagóg, manažér  a organizátor vedeckého turizmu na Slovensku. Výsledky jeho činnosti, a morálne kvality sa prejavujú v jeho každodennej práci a prispievajú k  porozumeniu medzi vedou a vierou, ktorú vyznáva a uplatňuje v každodennom živote. Toto ocenenie Fides et Ratio ho určite bude motivovať, aby vo svojom úsilí nepoľavil a naďalej svojou odbornou a manažérskou činnosťou, ako aj spôsobom života pomohol budovať súzvuk medzi vedou a vierou.

Ing. Viliam Novák, DrSc.
Ústav hydrológie SAV

-

Prof. Jozef Klembara

Už minulý rok som na tomto mieste zdôrazňoval, že napriek takmer neomylnej spleti vedeckých argumentov, hypotéz a teórií pri chápaní dnešného obdivuhodného sveta hľadíme my prírodovedci i na začiatku 21. storočia len so zvedavo otvorenými očami pred dômyseľnosťou prírody. Od jej základných nanoštruktúr po samotný život ako jedno z najdokonalejších stvorení. Vieme toho už tak veľa a predsa sa bez inšpirácie Božích indícií nepohneme ani o krok. Darmo si opak navrávame! Nominovať osobnosť prírodovedného sveta na toto vzácne ocenenie Fides et Ratio zaväzuje hľadať prienik mnohých drahých predispozícií, ktoré akoby časom formovali v tomto regióne bohaté tradície vzdelanosti. Dovolím teda si v rámci môjho exposé spomenúť aspoň niektoré z nich.

Keď sa slávny Herodotos pred vyše 2500 rokmi pokúsil svojimi myšlienkami preniknúť severne od skýtskeho etnika, aby sa tak viac dozvedel o v Homérovej Iliade ospevovanom národe Hýperborejcov, o tom našom kraji píše naozaj skromne: Ako hovoria Tráci, v tom kraji za Dunajom žije toľko včiel, že sa cez ne nedá ani o krok ďalej dostať. A tak naši prírodovedci dostávajú celkom úsmevne (pretože je jasné, že tu autor nikdy nebol) a vo voľnom preklade ústami prvého aj prírodovedného kompendia na svete do vienka zvedavosť a túžbu s úprimnou úctou a dôverou pýtať sa na dokonalosť prírody Dokonalého, ktorý ju skutočne i stvoril. Nuž a v týchto intenciách hľadať a objavovať dielo Stvoriteľa ako dubium est initium sapientiae (teda nie tendenčne s privretými očami, ale plne objektívne a nepriestrelne) je prof. Jozef Klembara iste tým pravým kandidátom na ocenenie.

Narodil sa v roku 1953 v Martine, no po krátkom čase a nepríjemných politických previerkách odchádza s rodičmi do Prešova. Tu po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v roku 1972 začína vysnívané štúdium geológie so špecializáciou na paleontológiu, teda náuku o morfológii a evolúcii organizmov, ktorá jeho pozornosť pútala po celú profesionálnu kariéru. Už ako študent aktívne participoval na stretnutiach a diskusiách kresťanskej mládeže, vo vyšších ročníkoch citlivú tému dokonca popularizoval. Reálnym faktom ostáva, že asistentské miesto na Katedre paleontológie UK v Prahe po podmienke vstupu do KSČ so slušnosťou odmietol.

Excelentné študijné výsledky krátko po promócii v roku 1976 viedli k udeleniu  štipendia na materskej katedre, no jeho pôsobenie sa prakticky okamžite zmenilo na zahraničné a pobyt v Nemecku slúžil primárne na zvládnutie odbornej nemeckej terminológie, ktorá nesporne ostáva conditio sine qua nón pre pochopenie originálnej anatomickej literatúry. Po vedeckej ašpirantúre na svojej materskej katedre v Prahe sa Jozef Klembara vracia na Slovensko, aby po krátkom pôsobení na Geologickom ústave Dionýza Štúra začal v roku 1984 osudové pôsobenie na Zoologickom ústave Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 2002 úspešne habilituje, o 8 rokov neskôr obhajuje doktorskú dizertačnú prácu na Geologickom ústave SAV a od roku 2016 pôsobí ako profesor zoológie na Katedre ekológie PriF UK, kde dodnes vedie Laboratórium ekológie a evolučnej biológie.

Pravda, tento krátky prelet profesionálnou kariérou preskočil tak trošku povrchne mnoho kľúčových rokov zdĺhavého a usilovného štúdia, analýz, entuziazmu i sklamania, teda všetkých momentov manželstva s vedou. Tak opäť jedna tradícia, ktorá nominanta nesporne zasiahla. Na sklonku 17. storočia, vydáva šľachtic Martin Sentiváni svoje slávne encyklopedické dielo Curiosiora et Selectiora a iste v tom čase, keď túžbu po poznávaní zbytočne zraňovali kurucké nepokoje a západné Slovensko opätovne kvárila morová epidémia, Sentiváni ani len v najhlbšom sne netušil, že o jeho slovách ...nullum carcerem, si ita res ferret, futurum sibi graviorem, ac bibliothecam, sed hac sibi lege interdictam, ne in librum ullum inspiciat..., teda nebolo by ťažšieho trestu, ako ostať vo veľkolepej knižnice a nemôcť nazrieť do jej kníh, budeme na dnešnom vzácnom podujatí s úctou počúvať pri mojom presvedčení, že prof. Klembara roky svoju múdrosť ponúkal, ale s pokorou a bázňou prijímal múdrosť aj svojho okolia tak, aby sa stala múdrosťou jeho. A tak bol úspešný a medzinárodne uznávaný primárne v dvoch kruciálnych oblastiach evolučnej biológie a palenontológie. Anatómia, ontogenéza a fylogenéza beznohých jašterov čeľade Anguidae je predominantne reprezemtovaná štúdiom korelácie redukcie končatín a lebečného skeletu a v týchto intenciách patrí k recentným výsledkom najmä objav prítomnosti zbytkov končatín v raných ontogenetických štádiách bezkončatinového jaštera slepúchovca. Nesporne signifikantným ostáva aj záujem o poznanie neurokraniálnej morfológie, anatómie a fylogenézy raných štvornožcov pri kontakte Anamnia (obojživelníky) – Amniota (plazy, vtáky, cicavce). Tento prechod z akvatického prostredia na súš sa odohral asi pred 320 miliónmi rokov a zahŕňal široké spektrum zmien spojených s transformáciou reprodukčnej stratégie, vývinom statoakustických orgánov či krvotvorby. Naviac vedecké výsledky v tejto oblasti na báze metódy vysokorozlíšiteľnej  roentgenovej počítačovej mikrotomografie sa dotýkajú aj objavu ranej evolúcie mozgu, sluchových a neurálnych štruktúr a krvotvorných orgánov.

