[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 25. 09. 2022   Meniny má Vladislav      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätá omša v Kazachstane: Byť kresťanmi znamená žiť bez jedu
P:3, 14. 09. 2022 18:18, ZAH



Svätá omša v Kazachstane

Foto: SpC-Vatican


Kazachstan 14. septembra (RV) „Nech v nás nie je nijaký jed smrti“, nech sme „radostnými svedkami nového života, lásky a pokoja“ - k tomuto vyzval pápež František v homílii pri svojej prvej verejnej svätej omši na pôde Kazachstanu v stredu 14. septembra v hlavnom meste Nur-Sultan. Svätý Otec tiež v závere slávenia vyslovil ďalšiu mierovú výzvu v súvislosti s Ukrajinou i inými oblasťami.

Dejiskom eucharistického slávenia z dnešného Sviatku povýšenia Svätého kríža bolo námestie medzinárodného výstaviska EXPO, ktoré bolo v roku 2017 dejiskom svetovej výstavy. Svätá omša so šesťtisícovou účasťou veriacich bola slávená v latinčine a ruštine na jednoduchom pódiu so sedlovou strechou. Svätý Otec predsedal v červenom pluviáli a homíliu predniesol po sediačky.

Pri oltári bol hlavným celebrantom arcibiskup Tomasz Peta, ktorý je na čele Metropolitnej arcidiecézy Presvätej Panny Márie v Astane – Nur Sultane. Koncelebrovali okrem iných i biskup Almaty a predseda Konferencie biskupov strednej Ázie Mons. José Luis Mumbiela Sierra či nedávno kreovaný kardinál Giorgio Marengo, apoštolský prefekt Ulanbátaru v Mongolsku.

Nezvyknime si na vojnu, obmedzme preteky v zbrojení

 

Petrov nástupca pri záverečnom poďakovaní vyslovil aj mierovú výzvu:

„Myslím na toľko miest zničených vojnou, najmä na drahú Ukrajinu. Nezvyknime si na vojnu, nepodvoľme sa jej ako nevyhnutnosti. Prichádzajme na pomoc tým, ktorí trpia, a trvajme na tom, aby sme sa skutočne snažili dosiahnuť mier. Čo sa ešte musí stať, koľko ľudí ešte musí zomrieť, aby konfrontácie ustúpili dialógu pre dobro ľudí, národov a ľudstva? Jediným východiskom je mier a jedinou cestou k nemu je dialóg.

So znepokojením som sa dozvedel, že v týchto hodinách sa rozhoreli nové ohniská napätia v kaukazskom regióne. Modlime sa aj naďalej, aby aj na týchto územiach zvíťazilo nad spormi pokojné vzájomné stretnutie a svornosť. Aby sa svet naučil budovať mier, a to aj obmedzením pretekov v zbrojení a premenou obrovských vojnových výdavkov na konkrétnu podporu obyvateľstva. Vďaka všetkým, ktorí v to veria, vďaka vám a všetkým, ktorí sú poslami mieru a jednoty!“

Homília: Na kríži Kristus odňal jed hadovi zla

Svätý Otec v homílii reagoval na liturgické čítania, ktoré zazneli v ruštine. Zameral sa na obraz hada, ktorý spôsobuje smrť izraelskému ľudu reptajúcemu na púšti proti Pánovi, no zároveň na zachraňujúci symbol medeného hada, ktorého na Boží príkaz vyhotovil Mojžiš (Nm 21,4-6).

„Izraeliti pochybujú o Bohu, nedôverujú mu, reptajú, búria sa proti tomu, ktorý im dal život, a tak idú na smrť. To je to, kam vedie nedôvera srdca!“, povedal Svätý Otec na margo prvého obrazu - jedovatého hada. Veriacich vyzval bližšie sa pozrieť na momenty, keď u nás zlyhala dôvera - v Pána a medzi nami navzájom.

