[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je nedeľa 25. 09. 2022   Meniny má Vladislav      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  september  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
2627282930  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

V Kazachstane sa po siedmy raz zídu predstavitelia náboženstiev sveta
P:3, 12. 09. 2022 13:15, ZAH



Nur-Sultan, hlavné mesto Kazachstanu 

Foto: SpC-Vatican


Kazachstan 12. septembra (RV) Hlavné mesto Kazachstanu Nur-Sultan bude v dňoch 14. - 15. septembra dejiskom 7. kongresu lídrov svetových a tradičných náboženstiev, na ktorom sa zúčastní aj pápež František. Priblížme si stručne históriu i súčasnosť medzináboženského podujatia i miesta jeho konania.

Kongres lídrov svetových a tradičných náboženstiev inicioval v roku 2003 v hlavnom meste Astana, dnes nazývanom Nur-Sultan, bývalý prezident Nursultan Nazarbajev. Išlo o unikátne podujatie v dobe krátko po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v USA.

Kongres v Astane v istom zmysle nadviazal na tzv. „ducha Assisi“, odkaz  medzináboženských stretnutí za pokoj, konaných rodisku sv. Františka od roku 1986 z iniciatívy sv. Jána Pavla II. Vo vyše miliónovom hlavnom meste Kazachstanu odvtedy organizujú kongresy náboženských predstaviteľov každé tri roky: 2006, 2009, 2012, 2015 a 2018. Ten súčasný sa výnimočne posunul o jeden rok v dôsledku pandémie.

Medzináboženský dialóg pre pokoj a rozvoj

Jadrom diskusií bola vždy podpora medzináboženského dialógu v záujme mieru a rozvoja a dôležitá úloha náboženských činiteľov pri posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti. Výstupom z kongresu je už tradične spoločný záverečný dokument, ktorý obsahuje vyhlásenia a výzvy adresované občanom, národom a vládam krajín sveta.

Kongres pred štyrmi rokmi mal tému „Náboženskí lídri za bezpečný svet“ a konal sa za účasti vatikánskej delegácie. Medzi účastníkmi boli moslimovia, kresťania, židia, budhisti, šintoisti, taoisti a predstavitelia ďalších tradičných náboženstiev.

Súčasný kongres sa koná v stredu a štvrtok 14. a 15. septembra a jeho téma znie: „Úloha lídrov svetových a tradičných náboženstiev v duchovnom a sociálnom rozvoji ľudstva v postpandemickom období“. Sprievodné podujatia kongresu a kultúrny program prebieha od pondelka až do piatka 16. septembra.

Pozoruhodnosti dejiska kongresu

Kruhová konferenčná hala sa nachádza v Paláci mieru a zmierenia. Budovu známu aj ako „Pyramída mieru a zmierenia“, postavili v rokoch 2004 až 2006 z iniciatívy prezidenta Nazarbajeva. Objekt s konštrukciou z ocele, skla a žuly, dielo britského architekta Fostera, je navrhnutý ako stále sídlo kongresu a celosvetové centrum náboženského porozumenia, zriekania sa násilia a podpory viery a ľudskej rovnosti.

Okrem osobitných miestností pre rôzne náboženstvá sa v budove nachádza aj operná scéna s kapacitou 1 500 miest, múzeum národných dejín, tzv. „univerzita civilizácie“, knižnica náboženskej literatúry a výskumné centrum svetových náboženstiev vrátane niekoľkých konferenčných a výstavných sál.

Sovietske gulagy a extrémne mrazy

Kazašské hlavné mesto je známe aj extrémne nízkymi teplotami, ktoré v zimnom období môžu poklesnúť až na mínus 40 stupňov. Nur-Sultan je po mongolskom Ulanbátare druhým najchladnejší hlavným mestom sveta. V sovietskej ére sa mesto nazývalo Celinograd a v jeho okolí sa kedysi nachádzali smutne známe gulagy pre politických väzňov. Tesne za mestom bol tábor pre manželky väzňov.

V roku 1994 bol Celinograd vybraný za nové hlavné mesto krajiny namiesto dovtedajšej Alma Aty (Almaty) a dostal názov Astana. Od tých dôb mesto celkom zmenilo svoj vzhľad s prispením architektov svetového mena ako Norman Foster či Kisho Kurokawa. Okrem futuristických stavieb zo skla a kovu patrí medzi dominanty aj Biela mešita Hazret Sultan z roku 2012 s deviatimi kupolami a štyrmi minaretmi. Je druhou najväčšou mešitou Strednej Ázie.

V roku 2017 bola Astana dejiskom svetovej výstavy Expo. Od roku 2019 nesie meno Nur-Sultan na počesť niekdajšieho prezidenta. Počet obyvateľov mesta je v súčasnosti 1,18 milióna.

Katolícka komunita v Nur-Sultane

Centrom života katolíkov v hlavnom meste je Katedrála Panny Márie Pomocnice kresťanov, postavená v roku 1995. Arcidiecéza Presvätej Panny Márie v Astane (Nur-Sultane) pozostáva z 34 farností so 48 kostolmi. Celkovo má 54 tisíc veriacich, 35 kňazov, 68 rehoľných sestier a jedného bohoslovca. V arcidiecéze sa ročne slávi v priemere 145 krstov a pracujú tu štyri vzdelávacie a dve charitatívne inštitúcie.



( TK KBS, RV jb; ml ) 20220912030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kazachstane

Pápež František v Kanade

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23