Svoje výsledky publikoval prof. Klembara vo viac ako 100 pôvodných vedeckých prácach predovšetkým v USA, Veľkej Británii, Nemecku a Francúzsku, kde dodnes rozvíja intenzívnu odbornú spoluprácu. V prestížnom periodiku Americkej asociácie anatómov – The Anatomical Record získal dokonca dve ocenenia za významný svetový rozvoj anatómie a evolučnej biológie, ktorý okrem iného viedol k navýšeniu impact faktoru periodika.

Pravda, reflexiou medzinárodného uznania je celkom nesporne aj široké spektrum výskumných a študijných pobytov na prestížnych pracoviskách po celom svete, predovšetkým v Anglicku, USA, Juhoafrickej republike, Nemecku či Francúzsku.  V týchto intenciách možno osobitne spomenúť jeho paleontologické pôsobenie v Prírodovednom múzeu v Londýne. Prednášal na mnohých medzinárodných sympóziach, predovšetkým v rámci dvoch prestížnych amerických spoločností: Society for Vertebrate Paleontology a International Society for Vertebrate Morphology. V juhoafrickom Kapskom meste pôsobil ako predseda sympózia venovaného beznohým jašterom na 6. svetovom herpetologickom kongrese.

Nie, moje dnešné laudácio nie je sterilnou scientometrickou enumeráciou, ktorá má len odzrkadlovať medzinárodný rozmer vedeckej práce prof. Klembaru. Pri tomto ocenení však ide o oveľa viac. A tak mi opäť dovoľte dotknúť sa jednej z tradícií nás prírodovedcov tohto kraja, aby som viac dotvoril jeho osobnosť. Ak sa tak trošku započúvate, ten ruch neustálej túžby po prírodovednom vzdelávaní a humanizácii vedy sa ani na tejto pôde jednoducho nedá prepočuť Keď na sklonku 15. storočia vydáva Johann Muller von Konigsberg, slovutný profesor Regiomontanus našej bratislavskej Univerzity Istropolitany De triangulis omnimodus, teda pravdepodobne prvé komerčne tlačené prírodovedné dielo na svete sotva niekoľko rokov etablovaných Guttenbergových tlačiarní, ktoré si pre svoje zámorské cesty do Ameriky objednal aj sám Kolumbus, išlo o našu tradíciu svetovej vedy. Ale to nestačí. V roku 1471 píše Regiomonatnus pre dnešok až hrôzostrašne aktuálne slová: „Skroťme zápal iných riešiť svoje problémy vojnami, my predsa nechceme zápasiť súbojmi, ale prostredníctvom  kníh. Našimi zbraňami nie sú bodáky a baranidlá, ale prístroje Hipparcha a Ptolemaia. A tu niekde sa objavuje tá pridaná hodnota našich tradícií, že my prírodovedci rany neotvárame, ale ich zaceľujeme pre dobro človeka, jeho poznanie a chápanie, že príroda je obrazom dokonalosti Boha.

 

V týchto intenciách sa Prof. Klembara aktívne angažuje v spirituálne koncipovanom Hnutí fokoláre (Máriino Dielo), ktorého zakladateľka Talianka Chiara Lubichová je v súčasnosti v procese blahorečenia. Poslanie samotného hnutia poníma aj živé premostenie vedy a viery v intelektuálnej projekcii, teda nesporne v kontexte dnešného ocenenia Fides et Ratio. Mimochodom, rukopis práce nominanta: „Úvod do štúdia prírody vo svetle textov Raja ’49 Chiary Lubichovej“ je momentálne v recenznom procese pre intelektuálny časopis Hnutia fokoláre - Nuova Umanitá v Ríme.    

Prof. Klembara je nesporne prototypom špičkového vedca, ktorý je dnes pýchou svojej alma mater. Nielen významným príspevkom do poznania evolučnej biológie, publikáciami v prestížnych periodikách či početnými citáciami, ale predovšetkým svojou usilovnosťou, skromnosťou a zapálenou obhajobou viery. Je pre mňa cťou predniesť toto laudácio, pretože by sa oň bili mnohé oveľa prestížnejšie osobnosti. Nuž nech teda oceníme dnes toho, ktorý skúma, ako Boh stvoril a stále tvorí to najgeniálnejšie dielo – život. Azda ho tak dokážeme zas o niečo účinnejšie chrániť.

Prof. Peter Fedor, dekan Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave

_
K správe bolo vydané FOTO.



( TK KBS, ml, pso; ml ) 20220914043   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kazachstane

Pápež František v Kanade

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23