„Koľkokrát sme skľúčení a netrpezliví vyprahli na našich púšťach a stratili sme cieľ cesty z dohľadu! Aj v tejto veľkej krajine je púšť, ktorá hoci ponúka nádhernú scenériu, hovorí nám o tej únave, o tej vyprahnutosti, ktorú niekedy nosíme v srdci. Sú to chvíle únavy a skúšok, v ktorých už nemáme silu pozerať sa hore, pozerať sa k Bohu; sú to situácie osobného, cirkevného a spoločenského života, v ktorých nás štípe had nedôvery, ktorý do nás vpúšťa jedy sklamania a znechutenia, pesimizmu a rezignácie, uzatvára nás do nášho ega, uháša nadšenie.“

Veľký duchovný boj trvá v dejinách až do konca

 

Svätý Otec vyzval veriacich v Kazachstane, zemi niekdajších gulagov, nezabúdať na bolesti minulosti, aby sme neustávali v budovaní dobra. Pripomenul, že mier si treba vydobývať každý deň, rovnako ako aj spolužitie rozličných etník a náboženských tradícií:

„V dejinách tejto krajiny však nechýbali ani iné bolestivé pohryznutia: mám na mysli páliace hady násilia, ateistického prenasledovania, neraz strastiplnú cestu, na ktorej bola ohrozená sloboda ľudí a zranená ich dôstojnosť. Je pre nás dobré, keď si uchovávame spomienku na to, čo sme vytrpeli: nesmieme z pamäti vyškrtnúť určité temné miesta, inak by sme si mohli myslieť, že sme už dávno za vodou a že cesta dobra je vytýčená už navždy. Nie, mier sa nikdy nezíska raz a navždy, treba si ho vydobývať každý deň, rovnako ako aj spolužitie medzi rôznymi etnikami a rôznymi náboženskými tradíciami, integrálny rozvoj, či sociálnu spravodlivosť.

„Vtedy, ako aj teraz, vo veľkom duchovnom boji, ktorý obýva dejiny až do konca, Boh nezlikviduje podlosť, ktorú človek slobodne vyhľadáva: jedovaté hady nezmiznú, stále sú tu, číhajú, vždy môžu uštipnúť.“

Čo teda robí Boh? - pýta sa Svätý Otec. Ponúka nám záchranu v Kristovom kríži. Mojžišov had vyrobený z medi, pohľad na ktorého uzdravil pohryznutých na púšti, bol jeho predobrazom:

„Ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý Syn človeka, aby každý, kto v neho verí, mal večný život“ (Jn 3,14-15). Tu nastáva zlom: Had, ktorý zachraňuje, prišiel medzi nás: Ježiš, ktorý vyzdvihnutý na stĺp kríža nedovolí jedovatým hadom, ktorí nás napádajú, aby nás priviedli k smrti.“

Škola Kristovho kríža

 

Z Kristovho kríža sa učíme láske a nie nenávisti, jeho roztiahnuté ruky nám ukazujú bratstvo, ktoré sme povolaní žiť, zdôraznil pápež:

„Bratia a sestry, toto je cesta, cesta našej spásy, nášho znovuzrodenia a vzkriesenia: hľadieť na ukrižovaného Ježiša. Z tejto výšky môžeme vidieť náš život a históriu našich národov novým spôsobom. Z Kristovho kríža sa totiž učíme láske, nie nenávisti, učíme sa súcitu, nie ľahostajnosti, učíme sa odpusteniu, nie pomste.

Ježišove roztiahnuté ruky sú náručou nehy, ktorou nás chce Boh prijať. A ukazujú nám bratstvo, ktoré sme povolaní žiť medzi sebou a so všetkými. Ukazujú nám cestu, kresťanskú cestu: nie cestu vnucovania a nátlaku, moci a násilia, nikdy nie tú, ktorá tasí Kristov kríž proti iným bratom a sestrám, za ktorých on dal svoj život! Ježišova cesta je iná, cesta spásy: je to cesta pokornej, nezištnej a univerzálnej lásky, bez „ak“ a bez „ale“.“

Nech v nás nie je nijaký jed smrti, vyzval veriacich Svätý Otec:

„Áno, pretože na dreve kríža Kristus odňal jed hadovi zla a byť kresťanmi znamená žiť bez jedu: nehrýzť sa navzájom, nereptať, neobviňovať, neohovárať, nepretriasať zlé činy, neznečisťovať svet hriechom a nedôverou, ktoré pochádzajú od Zlého. Bratia a sestry, sme znovuzrodení z otvoreného Ježišovho boku na kríži: nech v nás nie je nijaký jed smrti (porov. Múd 1,14).Modlime sa naopak, aby sme sa Božou milosťou stávali čoraz viac kresťanmi: radostnými svedkami nového života, lásky a pokoja.“

 



( TK KBS, RV, zk; rp ) 20220914041   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kazachstane

Pápež František v Kanade

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23